LAURENC DÍVALD (78) nepatrí k bežným slovenským dôchodcom. Vo svojom úctyhodnom veku aktívne športuje a neberie žiadne lieky.
Ako bývalý chirurg a športovec precestoval kus sveta, operoval v Afrike, bol na expedícii v Himalájach a na najnáročnejšom Ironmanovi na Havaji bol najlepším Slovákom vo svojej kategórii.
Pochádza z umeleckej rodiny, jeho prastarý otec bol Karol Dívald, významný fotograf a lekárnik.
Veľa študujte a svoje telo používajte na to, na čo bolo stvorené, odkazuje ostatným.
V rozhovore si okrem iného prečítate:
- Kedy prišli prvé veľké športové úspechy
- Operoval aj v Afrike. Prečo naše zdravotníctvo kritizuje?
- Spolupracoval s Martinom Bajčičákom, ostatných nespomína, lebo na to doplatil
- Nominoval sa na Havaj. A potom prišla rakovina
- Choroba prerušila jeho športové plány. Ako to prežíval?
- Ani operácie pre arytmiu srdca ho od ďalšieho športovania neodradili
- Ako vyzerajú jeho tréningy
- V čom spočíva rozdiel medzi kalendárnym a biologickým vekom
- Akými zásadami sa riadi pri stravovaní
Narodili ste sa v Trenčíne, vyrastali v Tatrách. Kto vás priviedol k športu?
- Celé detstvo som prežil na dvore, v sokolovni a v horách. Mamka sa venovala behu na lyžiach. Otec bol z tej umeleckej časti rodiny, venoval sa lekárnictvu a fotografovaniu. Skôr bol kaviarenský typ, mamka zase športový. Keď mala moja mamka 80 rokov, tak sme sa spolu vybrali na náročnú túru do Tatier.
Takže so športom ste spätý odmalička. Kedy prišli prvé úspechy?
- Ako dorastenec som bol majster Československa v behu na lyžiach. Potom som nastúpil na vysokú školu a bolo ťažké zladiť štúdium s behom na lyžiach. Začal som sa venovať kulturistike a súťažil som aj na medzinárodnom pódiu.
Neskôr som s tým skončil, začal som pracovať a viac sa venovať horolezectvu najprv v Tatrách, potom som sa zúčastňoval expedícií v Hindúkuši v Himalájach, kde som zbieral vedomosti ohľadom hypoxie, teda nedostatku kyslíka. Vyhral som aj mnohé majstrovstvá zdravotníkov v Nemecku.
V minulosti ste pracovali ako lekár. Na čo ste sa zameriavali?
- Štyri roky som pracoval v Alžírsku v Afrike, kde som rozbiehal a viedol univerzitu, 90-lôžkové chirurgické oddelenie. Operoval som pľúca, štítne žľazy, poranenia mozgu, hrudníky.
Tých vážnejších operácií bolo za tie roky viac ako 4-tisíc, tam sa operovalo v jednom kuse. Cítil som sa tam dobre a videl som, že ľudia si to vážia. Ale deti vyrástli, tak sme sa vrátili na Slovensko a nato prišla zmena režimu.
Dúfal som, že bude lepšia a naozajstná, no bohužiaľ som sklamaný. Pochodil som celý svet, poznám zdravotníctvo francúzske, americké, nepálske, indické, alžírske, naozaj som sa tomu venoval, rozprával sa s ľuďmi, preto viem, že aj u nás to môže byť podstatne lepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
