VYSOKÉ TATRY. Národná asociácia horských vodcov Slovenska (NAHVSR) v súčasnosti vníma ako najväčší problém tzv. čierne vodcovstvo.
Uviedol to v rámci tohtotýždňového valného zhromaždenia UIAGM (Union Internationale des Associations de Guides de Montagnes), ktoré sa koná vo Vysokých Tatrách, predseda asociácie Jozef Janiga.
„Čierne vodcovstvo je na jednej strane nelegálne a vzniká pri ňom aj riziko pre klientov. Okrem toho je problémom nedodržiavanie pravidiel najmä zo strany zahraničných vodcov. Tak ako máme nastavené kritériá pre našich ľudí, očakávame, že ich budú dodržiavať aj ľudia zo zahraničia, žiaľ, nie vždy je to tak," objasnil Janiga.
Nevymožiteľné pravidlá
Dodal, že národná asociácia nemá oprávnenie udeľovať sankcie za porušovanie pravidiel, v tejto súvislosti by ocenil nastavenie systému na kontrolu nelegálnych aktivít.
„Nachádzame sa v národnom parku, takže veľkou mierou k tomu môže prispieť správa územia. Verím, že práve zlúčením organizácií pôsobiacich v Tatranskom národnom parku získa táto agenda na váhe, pretože je to svojím spôsobom aj porušovanie pravidiel národného parku ako takého," upozornil Janiga.
Premlčané ako Mečiarove amnestie. Na Gerlach pred 40 rokmi vystúpil úplne sám Čítajte O vodcovstvo je záujem
Podľa riaditeľa asociácie je potrebné výrazne omladiť združenie, keďže veľa horských vodcov staršej generácie pomaly odchádza.
V súčasnosti je ich na Slovensku 67 a túto funkciu vykonávajú formou živnosti.
Počet členov NAHVSR oproti predošlým rokom narástol zhruba o tretinu. Podľa Janigu to súvisí najmä so zvýšeným dopytom po tejto službe.
„Na našom území pôsobia aj horskí vodcovia z Poľska, Českej republiky, menej je ich z Francúzska či Rakúska. Krajina je pre všetkých otvorená, samozrejme, ak dodržiavajú nastavené pravidlá," skonštatoval.
Tatranská záchranárska legenda Jaroslav Švorc po takmer štvrťstoročí končí Čítajte Skúsený lyžiar, horolezec i psychológ
Upozornil tiež, že je rozdiel medzi horským vodcom a sprievodcom.
Horskí vodcovia vodia ľudí v horolezeckom teréne s použitím lanových techník.
„Keď človek nie je horolezcom a chce si to vyskúšať, má dve možnosti - buď prejde celým kurzom, alebo si najme horského vodcu, ktorý ho bezpečne prevedie terénom," objasnil Janiga.
Dlhoročný horský vodca Jaroslav Michalko dodal, že pri výkone tejto funkcie musia ovládať všetky alpské disciplíny, ako lyžovanie, lezenie na skale či v ľade.
„Horský vodca musí byť veľmi dobrý v orientácii, geológii, musí veľmi dobre poznať terén a do istej miery musí byť aj psychológ a komunikátor. Pre klienta znamená istotu, na základe dosiahnutého vzdelania sa vie na neho spoľahnúť, že ho dotiahne nielen na vrchol, ale aj dole do bezpečia," zdôraznil.
Prvá ženská horská vodkyňa: Žien je málo. Je to aj pre kultúru krajiny, v ktorej žijeme Čítajte Z občianskeho združenia stavovská organizácia
NAHVSR si v tomto roku pripomína 30 rokov od svojho vzniku a členom UIAGM je od roku 1996.
Z pôvodne občianskeho združenia sa za tie roky stala stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých vodcov na Slovensku.
Národná asociácia má okrem iného aj vlastné školiace stredisko.
Počiatky sprievodcovstva na Slovensku
História horského vodcovstva vo Vysokých Tatrách má však až 150 rokov. Prvé písomné zmienky o tom, že ľudia prichádzali do Tatier za dobrodružstvom, poznávaním a bádaním, však podľa Janigu siahajú zhruba do polovice 16. storočia.
Ako sprievodcov si podľa jeho slov brávali miestnych obyvateľov podtatranských obcí, išlo o pastierov, bylinkárov alebo hľadačov pokladov. V súčasnom ponímaní išlo podľa neho skôr o sprievodcovskú činnosť.
Od Uhorska po súčasnosť
Stopäťdesiatročnú cestu skutočných horských vodcov je možné podľa Janigu rozdeliť do štyroch etáp.
„V rokoch 1873 až 1918 boli horskí vodcovia organizovaní Uhorsko-karpatským spolkom. Po prvý raz sa o tom rokovalo na plenárnej schôdzi 2. augusta 1874 v Starom Smokovci. Vodcovia museli prejsť skúškami, dostali vodcovské knižky, kam zapisovali všetky svoje túry a odznaky. Horskí vodcovia mali rozdelené východiskové miesta i turistické ciele,“ priblížil.
Nová geopolitická situácia po prvej svetovej vojne, vznik Československej republiky a prijatie nového spolkového zákona v roku 1919 sa však podľa neho podpísali pod zrušenie spolku.
„Činnosť horských vodcov, ako aj viacero iných aktivít, sa po prvej svetovej vojne dostali pod hlavičku Klubu československých turistov (KČST). Vzniklo tak združenie pod názvom Tatranskí vodcovia KČST z povolania,“ dodal Janiga.
Ďalším medzníkom v histórii horského vodcovstva bolo oslobodenie a koniec druhej svetovej vojny v roku 1945, po ktorej boli počty horských vodcov zdecimované. Vznikom Tatranského národného parku sa však podľa Janigu vytvoril priestor na založenie profesionálnej zložky horskej služby.
„Stalo sa tak v roku 1950 a o pár rokov neskôr bol vydaný aj nový vodcovský štatút. Pre Vysoké a Západné Tatry bol platný od 1. júla 1957. Vodcami sa mohli stať horskí záchranári, ale aj dobrovoľníci, ktorí zložili predpísané kvalifikačné skúšky a získali oprávnenie na vodenie v horskom teréne,“ opísal predseda národnej asociácie.
Zaradení boli do troch kvalifikačných tried s vyznačením rajónu, kde mohli prevádzať vodcovské služby.
Od roku 1996
Horskí vodcovia Horskej služby TANAPu sa už v 70. rokoch 20. storočia snažili o vstup do medzinárodnej organizácie horských vodcov UIAGM (Union Internationale des Associations de Guides de Montagnes), no členstvo sa im podarilo získať až 5. októbra 1996.
Stalo sa tak už pod hlavičkou Národnej asociácie horských vodcov Slovenska, ktorej stanovy zaregistrovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 21. decembra 1992.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
