KOJŠOV. Vo veku 84 rokov zomrel v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka na sobotu filmový režisér Juraj Jakubisko.
Vyznačoval sa aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho nevšednej magickej filmovej tvorby.

Ako to bolo s dátumom jeho narodenia
Juraj Jakubisko sa narodil v noci z 30. apríla na 1. mája v roku 1938 v obci Kojšov v okrese Gelnica.
„Prišiel som na svet v noci. Vrany ma priniesli do rodiny otca Michala a matky Alžbety necelý rok po ich svadbe, ktorá trvala, ako bolo zvykom, niekoľko dní. Do Kojšova, ako sa táto posledná dedinka v horách nazýva, nevedie žiadna cesta, len chodníky. Ocitol som sa v postieľke uprostred drevenej chalupy,“ opísal svoj príchod na svet v autobiografickej knihe Živé striebro.
Za svitania sa Jakubiskov otec vybral cez kopce do Gelnice, aby syna dal zapísať na matrike.
„Uprostred Gelnice práve prebiehala májová manifestácia robotníkov z neďalekých krompašských železiarní a žandári voči nej zasiahli. Robotníkov bili obuškami hlava-nehlava a ušlo sa aj môjmu otcovi. Tak sa rozhodol, že prvý máj nie je dobrý dátum narodenia. Povedali si: ´Syn, ktorý ponesie moje meno, nemôže mať v rodnom liste takýto poondiaty deň.´ A tak ako dátum môjho narodenia zahlásil posledný apríl,“ porozprával uznávaný filmár.
Volali ho Pančár, pretože bol iný než ostatní kojšovskí chlapci. Neustále si niečo kreslil a bol, skrátka, svojrázny.
Odmalička bolo jasné, že Juraj Jakubisko vidí svet inak. Poetickejšie, zaujímavejšie.

Zo Spiša ich vyhnala vojna
V Kojšove prežil len prvé roky svojho života, no pravidelne sa tam vracal.
„Všetky magické veci, ktoré sa v mojich filmoch odohrávajú, sú z Kojšova. Točil som na Spiši film Zbehovia a pútnici a využil som do komparzu všetkých Kojšovčanov. Rád maľujem kojšovské ženy, mal som dokonca aj výstavu. Sú mimoriadne zaujímavé, majú šatky urobené do takých rohov, aby im držali, a na čele hrebienok. Giuliette Masine, ktorá hrala Perinbabu, sa nepáčilo, ako má urobenú šatku a tá ju tiež mala tak, ako ju nosia kojšovské ženy. Aj vo filme Nejasná správa o konci sveta som použil zaujímavé, tak trochu eroticky ladené ľudové piesne z Kojšova,“ priznal v jednom z rozhovorov.
Z Kojšova Jakubiskovcov napokon vyhnala vojna.
Kým bol otec pri partizánoch, Juraj s mamou a sestrou Melankou chvíľu žili aj v Jakubovanoch a Chmeľove.

Električka? Dom na kolesách
Na konci druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Košíc. Bývali oproti synagóge, čo je v súčasnosti Dom umenia.
„Pamätám sa, že sme žasli, keď sa objavila prvá električka. Považovali sme ju za dom na kolesách,“ spomínal so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš