STARÁ ĽUBOVŇA. Výrazne pomôcť vzdelávaniu detí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) má novela školského zákona, ktorú predložilo na vládu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Pripomenul to rezort v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sú rómske deti v základnej škole v mestskej časti Starej Ľubovne – Podsadek vo vzdelávaní segregované.
Ten rozhodol, že štát a mesto Stará Ľubovňa porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie detí v spomínanej škole na základe ich etnického pôvodu.

Zmeny v novele
Novela podľa ministerstva školstva obsahuje dve významné zmeny.
„Prvou je zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti od veku štyroch rokov a následne od veku troch rokov. Zvýšením účasti na predprimárnom vzdelávaní sa celkovo pozitívne ovplyvní vzdelávacia dráha detí z MRK, keďže sa zvýši ich pripravenosť na školu v kľúčovom predškolskom veku,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol odbor komunikácie a marketingu rezortu.
Druhou zmenou je podľa neho zavedenie nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, ktoré skvalitnia podporu aj pre deti a žiakov z MRK.
„Podporné opatrenia zahŕňajú navýšenie počtu asistentov, školských podporných tímov a ďalších foriem podpory, napríklad doučovanie či kurzy vyučovacieho jazyka, ktoré budú pomáhať aj žiakom s materinským jazykom rómskym,“ informovalo ďalej ministerstvo.
To sa tiež v rámci Plánu obnovy a odolnosti zaviazalo spustiť desegregačné pilotné projekty vo vybraných lokalitách.
„V súčasnosti ministerstvo pripravuje projekt, aby realizácia bola financovaná z Operačného programu Slovensko. Pilotné desegregačné projekty by mali zahŕňať poskytnutie finančnej podpory na dopravu žiakov z MRK do škôl,“ dodal rezort.

Tomko: Bolo to rozhodnutie rodičov
Samotné mesto Stará Ľubovňa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rešpektuje, ale nestotožňuje sa s ním.
Uviedol to v reakcii primátor mesta Ľuboš Tomko (nezávislý).
Okrem iného pripomenul, že každý jeden žiak navštevuje základnú školu na základe rozhodnutia rodiča.
Ten si môže zvoliť, ktorú školu bude jeho dieťa navštevovať a môže si tak vybrať spomedzi škôl v meste. Mesto segregáciu odmieta.
„Trpezlivo argumentujeme tým, že je to dôsledok demografického vývoja,“ poznamenal Tomko.
Poukázal na to, že kým v roku 2003 mali v danej škole 138 žiakov, v tomto roku je to už 399.
Keďže kapacity pôvodnej čisto rómskej miestnej školy nepostačovali, v septembri 2015 v Podsadku otvorili novú modulovú školu. Podľa primátora však má každá jedna základná škola v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta aj rómskych žiakov.
Zároveň pripomenul, že samotní rodičia v Podsadku spisovali petíciu s tým, že nechcú dávať deti do škôl mimo tejto časti mesta.

Vec vrátili na okresný súd
Najvyšší súd rozhodol právoplatne na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Tá tiež žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán.
Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať.
Najvyšší súd SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku.
Okresný súd bude v tejto veci pojednávať v apríli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš