VYSOKÉ TATRY. V Tatranskom národnom parku (TANAP) žijú aj iné endemity ako ikonický kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský.
Zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová uviedla, že treba v tejto súvislosti rozlišovať tatranské a karpatské endemity.
Hraboš snežný tatranský
„Medzi endemické a menej známe druhy, ktoré sa vyskytujú v Tatrách, patrí hraboš snežný tatranský, ktorý je zároveň glaciálny relikt, čiže tu žije už od doby ľadovej,“ priblížila Feriancová.
Je to podľa nej jeden z mála menej prebádaných vysokohorských druhov.
Ide o malého hlodavca, ktorý má rôzne typy sfarbenia, väčšinou je sivý, má malé uši, krátky chvost a, naopak, veľmi dlhé vibrisy, teda fúzy.
„Je adaptovaný na skalnaté prostredie, stavbu tela má prispôsobenú na tzv. komínové lezenie, pri ktorom sa zapiera do stien, pri čom mu pomáhajú predĺžené končatiny. Má silné prsty aj palcové ohýbače a má tiež zúženú lebku,“ objasnila Feriancová.
Dodala, že sa vyskytuje najmä medzi veľkými kamennými blokmi, kde má trhliny a priehlbiny, ktoré mu poskytujú úkryt pred vzdušnými dravcami, a podobne ako svišť preferuje slnečné, vyhrievané svahy.
Je veľmi vzácny a na rozdiel od niektorých iných hlodavcov je neškodný.
Chrobák bežec snežný a fúzač zemolezový
Chrobák bežec snežný taktiež patrí medzi tatranské endemické druhy a ochranári majú o ňom len veľmi málo informácií.
„Žije na vlhkých sutinových stanovištiach subalpínskeho až alpínskeho pásma Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Pri týchto drobných druhoch je dôležité chrániť biotopy, kde sa vyskytujú. To platí aj o ďalšom karpatskom endemite, a to je fúzač zemolezový. Je špecifický v tom, že je viazaný na svoju hostiteľskú rastlinu, ktorou je zemolez čierny. V miestach jeho výskytu je nevhodná intenzívna, holorubná či kalamitná ťažba, ale tiež úprava vodných tokov, keďže zemolez veľmi často rastie práve pri vode. Ďalej čistenie podrastu v lesoch, likvidácia prirodzených stanovíšť, postreky insekticídmi, to sú všetko veľmi nevhodné a neprijateľné činnosti,“ vymenovala Feriancová.
Žiabronôžka severská
V minulosti sa výskumníkom podarilo v TANAP-e objaviť žiabronôžku severskú, ktorá síce nie je endemitom, ale v rámci Slovenska sa nachádza len vo Vysokých Tatrách a len v jednom plese.
Ide o Vyšné Furkotské pleso, ktoré jej zrejme poskytlo to správne prostredie na život.
„Tento drobný živočích na svoj vývoj potrebuje nehostinné podmienky, medzi ktoré patrí aj vymrznutie plesa a dočasné vyschnutie sedimentu, v ktorom sú nakladené vajíčka žiabronôžky. Zrejme nie všetky plesá majú podmienky na existenciu tohto druhu. Možno sa práve v tomto plese uchovali špecifické podmienky, a preto už je len tam. Chcelo by to ďalší systematický výskum tohto druhu, aby bolo možné uchovať tento reliktný druh v prirodzených podmienkach Tatier i pre ďalšie generácie,“ doplnila Feriancová.
Kúpanie v plesách je neprípustné
V tejto súvislosti upozornila, že kúpanie sa v plesách je neprípustné aj z dôvodu ochrany takýchto drobných živočíchov.
Množstvo turistov si neuvedomuje, že už len obyčajným kúpaním ľudí či psov sa môže narušiť prostredie živočíchom, ktoré tam žijú.
Tatranské plesá lákajú na kúpanie. To nie sú akvaparky, upozorňujú ochranári Čítajte „Tým kúpaním sa do vody zanášajú rôzne chemické látky a na prežitie živočíchov je dôležité, aby bol chemizmus pôdy nenarušený. Obrovskou hrozbou z pohľadu existencie druhov tatranských plies je aj ich nelegálne zarybňovanie. Takisto pohyb aj mimo vyznačených turistických trás môže priniesť škody najmä pri týchto drobných živočíchoch, ako sú chrobáky a hlodavce,“ skonštatovala zoologička Správy TANAP-u.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
