SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Po minuloročnom hospodárení odvedie mesto Spišská Nová Ves do rezervného fondu 634-tisíc eur.
Výsledkom hospodárenia bežného a kapitálového rozpočtu bol schodok vo výške takmer 3,55 milióna eur, pri finančných operáciách dosiahlo mesto prebytok približne 5,18 milióna eur.
Výsledná konečná sume vzišla po odpočítaní nevyčerpaných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu z minulých rokov a cudzích prostriedkov na účte.
Informovala o tom počas zasadnutia mestského zastupiteľstva koncom apríla vedúca finančného oddelenia Iveta Topoliová.
V Spišskej Novej Vsi chcú v budúcom roku investovať do obnovy námestia, škôl i ciest Čítajte Daňové príjmy mesta sa vlani zvýšili
V roku 2021 mesto hospodárilo so schváleným rozpočtom v objeme necelých 38,4 milióna eur, pričom úpravami bol počas roka navýšený na 45,7 milióna eur.
Najvyšší podiel na príjmoch predstavovali tradične daňové príjmy, tvoria 54,8 percenta, z toho takmer 46 percent podielová daň.
Oproti roku 2020 sa daňové príjmy mesta vlani zvýšili o 555-tisíc eur.
Plnenie bežných nedaňových príjmov mesta v minulom roku negatívne ovplyvnila pandémia koronavírusu a opatrenia na zamedzenie jeho šírenia.
Mesto vtedy schválilo napríklad 50-percentnú úľavu podnikateľom v rámci prenájmu nebytových priestorov.
Samospráva vlani v rámci majetkového usporiadania pozemkov síce získala predajom 340-tisíc eur, nepodarilo sa jej však zrealizovať plánovaný predaj budov a haly v priemyselnom parku.
Miera sebestačnosti mesta klesla
Topoliová počas zastupiteľstva zároveň poukázala na to, že miera sebestačnosti mesta od roku 2016 klesla zo 70 percent na minuloročných 55 percent.
„Kým v roku 2016 iné príjmy ako vlastné, teda dotácie, boli vo výške 9 miliónov eur, vlani tento objem dosiahol 13 miliónov eur. Na jednej strane je to pre mesto veľmi výhodné financovanie z transferov, ale na druhej strane je málo sebestačné. Vlastné príjmy, o ktorých môže mesto rozhodovať, nerastú takým tempom ako rastú transfery,“ skonštatovala.
Podľa jej slov miera samofinancovania mesta klesla z 81 percent v roku 2016 na 70 percent v roku 2021.
„Čím je percento nižšie, tým viac finančných prostriedkov mesto potrebuje z iných zdrojov,“ vysvetlila.
Jeden úver splatili, druhý vzali
Celkový dlh mesta bez započítania úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania tvorí 20,66 percenta skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka.
V roku 2021 si mesto zobralo dlhodobý investičný úver takmer 5,42 milióna eur s čerpaním v dvoch rokoch, pričom vlani z neho vyčerpalo viac ako 2,18 milióna eur.
Samospráve sa však podarilo splatiť úver čerpaný v roku 2010 na investičné akcie. Ďalší úver bude podľa vedúcej finančného oddelenia splatený až v roku 2023.
Kapitálové výdavky smerovali vlani do rekonštrukcií športovísk, tepelného hospodárstva, chodníkov a viac finančných prostriedkov sa použilo na projektové dokumentácie k pripravovaným akciám a dokumentácie spojené s projektmi, o ktoré sa mesto uchádza alebo bude uchádzať pri zverejnení výziev v ďalších rokoch.
„Objem bežných výdavkov aj v roku 2021 čiastočne ovplyvnili výdavky na opatrenia súvisiace s ochorením covid-19, niektoré oblasti bolo potrebné posilniť, iné si vyžiadali menej finančných prostriedkov,“ uvádza sa v materiáloch k záverečnému účtu mesta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
