STARÁ ĽUBOVŇA. Mesto Stará Ľubovňa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sú rómske deti v základnej škole v mestskej časti Podsadek vo vzdelávaní segregované, rešpektuje, ale nestotožňuje sa s ním.
Uviedol to v reakcii primátor mesta Ľuboš Tomko (nezávislý).
Okrem iného pripomenul, že každý jeden žiak navštevuje základnú školu na základe rozhodnutia rodiča. Ten si môže zvoliť, ktorú školu bude jeho dieťa navštevovať a môže si tak vybrať spomedzi škôl v meste.
Súd vyhovel dovolaniu
Najvyšší súd (NS) SR rozhodol právoplatne na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Stotožnil sa s jej názorom, že vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.
Potvrdil pritom zodpovednosť žalovaného štátu zastúpenom ministerstvom školstva a mesta Stará Ľubovňa ako zriaďovateľa školy, ktoré podľa súdu neprijali dostatočné preventívne opatrenia na odstránenie tejto diskriminácie.

Mesto argumentuje trpezlivo
„Odmietame segregáciu žiakov tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Trpezlivo argumentujeme tým, že je to dôsledok demografického vývoja,“ poznamenal Tomko.
Poukázal na to, že kým v roku 2003 mali v danej škole 138 žiakov, v roku 2012 ich bolo 216 a v tomto roku je to už 399.
Keďže kapacity pôvodnej miestnej školy nepostačovali, v septembri 2015 v Podsadku otvorili novú modulovú školu.

NS SR: Deti boli oddelené
„Dovolací súd zastáva názor, že výstavbou nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli základnej školy sa síce rozšírili kapacity základnej školy v tom smere, že deti zo spádovej oblasti mohli navštevovať školu čo najbližšie situovanú k miestu bydliska, čím však došlo fakticky k oddeleniu rómskych detí od detí majoritnej komunity,“ uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Nikdy nerozhodli o neprijatí
„Školské obvody, ktoré sme upravili, sú určujúce pre rodiča, ale nie sú to nevyhnutné hranice, ktoré nie je možné prekročiť. V každej jednej základnej škole, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, máme rómskych žiakov,“ opísal situáciu v meste primátor.
Deti z Podsadku podľa jeho slov navštevujú materské školy v meste, a niektorí žiaci zase základné školy, i keď ojedinele.
„Neexistuje žiadne rozhodnutie riaditeľa základnej školy, ktorý by rozhodol o neprijatí žiaka z Podsadku do základnej školy. Naopak, ani jeden rodič, ktorý je mimo Podsadku, neprihlásil svoje dieťa do základnej školy v Podsadku,“ poznamenal Tomko.
Rodičia z tejto mestskej časti dokonca podľa jeho slov spisovali petíciu s tým, že nechcú dávať deti do škôl mimo nej. Poukázal tiež na to, že v škole dbajú o dochádzku.
„Keď žiak nepríde do školy, nastupuje miestna poriadková služba, terénna sociálna práca, intenzívne to riešime. To nie je druhotriedna či treťotriedna škola. Vybavujeme ju,“ zhodnotil.
Prácu s rómskymi deťmi a ich prístup k vzdelaniu považuje za dôležité a kľúčové.
„Je naivné si myslieť, že rómske deti z Podsadku sú homogénnou skupinou. Sú tam šikovné deti, ktoré sa ťahajú, a sú tam, žiaľ, aj žiaci, ktorí nikdy nebudú mať takú štartovaciu pozíciu, a ktorí majú špeciálne potreby. Ide o rôzne stupne variácie znevýhodnenia,“ opísal Tomko.

Pojednávanie v apríli
Poradňa pre občianske a ľudské práva žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán.
Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať. Najvyšší súd SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku.
Okresný súd bude v tejto veci pojednávať v apríli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš