VYSOKÉ TATRY. Známy slovenský režisér a scenárista PAVOL BARABÁŠ (63) prešiel so svojou kamerou kus sveta. Pešo dosiahol severný i južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu či s Indiánmi v amazonskom pralese, ako prvý zlanil najvyšší vodopád sveta a donedávna pozoroval život prírodných kmeňov v nevyspytateľnej Afrike.
Najradšej sa však vracia domov do Vysokých Tatier, ktoré ho formovali už ako mladého nosiča a horolezca. Pre neho sú neustálou inšpiráciou a jedinečným pohorím, aké nikde inde vo svete už nenašiel.
Paradoxne, natáčanie v tatranskom prostredí je pre neho náročnejšie ako to v džungli. Vo svojom ostatnom filme Horský vodca prináša divákom unikátne pohľady orla na slovenské veľhory i na náročné remeslo horských vodcov.
Ale nielen o tom sme sa s Pavlom Barabášom zhovárali.
Prednedávnom ste sa vrátili z horúcej Afriky domov do Vysokých Tatier. Kde presne ste boli?
- Precestoval som Južný Sudán s mojím kamarátom Ivanom Bulíkom. Je to už piata cesta, ktorú som s ním absolvoval za prírodnými kmeňmi Afriky. Tento kontinent sa prudko mení, tie zmeny som zachytil aj vo filmoch Suri či Pygmejovia - deti džungle. Dlhotrvajúca vojna v Južnom Sudáne však izolovala niektoré kmene pri etiópskej hranici. Dostať sa k nim bolo pre množstvo povolení, vojenských kontrol a prepadových rebelských skupín dosť komplikované.
Ale za každou vynaloženou námahou čaká človeka odmena. V Južnom Sudáne sú ňou prírodné spoločenstvá. Keď sme stanovali medzi slamenými chyžkami, po týždni sme prestali byť pre domorodcov zaujímaví. Stali sme sa súčasťou ich nahého sveta a každodenného rytmu. Táto zakonzervovaná spoločnosť tu prežila vďaka svojim nemenným zákonom, ktoré komunitu chránia pred vyhynutím. To bol aj dôvod nášho hľadania.
Často natáčate na neobvyklých a extrémnych miestach. Čím vás priťahujú?
- Hlavnou témou je vždy človek pohybujúci sa v extrémnych podmienkach, či už vysoko v horách, na póloch Zeme, v najhlbších kaňonoch, alebo hlboko v džungli. Kto pozná moju tvorbu, vycíti, že ma to stále ťahá stať sa aspoň na chvíľu súčasťou kmeňového spoločenstva a dotknúť sa niečoho prapôvodného. Prešiel som mnohé prírodné kmene Novej Guiney, Konžského pralesa či Etiópie. Strávil som týždne s izolovanými Indiánmi hlboko v Amazónii, aby som sa mohol dotknúť tohto dávneho kmeňového usporiadania, čo máme zakódované aj v našej DNA.
Takže sa môžeme tešiť na ďalší zaujímavý dokument?
- Áno, film bude zamyslením sa nad funkciou kmeňa v dnešnom svete. Jasné, že naša moderná spoločnosť nám z materiálneho hľadiska poskytuje viac pohodlia aj bohatstva. Ľudia zistili, že môžu žiť nezávislo. Bohatý človek nepotrebuje pomoc, zdroje komunity. Vedie však život, ktorý nie je v súlade s miliónmi rokov existencie ľudstva. Absencia kmeňa nás kdesi hlboko vnútri negatívne ovplyvňuje a hľadáme náhradu.
Každý z nás chce patriť k nejakej skupine, byť k nej lojálny, mať pocit, že ho spoločnosť potrebuje, že je právoplatný a užitočný človek. Na tom je založená existencia kmeňa. Pocit nepotrebnosti je spúšťač nielen psychických problémov. Technologický pokrok je pre mnohých neuveriteľne zázračný a priťahujúci pozornosť, ale individuálny životný štýl, ktorý ľudstvu prináša, môže mať v budúcnosti na ľudského ducha devastujúce účinky. To je aj dôvod, prečo ma táto téma už dlhšie priťahuje.
Je natáčanie filmov z domáceho prostredia pre vás náročnejšie ako napríklad z amazonského pralesa?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
