KOŠICE/STARÝ SMOKOVEC. Dovolenkovali tam zamestnanci ministerstva vnútra zo všetkých kútov Slovenska.
Po veľkej rekonštrukcii mala byť zo zariadenia Plesnivec v Starom Smokovci výkladná skriňa rekreácie. Stavebné práce však štát narýchlo zastavil.
Firma, ktorá vyhrala štátnu zákazku, nakúpila materiál a začala s rozsiahlymi opravami, ostala po zastavení prác na mŕtvom bode. Roky sa s rezortom súdi o peniaze, ktoré do projektu dala.
Plesnivec, dnes zapísaný do zoznamu tatranských harabúrd, chcel vynoviť niekdajší minister vnútra za SDKÚ Martin Pado.
Nechal si vypracovať projektovú dokumentáciu, urobiť súťaž. Uspela košická firma IRES R+M, s. r. o., jej nástupcom je dnes spoločnosť IRES R+L, s. r. o. Vlastnia ju dvaja bratia, Marián a Róbert Lengeňovci.
Nový projekt, stavba zdražela
Zmluva o dielo v hodnote súčasných 2,98 milióna eur bola podpísaná v marci 2006, o pár mesiacov neskôr sa rozbehli stavebné práce.
Počas nich sa zistilo, že nehnuteľnosť je v horšom stave, ako sa pôvodne predpokladalo. Nevyhovujúce boli základy na západnej a severnej prístavbe hlavnej budovy. Preto bolo nutné obe krídla zbúrať.
Z chýrneho rezortu je tatranská haraburda, zostali len súdne spory Čítajte Ministerstvo si dalo vypracovať novú projektovú dokumentáciu, vrátane výkazu výmer, zhotoviteľ stavby ju na základe podkladov generálneho projektanta stavby nacenil a v januári rezortu predložil.
Ukázalo sa, že cena zákazky vzrástla na vyše päť miliónov eur s DPH, teda zdražela o vyše dva milióny eur.
Medzičasom sa však rozpadla druhá vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ), voľby vyhrala strana Smer, ktorá zostavila vládu s SNS a HZDS. Ministrom vnútra sa stal Robert Kaliňák (Smer).
Verili, že sa stavba rozbehne
V posledný januárový deň v roku 2007 vydal rezort už pod Kaliňákovým vedením písomný pokyn na zastavenie rekonštrukcie. Reálne sa tak stalo o pár dní neskôr. Do toho času stála štát rekonštrukcia vyše 598-tisíc eur.
„Jedným príkazom sme až do odvolania museli prestať s rekonštrukciou, nikto nám nepovedal žiaden dôvod. Stavba sa zo dňa na deň zastavila. Chceli sme robiť, a aj sme robili, a niekto nám zrejme z rozmaru zastavil stavebné práce na stavbe. Robili sme to s dobrým úmyslom, veď sme zákazku riadne vyhrali,“ popisuje Marián Lengeň.
Pokračuje, že od toho dňa zostal na stavbe všetok stavebný materiál.
„Nakúpili sme všetko vopred, keďže prvý termín odovzdania zrekonštruovanej budovy bol dosť šibeničný, neskôr sa dodatkami predlžoval až do roku 2008. Všetko sme nakúpili špeciálne pre túto stavbu a nechali sme to tam v dobrej viere, že sa stavba opäť rozbehne,“ vraví jeho brat Róbert.
Nestalo sa tak. Odkedy bola stavba zastavená, materiál ostal uskladnený pri Plesnivci.
Informácie o predaji
Na oficiálnom oznámení o zastavení rekonštrukčných prác s hlavičkou ministerstva vnútra je podpísaný Robert Hančák, v tom čase generálny riaditeľ sekcie ekonomiky ministerstva vnútra.
Ako už bolo viackrát medializované, Hančák prišiel do Ficovej vlády z J&T, kde sa venoval aj obchodu s nehnuteľnosťami.
Je známe, že J&T orientuje svoje podnikateľské aktivity do Vysokých Tatier, vlastní tam viacero hotelov a prevádzkuje lyžiarske strediská.
„Ani by som sa nečudoval, keby to chcel niekto kúpiť, čo som napokon už aj zachytil. Napríklad by som sa nedivil, ak by o to malo záujem aj J&T,“ vyslovil pre týždenník Plus 7 dní v roku 2008 domnienku o Plesnivci primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš (nezávislý).
Spoločnosť Tatry mountain resorts patriacej J&T sme požiadali o stanovisko, či v minulosti alebo v súčasnosti mala záujem o kúpu tohto rekreačného zariadenia. Odpovedala, že nemala.
Za škody nezodpovedali
Korzár má k dispozícii záznam technického dozoru zo stavby z dňa 9. februára 2007, z ktorého pre stavebnú firmu vyplynuli viaceré povinnosti.
Týkali sa statického zaistenia základových pätiek a pilierov a to z dôvodu, že išlo o veľmi dôležité nosné podperné konštrukcie, ktoré boli v tom čase nepretržite injektované.
V prípade okamžitého zastavenia prác na tejto časti diela by hrozilo vážne poškodenie celkovej statiky. Na túto skutočnosť upozornil objednávateľa aj zhotoviteľa statik, ktorý trval na zrealizovaní týchto prác.
„Od uvedeného dňa, t. j. od 9. 2. 2007 nezodpovedáme za prípadné škody, ktoré môžu následne vzniknúť týmto rozhodnutím o pozastavení stavby, až do ďalšieho rozhodnutia,“ je v dokumente ručne napísané.
Spomína sa tam aj formulácia, aby zhotoviteľ, teda firma IRES R+M, s. r. o., zabezpečila stráženie rozostavaného objektu 24 hodín denne.
Analýza z roku 2011
V rokoch 2007 až 2010 si ministerstvo a súkromná firma vymenili množstvo písomných stanovísk, uskutočnilo sa aj viacero rokovaní.
Rezort postupne navrhoval rôzne možnosti, ako ukončenie zmluvného vzťahu, odpredaj nehnuteľnosti súkromnej firme.
Otvorená ostávala aj možnosť podpísania dodatku na pokračovanie stavby s navýšeným rozpočtom, ktorý si vyžiadal zlý stav nehnuteľnosti.
Od roku 2010 do 2012 šéfoval ministerstvu Daniel Lipšic za KDH.
V roku 2011 rezort analyzoval, čo s nedokončenou investíciou v Starom Smokovci.
Okrem dokončenia stavby bol v hre aj predaj nevyužívanej nehnuteľnosti, tiež ukončenie zmluvy a finančné vyrovnanie so zhotoviteľom stavby, teda firmou IRES R+M, s. r. o. a odstúpenie od zmluvy a súdny spor so zhotoviteľom.
Bratia Lengeňovci opisujú, že v tom čase ešte verili v dohodu s ministerstvom. Listami z rokov 2010 a 2011 rezort upozorňovali, že vo februári 2011 uplynie premlčacia lehota a trvali na pokračovaní stavebných prác.
Ak by sa rekonštrukcia opätovne nezačala, informovali, že odstúpia od zmluvy a budú požadovať náhradu ceny celého diela, čo vrátane materiálu na stavbe malo byť niečo vyše milióna eur.
Už vtedy ministerstvo rátalo, že by okrem jedného milióna a 60-tisíc eur, muselo košickým podnikateľom zaplatiť aj náhradu nákladov za stráženie a udržiavanie stavby vo výške 114 500 eur.
Zdedený spor
Téme rekreačného zariadenia Plesnivec sa viackrát venovali aj Noviny odborového zväzu polície.
Vedúci služobného úradu ministerstva vnútra Marcel Klimek v rozhovore z júna 2011 povedal, že spor ohľadne Plesnivca zdedili a vznikol „z nie celkom pochopiteľných dôvodov“.
Povedal tiež, že čakajú na cenovú ponuku od zhotoviteľa, aby si ujasnili, aké náklady by si dokončenie rekonštrukcie vyžiadalo.
„Pokiaľ by bola ponuka prijateľná, budeme hľadať možnosti na dokončenie v tomto a budúcom roku. Ak nie, budeme musieť hľadať iné riešenie, čo s týmto objektom.“
Ako sa ukázalo, pre košických podnikateľov sa toho veľa nezmenilo a konečné riešenie im rezort neponúkol a napriek rokovaniam na ministerstve im v roku 2015 oznámil, že o uzavretie dohody o mimosúdnom urovnaní veci nemajú záujem.
Hovoria, že nemali inú možnosť, ako ministerstvo v roku 2011 zažalovať o náhradu škody za materiál.
Štyri súdne spory
Až vo februári 2013, teda takmer šesť rokov potom, ako boli rekonštrukčné práce prerušené, prišlo ministerstvo s návrhom ukončenia zmluvy a dohody o urovnaní.
„Pre Ministerstvo vnútra SR sa stalo plnenie uvedenej zmluvy o dielo nemožným, a preto navrhuje ukončenie dohodou zmluvných strán,“ napísal generálny riaditeľ sekcie ekonomiky Marek Vladár.
K dohode medzi obomi stranami nedošlo, košická firma sa dodnes súdi so štátom, a to dovedna v štyroch sporoch.
V prvom si stavebná spoločnosť nárokovala náhradu škody približne 266-tisíc eur, ktorá jej mala vzniknúť znehodnotením stavebného materiálu, ktorý mal byť použitý na rekonštrukciu Plesnivca.
Firma v žalobe tvrdila, že na stavbe a stavenisku už od roku 2006 dlhodobo uskladnený a znehodnotený stavebný materiál nie je možné použiť, pretože už nevyhovuje stavebným podmienkam, predpisom a normám.
S materiálom nemohli hýbať
V prospech rezortu rozhodol Okresný súd Košice I, jeho rozsudok potom potvrdil Krajský súd v Košiciach. Teraz o tejto veci bude rozhodovať Najvyšší súd SR v dovolacom konaní.
Krajský súd v Košiciach okrem iného argumentoval, že výhradne vedomou nečinnosťou žalobcu, teda firmy, sa tak časť jeho majetku znehodnotila.
Svoje rozhodnutie opieral aj o to, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté, že vlastnícke právo prejde na rezort dňom odovzdania a prevzatia diela.
Róbert Lengeň ale oponuje, že so stavebným materiálom hýbať nemohli, navyše bol kúpený špeciálne pre potreby tejto konkrétnej stavby.
„Najprv sme roky čakali, či ministerstvo nezmení stanovisko a opäť nezačneme so stavebnými prácami, keďže zmluva s nami nebola ukončená. Po tom, ako sme sa s ním začali súdiť, sme už nemohli so stavebným materiálom hýbať, keďže si ho boli obhliadať súdni znalci a stal sa tiež predmetom súdneho sporu,“ vysvetľuje.
Podnikateľ: Nebola to naša vina, skoro nás zruinovali
V ďalších dvoch súdnych sporoch si IRES R+L, s. r. o., nárokuje náklady spojené so zabezpečovacími a konzervačnými prácami a strážením stavby od októbra 2009 do októbra 2012 a taktiež od novembra 2012 do októbra 2016 a od novembra 2016 do decembra 2019.
Košický podnikateľ vyhral zákazku. Ministerstvo tovar zrazu nechce Čítajte Stráženie rekreačného objektu mala firma zabezpečovať na základe ústnej dohody s ministerstvom. V oboch súdnych sporoch si eseročka nárokuje dovedna vyše 717-tisíc eur.
Obsahom posledného súdneho procesu bol nárok firmy na náhradu ďalšej škody a ušlého zisku. Spôsobiť ju malo ministerstvo tým, že odstúpilo od zmluvy.
„Takto má dopadnúť firma, ktorej objednávateľ deklaroval v zmluve o dielo, že na zhotovenie diela má zabezpečené a vyčlenené finančné prostriedky na celú stavbu a nakoniec odstúpil od zmluvy z dôvodu, že tieto finančné prostriedky už nemá. Nejaký úradník zastaví stavbu a akože sa nič nedeje. A my sa teraz máme súdiť a obhajovať pred sudcami. My sme výstavbu nezastavili, nebola to naša vina, svoje záväzky sme si plnili. Skoro nás zruinovali. Štát by sa takto voči ľuďom či firmám – zhotoviteľom nemal správať,“ hovorí Marián Lengeň.
Pripomína, že nielenže nemajú peniaze, ktoré investovali do rekonštrukcie či stráženia budovy, ale zaplatili už značnú časť peňazí za súdne poplatky. Nevedia pritom, či a ako sa vôbec spor so štátom skončí.
Nekomentujú
Rezort vnútra pre Korzár na otázky o súdnom spore reagoval krátko. „Vec je predmetom súdnych konaní, z toho dôvodu sa k vašim otázkam nebudeme vyjadrovať," odpovedali z tlačového odboru.
Ministerstvo vlani pre Korzár nekonkretizovalo, aké sú ďalšie plány s nevyužívanou budovou.
„Rozhodnutie o ďalšom využití objektu bude závisieť od ukončenia obchodnoprávnych sporov,“ uviedlo.
Lyže stáli na sklade rok a pol
Do sporu so štátom, konkrétne s ministerstvom obrany, sa v minulosti dostala aj iná firma.
V roku 2015 vyšlo najavo, že si rezort obrany pod vedením Martina Glváča (Smer-SD) objednal skialpinistické lyže a výstroj v hodnote 77-tisíc eur.
Ministerstvo obrany sa dohodlo s košickým podnikateľom Čítajte Zákazku vyhrala košická firma Sport Element. Tovar pre armádu nakúpila a pripravila tak, ako si to ministerstvo obrany pôvodne želalo, a to v pomerne krátkom termíne, ktorý určilo.
K podpisu zmluvy nikdy nedošlo. Päťdesiat párov lyží s výstrojom zostalo na sklade firmy asi rok a pol. Súkromník podal na ministerstvo žalobu.
Ministerstvo neskôr rozhodnutie zmenilo a s podnikateľom Tomášom Vaverčákom, ktorý ho zažaloval a svoj prípad vlani medializoval, sa dohodlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
