LEVOČA, KEŽMAROK. V mestách Levoča a Kežmarok sa nachádza niekoľko jednoduchých úkrytov, nie však plynotesných. Tak je to aj celkovo v oboch okresoch.
Ako vysvetlil Rastislav Horbaľ z referátu krízového riadenia mesta Levoča, protiplynové a protitlakové kryty sa v minulosti budovali len vo veľkých mestách, aj to s obmedzenou kapacitou, a na Slovensku ich je málo.
Podľa jeho slov Levoča nikdy takýto kryt nemala a od roku 1989 ani žiadny iný samostatný kryt.
Evidované však boli podľa Horbaľa kryty v bývalých podnikoch na území mesta, ako napríklad v bývalom výrobnom družstve Obzor, Levočských strojárňach alebo kryt pri športovej hale na ulici Francisciho.
Pod Tatrami majú plynotesné úkryty iba mestá Poprad, Svit a Stará Ľubovňa Čítajte Do civilnej ochrany sa neinvestovalo
„Mesto Levoča disponuje len skladom civilnej ochrany, v ktorom sa nachádzajú ochranné prostriedky individuálnej ochrany pre obyvateľov a ďalšie vybavenie. Mesto má vypracované plány na núdzové zásobovanie obyvateľstva, pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a ďalšie operatívne riešenia služieb na zaistenie základných životných potrieb,“ priblížil.
Zároveň pripomenul, že celé riadenie a koncepcia rozvoja civilnej ochrany patrí pod ministerstvo vnútra a obce či mestá sú len spolupracujúcim subjektom.
Od roku 1989 sa však podľa neho do civilnej ochrany neinvestovali ani zo strany štátu, ani obcí v podstate žiadne prostriedky.
Mestá platia do fondov opráv. Do úkrytov pod bytovkami často nejde nič Čítajte Levoča má zadefinovanú koncepciu civilnej ochrany na základe zákona o civilnej ochrane, vrátane ukrytia obyvateľstva v prípade núdze.
„Úkryty sú určené v pivničných a suterénnych priestoroch v rodinných domoch, bytových domoch, verejných budovách a budovách právnických osôb. To znamená, že ako úkryty by sa v prípade potreby používali aj pivničné priestory škôl, škôlok, mestského kultúrneho strediska, kina, úradov a ďalších verejných budov v meste,“ konkretizoval Horbaľ.
Okrem toho tiež samospráva eviduje rozsiahle pivničné a suterénne priestory vo vlastníctve fyzických a právnických osôb.
„Tie by sa v najhoršom prípade využívali ako úkryty obyvateľstva. Išlo by teda o kombináciu verejných aj súkromných priestorov, ktoré by slúžili ako jednoduché úkryty budované svojpomocne,“ uzavrel.
Riaditeľ odboru Krízového riadenia na Okresnom úrade v Levoči Jaroslav Gajdoš potvrdil, že plynotesné úkryty neboli vybudované v celom Levočskom okrese.
Ako informoval, celý úkrytový fond je na báze jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne. Ide o podpivničené domy či garáže.
Boli sme sa pozrieť v plynotesnom CO kryte. Majú už 60 rokov a mnohé problémy Čítajte Aj v okrese Kežmarok majú len jednoduché úkryty
Podobne je na tom Kežmarský okres, v ktorom sú podľa prednostu tamojšieho okresného úradu Vladimíra Škáru evidované ako ochranné stavby tiež len jednoduché úkryty budované svojpomocne.
Tie po vykonaní svojpomocných úprav musia podľa jeho slov zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu.
Koľko Košičanov a Prešovčanov sa zmestí do krytov a kde sú najväčšie? Čítajte „Z aktuálne zozbieraných údajov z miest a obcí je v okrese Kežmarok vedených 3 564 takýchto jednoduchých úkrytov s možnosťou umiestnenia 83 879 ukrývaných osôb. Z celkovej evidencie obyvateľstva na území okresu Kežmarok je táto kapacita postačujúca,“ priblížil.
V rámci okresu má podľa jeho slov takýto úkryt na svojom území každá obec.
V samotnom Kežmarku majú k dispozícii 490 jednoduchých úkrytov, ktoré v prípade potreby po vykonaní špecifických úprav zabezpečia ochranu obyvateľstva. Sú to pivničné a spoločné priestory bytových, rodinných domov a pracovísk.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Rok vzdoru, ktorý všetko zmenil
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
