Čoraz viac ľudí trpí kožnými problémami, opakovanými zápalmi dýchacích ciest, močového mechúra či iných častí tela. V prípade, že ide o chronické ochorenie s recidívou, lekár predpisuje antibiotiká. Tu však nastáva problém, pretože pri nadužívaní antibiotík si organizmus zvykne a stáva sa voči liečbe antibiotikami odolný, teda rezistentný. Jednoducho povedané, baktérie sú také odolné, že antibiotická liečba nezaberie.
Častá aplikácia antibiotík má nepriaznivý vplyv na mikroflóru, keďže tieto medikamenty ničia takzvané „dobré“ baktérie, čím dôjde k narušeniu celého imunitného systému. Nastáva bludný kruh pátrania po správnej liečbe, nakoniec sa však ukáže, že organizmus pacienta už nedokážu vyliečiť bežné medikamenty.
Jednou z možností, o ktorej netušia ani mnohí lekári, je autovakcína, ktorá posilní aktivitu imunitného systému proti konkrétnemu pôvodcovi ochorenia. Jej hlavnou výhodou je, že na rozdiel od antibiotík neničí ostatné baktérie v tele.
O lieku „na mieru“ pre pacientov, účinkoch autovakcíny, ako aj možnostiach jej aplikácie sme sa rozprávali s primárkou Oddelenia klinickej mikrobiológie, imunológie a alergológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch MONIKOU POĽANOVOU, ktorá má v odbore 42-ročnú prax.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Čo je autovakcína
- Kde sa vyrába a ako sa k nej dostať
- Na aké ochorenia zaberá
- Aká je úspešnosť liečby
- Čo spôsobuje rezistenciu na antibiotiká
Vysvetlite, čo sú to autovakcíny?
- Sú to očkovacie látky pripravené z umŕtvených vlastných baktérií daného človeka. To znamená, že pacient má nejaký mikrób a z neho mu pripravíme vlastnú očkovaciu látku. Získavajú sa zo steru v ordinácii lekára, najideálnejšie v čase akútneho ochorenia.
Potom baktérie v laboratóriu izolujeme a kultivujeme. Výsledkom je vakcína, takpovediac ušitá na mieru pacienta, a riešenie jeho zdravotného problému. Stimuluje imunitný systém, ktorý si začne vytvárať protilátky a bunky - biele krvinky a ich pomocníkov, ktorí vyhľadajú ložisko infekcie a zlikvidujú ho. V podstate autovakcína upraví reakciu imunitného systému tak, aby už nedovolil baktériám vyvolať infekciu.
Autovakcíny pripravujete vo Vyšných Hágoch, existujú na Slovensku aj iné laboratóriá, na ktoré sa môžu pacienti obrátiť?
- Tu je to trochu zložitejšie. Autovakcíny sa kedysi vyrábali aj v Bratislave, Komárne a v Nových Zámkoch. My ich vyrábame od roku 2002 na základe literárnych údajov, ktoré sme našli vo švajčiarskej literatúre.
Teraz sa však robia len u nás a v Komárne. Keďže ich lekárska fakulta v Bratislave prestala vyrábať, tak nám odtiaľ materiál posielajú a autovakcíny robíme my. Momentálne sme najväčším „výrobcom“ autovakcín na Slovensku.
Na aké ochorenia sa autovakcíny používajú a ako pomáhajú pri ich liečbe?
- Pacientov k nám väčšinou odosielajú imunológovia. Ide o ľudí, ktorí majú napríklad chronické zápaly nosa, ústnej dutiny, prínosových dutín, uší, očí a podobne. Potom sú to gynekológovia a urológovia. Tiež kožní lekári pri pacientoch s opakujúcimi sa dermatologickými problémami.
Autovakcíny však vyrábame aj pre pacientov z popáleninových alebo pooperačných oddelení, keď sa im nehoja rany. Veľa pacientiek k nám prichádza po odoslaní z gynekológie v prípade gynekologických a kvasinkových infekcií.
Na výrobu autovakcín potrebujete nejaký druh „média“ z tela pacienta. Ako ho získavate?
- V prípade, ak ide o našich pacientov, odber z miesta, kde sa defekt nachádza, si robíme sami v našej nemocnici. Ak je to rana, tak z nej urobíme ster. V prípade, že ide o chronickú pľúcnu chorobu, tak získavame aspirát, alebo sa robí takzvaná bronchoalveolárna laváž, čiže vypláchnutie priedušnice alebo priedušiek fyziologickým roztokom.
Tento materiál sa naočkuje a vypestujeme z neho mikróby. Môžu to však byť aj šupiny kože alebo materiál, ktorý odobral chirurg pri zákroku.
Ak k nám pacienta odosiela lekár z iného mesta, napíše odôvodnenie problému, prípadne dostávame materiál z iných laboratórií, kde ho vykultivovali. Potom vyrobíme autovakcínu.

Ako sa vyrába?
- Pri výrobe autovakcíny sa namnoží kmeň - daný mikrób, ktorý sa potom umŕtvi teplom. Splachujeme ho následne z Petriho misky sterilnou injekčnou vodou. V spláchnutom roztoku musíme zmerať počet mikróbov.
Odmeriame, koľko baktérií sa v základnom roztoku nachádza. Z neho sa pripravia štyri riedenia autovakcíny. V podstate ide o teplom umŕtvený mikrób rozriedený sterilnou injekčnou vodou.
Kontrolu umŕtvenia preverujeme 3-krát po sebe. To znamená, že sa vždy vyočkuje suspenzia z každého riedenia - z každej fľaštičky (ktorú neskôr dostáva pacient) - a zisťuje sa, či je naozaj sterilná. Až ak je všetko v poriadku a vakcína je sterilná, odovzdá sa pacientovi.
V akých podmienkach autovakcíny vznikajú?
- Existujú záväzné smernice a štandardný diagnostický postup, ktorý musíme záväzne dodržať. Musíte mať k dispozícii špeciálne prístrojové vybavenie, dôležité sú laminárne boxy kvôli práci v sterilnom prostredí. Aby sa infekcia nedostala z „výrobcu“ do vakcíny a naopak.
My sme radi, ak autovakcíny pomôžu. Mali sme veľmi úspešný prípad, kde chlapovi, ktorý sa liečil na diabetes, hrozilo, že mu amputujú nohy. S autovakcínou sme to zvládli tak, že dnes je zdravý a chodí. To vždy poteší. Pozrite, mám tu výstavu anjelov, ktoré dostávame ako prejav vďaky, a už ich nemám kde dávať.
Čo potom, keď si pacient vakcínu preberie. Je jej užívanie zložité?
- Autovakcína sa užíva ako kvapky v priebehu niekoľkých mesiacov. Je podobná tej od alergológov. Oni ju používajú na takzvanú hyposenzibilizáciu proti alergiám na pele rastlín, stromov alebo proti roztočom a podobne. Čiže, keď má niekto alergiu na peľ, trávy.
Z peľu sa vyrobí takisto roztok, ktorý pacient v určitých riedeniach užíva, aby si na trávu (akoby) zvykol, vytvoril obranu a nereagoval alergicky. Na podobnom princípe funguje aj autovakcína, len my vybudíme takzvanú humorálnu protilátkovú aj bunkovú imunitu. Čiže chceme, aby všetky biele krvinky, ktoré v tele človek má, našli ložisko, kde infekcia je, a zabili bunky, ktoré sú infikované.
Je to vakcína šitá na mieru konkrétneho človeka pri rezistencii na antibiotiká?
- Áno. V podstate existujú na trhu aj hotové vakcíny. Ale nevieme, prečo u niektorých pacientov bežne priemyselne vyrábané vakcíny nezaberajú. Jednoducho povedané, ak už niet antibiotika, ktoré by v liečbe zabralo, snažíme sa pomôcť autovakcínou.
Ako a prečo vzniká rezistencia na antibiotiká?
- Každý mikrób má svojho nepriateľa, ktorým je vírus. A práve on takúto baktériu zabije. Je predpoklad, že pacientov s rezistenciou na antibiotiká bude narastať. Podľa môjho názoru ľudia konzumujú príliš veľa antibiotík. Niekedy sa úplne zbytočne predpisujú.
Obvykle zaberajú až vtedy, keď má pacient vysokú teplotu a v bunke sa otvoria tzv. póry. Antibiotikum sa potom dostáva priamo na miesto, kde sa mikrób nachádza. Ak sa pri nízkych teplotách, alebo bez teploty, indikujú antibiotiká, tak väčšinou len zostávajú v krvnej plazme a nedostávajú sa na miesto, kde by sa dostať mali. Tak vzniká rezistencia. To je hrozba a vznikajú baktérie rezistentné na mnoho antibiotík naraz.
Odolnosť voči antibiotikám je novodobý problém, ktorý bude ťažko vyhubiť?
- Áno, bude problém to zvládnuť, ak sa ľudia nezamyslia a neprestanú nadužívať antibiotiká. Normálna teplota, teda bežný zápal do 38 stupňov Celzia, je u človeka prvý obranný mechanizmus. Netreba hneď dávať antibiotiká. Skôr vydržať 48 až 72 hodín, čiže 2 až 3 dni, aby telo zabojovalo samo, lebo potom si samo nevytvára imunitu.
V poriadku, ale ľudia si predsa antibiotiká v lekárni nekupujú. Tie im predpisujú lekári. Neuľahčujú si niektorí lekári prácu?
- Lekár by mal v každom prípade, ešte pred indikáciou liekov, poslať odobratý biologický materiál na kultiváciu. Dostane výsledok citlivosti a na tomto základe sa indikuje liečba. Ak sú potrebné antibiotiká, tak ich naordinuje. Určite však nie naslepo.
Väčšinou sa to ale robí tak, že pacient príde, má teploty a lekár napíše nejaké antibiotikum. Sú totiž vedomosti o tom, že bežne zaberajú určité lieky na dané mikróby, ktoré môžu vyvolávať chorobu. A tak niekedy lekár z tej skupiny antibiotík niečo vyberie. Keď nezaberú, pacient sa do ordinácie vráti a dostane ďalšie antibiotiká. Zase sa však žiadna kultivácia neurobí. Tam je základná chyba.

Potom sú však prípady, keď sa kultivácie, teda laboratórne vyšetrenia, urobia, ale už žiadne antibiotiká nie sú citlivé na daný druh ochorenia.
- Vtedy už prichádzame na rad aj my. Robíme pacientovi autovakcínu. Ďalším možným krokom liečby sú bakteriofágy (vírusy, ktoré dokážu zabíjať baktérie). Bakteriofág je vírus baktérie, použiteľný vo forme roztoku - fágového lyzátu, rovnako v humánnej ako aj vo veterinárnej medicíne, pri mnohých formách chronických infekcií.
Jeho úlohou je rozrušenie buniek v mieste prebiehajúcej infekcie. Predstavuje významný prostriedok pri komplexnej liečbe chronických foriem infekcií - hnisavé afekcie kože a podkožia, infekcie postihujúce hlboko uložené mäkké tkanivo. Jeho výsledný účinok je podobný ako u autovakcíny, ale princíp výroby a spôsob, ako účinkuje, je trochu odlišný. V Gruzínsku bežne fungujú, dajú sa tam kúpiť v lekárni a sú u nich registrované. My sme ich robili zatiaľ len na výskumnej báze. Bežný pacient sa k nim zatiaľ nedostane. Do budúcna sa uvažuje o tom, že by sa začali priemyselne vyrábať.
Veľa sa však hovorí aj o tom, že odolnosť voči antibiotikám môže vzniknúť aj zo stravy. Je to tak?
- Áno. V podstate všetky veľkochovy majú už v kŕmnych zmesiach antibiotiká. Čiže v prípade hydiny dostávajú zvieratá hormóny aj antibiotiká, aby chov nevyhynul. Pri bežnom chove sú straty a spoločnosť chce toho veľa a naraz.
Treba si radšej vyberať mäso z malých chovov. Ultrafialové žiarenie – slnko - mikróby zabíja, teda to, čo je chované v exteriéri, nie je také náchylné, aby dostávalo antibiotiká. V halách však vzniká problém. Ľudia z vidieka, ktorí si dokážu vychovať hydinu, majú výhodu oproti obyvateľom veľkých miest.
Hovoríme o autovakcíne, aká je úspešnosť po jej aplikácii?
- Vychádza nám na úrovni 98 percent. Čiže len pár pacientov máme takých, u ktorých nezaberá. Sú to buď diabetici, alebo majú nejaké základné autoimunitné ochorenie. Proste imunita nereaguje tak, ako by mala. V takom prípade liečbu autovakcínou opakujeme.
Nastávajú aj prípady, že sa síce stav čiastočne zlepší, ale nedokážeme to dotiahnuť do úplného záveru, že problém úplne zanikne. Príkladom sú možno ťažké kožné infekcie, pri ktorých sa pacient má podstatne lepšie napriek tomu, že prišiel s otvorenými vredmi. Chrasty mu však zostávajú. Tam sme skúšali experimentálne aplikovať bakteriofágy a podarilo sa nám ochorenie poraziť.
To znamená, že ak prvá dávka autovakcíny nezaberie dostatočne, dostáva pacient druhú?
- Presne tak. Robíme však silnejšiu koncentráciu. Je ale potrebné k užívaniu pristupovať seriózne, presne podľa dávkovacej schémy. Niektorí pacienti sú, žiaľ, nervózni. Najradšej by kvapky vypili na trikrát a myslia si, že nastanú divy. Lenže imunitný systém čaká na správne dávkovanie, aby si sám vytváral imunitnú odpoveď. Zatiaľ sme nevymysleli taký zázrak, aby stačila jedna injekcia, prípadne vypiť vakcínu a máte po infekcii.
Existujú pri užívaní autovakcíny nejaké kontraindikácie?
- Nie sú známe. Ide, ako som spomínala, o umŕtvený mikrób v sterilnej vode, Nepoužívame pri príprave žiadne agresívne chemické stabilizátory. Zatiaľ sme nemali popísaný ani jeden vedľajší účinok. V prípade, že pacient počas užívania autovakcíny ochorie, mal by o tom informovať ošetrujúceho lekára. Nemal by sa dať napríklad druhýkrát očkovať. Je to predsa len očkovacia látka, ktorá oslabuje imunitný systém v čase, pokiaľ si telo vytvára ochranu.
Ako je možné, že mnohí lekári o možnosti indikovať autovakcínu nepočuli?
- Žiaľ, nie každý lekár zrejme počul o autovakcíne. Možno sa s ňou ešte nestretol a neindikoval jej výrobu žiadnemu pacientovi. Mikrobiálne vakcíny sa ale vyrábajú aj komerčne. V tých však nemusí byť presne tá antigénna časť, ktorá vyvolá potrebnú imunitnú odpoveď. My používame celý mikrób. Pri komerčných vakcínach ide často o filtráty a využíva sa len jeho časť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš