VIERA GROHOVÁ venovala celý profesijný život práci v školstve. Pri učení sa drží metódy, že žiaci najprv potrebujú veci, o ktorých sa učia, vidieť. Poukazuje na to, že nestačí napísať vzdelávací program ako Bibliu. Ak sa totiž žiaci ďalej budú učiť memorovaním, nič sa nezmení. Je presvedčená, že ak dáme deťom šancu vybrať si, čo chcú v škole riešiť a neriadi všetko len učiteľ, vzdelávaniu to prospeje.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ju ocenilo pri príležitosti Dňa učiteľov v roku 2012 čestným uznaním sv. Gorazda. V minulosti pôsobila ako učiteľka a neskôr aj ako školská inšpektorka. V roku 2010 sa stala riaditeľkou Spojenej školy na Letnej ulici v Poprade.
Školu pod jednou strechou a s jedným programom s názvom Škola pre každého - škola na každý deň, navštevovalo cez 1600 žiakov a pracovalo v nej 70 pedagógov. Pôsobila tam do roku 2020, kedy odišla do dôchodku. Fínski experti, ktorí školu navštívili, ju pomenovali "najjužnejšia fínska škola“.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- ako sa dá učiť slovenský jazyk návštevou miestneho kostola
- prečo sa žiaci učili v observatóriu v Gánovciach
- ako sa dá prepojiť učivo chémie, fyziky a slovenského jazyka
- ako môžu vytvoriť žiaci projekt o tom, prečo sú v oceáne plasty
- prečo majú komplexný vzhľad do diela Ernesta Hemingwaya
V škole v Poprade ste v minulosti rozbehli učenie, kde ste prepájali obsahy rôznych predmetov. Škola bola potom v roku 2015 ocenená ministerstvom školstva za tvorbu svojho vlastného didaktického dizajnu vo výučbe ako príklad dobrej praxe. O čo vlastne išlo a ako to v praxi vyzeralo?
- V roku 2012 bolo našou snahou vytvoriť si v škole cez dopytovo orientovaný projekt financovaný Európskou úniou vlastný didaktický dizajn fungovania. Zapojenie do projektu nám umožnilo, aby sme sa so všetkými učiteľmi základných škôl mohli najprv nechať inšpirovať skúsenosťami učiteľov v zahraničí a následne využiť nadobudnuté skúsenosti vo vlastnej praxi.
Umožnil nám vzdelávať všetkých učiteľov priamo v škole a v tom, čo pre prax potrebovali. Najprv sme venovali pozornosť úprave obsahov jednotlivých predmetov, ich prepojeniu, aby sme mohli učiť žiakov v súvislostiach.
Ako to myslíte?
Viera Grohová (zdroj: archív)- Učitelia začali spoločne plánovať a tvoriť učebné zdroje, ktoré potom využili vo výučbe so žiakmi. Zároveň sme s nimi diskutovali o tom, čo zmeniť a robiť inak. Spoločná didaktická reflexia nás všetkých posúvala a motivovala, lebo nám žiaci hovorili, že je fajn sa takto inak učiť. Začala sa rodiť spolupráca medzi učiteľmi rôznych predmetov, čo predtým chýbalo.
Projekt skončil v roku 2015, no my sme v ňom pokračovali a upravovali svoje učebné rámce, podľa ktorých sme učili aj naďalej. Je však veľká škoda, že dnes také projekty nie sú, lebo pomocou nich by sa školy mohli rozvíjať v tom, čo chcú a potrebujú. Môžete napísať štátny vzdelávací program ako Bibliu, ale keď budú učitelia stále učiť žiakov memorovaním, tak ani to nepomôže a nič sa nezmení.
V čom je školský systém zastaraný? Ako to robiť inak? Môžeme spomenúť konkrétne príklady zo slovenského jazyka či literatúry, ktorý ste učili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
