POPRAD. Pietna spomienka pri pamätnej tabuli na popradskej železničnej stanici v piatok uzavrela sériu podujatí venovaných prvému transportu židovských žien a dievčat do tábora Osvienčim v okupovanom Poľsku.
Práve odtiaľ totiž 25. marca pred 81 rokmi vyrazili vagóny s prvou takmer tisíckou deportovaných.
Podľa vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka týmto transportom sa začalo na území Slovenska riešenie židovskej otázky.
V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska vypravených celkovo 57 transportov a v nich takmer 58-tisíc Židov. Prežilo z nich len niekoľko sto.

Žijú ešte dve
V prvom transporte bolo 999 žien a s najväčšou pravdepodobnosťou aj jeden lekár. Dlho bola považovaná za poslednú žijúcu z tohto transportu Laura Špániková, rodená Richterová, ktorá mala v čase deportácie 19 rokov a zomrela vlani vo veku takmer 100 rokov.
„Podarilo sa mi zistiť, že ešte žijú dve dámy. Jednu som dokonca navštívil, žije v Spojených štátoch amerických, druhá žije v Austrálii. Žiaľ, s oboma je už veľmi ťažká komunikácia, vlastne s jednou prakticky nemožná,“ povedal pre médiá Korčok.

Korčok: Transport bol už len vyvrcholením
Obete prvého transportu z 25. marca 1942 si na stanici v Poprade pripomínajú už niekoľko desaťročí.
„Je to mementom, aby sme pamätali na to, čo sa stalo, a v budúcnosti veľmi citlivo a senzitívne reagovali len pri náznakoch niečoho podobného. Lebo ani vtedy nebol na začiatku transport, ten bol len vyvrcholením niečoho. Všetko sa to začalo slovami, nadávkami a fyzickými útokmi a potom legislatívou, na základe ktorej sa na tomto zločine podieľala aj vtedajšia vláda,“ skonštatoval Korčok.
Potomok preživšej: Doma o tom nerozprávala
Každoročne prichádza na popradskú stanicu aj Peter Chudý z Prešova.
Ide o potomka vtedy 16-ročnej Kláry Lustbaderovej, prezývanej Babi, jednej z približne dvadsiatky dievčat z prvého transportu, ktoré prežili.
O koncentračnom tábore však nikdy doma nerozprávala.
„Za takmer šesťdesiat rokov jej života som sa od nej o koncentračnom tábore nedozvedel nič. To, čo som sa dozvedel, boli skôr čriepky. Aj to z rozprávania mojej starej matky, ktorá bola rovnako v koncentračnom tábore. Tiež prežila a obe sa vrátili z Osvienčimu. Trinásť členov našej domácnosti tam však zahynulo,“ uviedol.
Preto cíti potrebu odovzdávať jej svedectvo ďalej aj pre budúce generácie.
„Vždy som mal túžbu natočiť moju starú mamu na magnetofón, ale už som to nestihol,“ dodal.

Kláru zachránila choroba
Z takzvaného tábora smrti sa už nevrátila 16-ročná Magda Lowová, ktorá bola tiež v prvom transporte. Spolu s ňou mala byť deportovaná aj jej sestra Klára.
„Bola na zozname. V čase transportu však bola chorá a liečila sa v Kvetnici pri Poprade. Bola tam až pol roka a do transportu sa nedostala. Po odchode z Kvetnice žila v ilegalite. Bola u príbuzných, potom v Žiline, pod falošnými menami a s falošnými dokladmi,“ opísala jej vnučka Zuzana Rajecová.

Kozak: Nesmieme zabudnúť
V mene rezortu obrany a ozbrojených síl si výročie prvého transportu Židov na popradskej železničnej stanici pripomenul i generálny tajomník Služobného úradu MO SR Peter Kozák.
„Spomienka na tento transport a vôbec celú nacistickú vraždiacu mašinériu je mementom skazy nedemokratického režimu siahajúceho na to najcennejšie – ľudské životy. Nesmieme zabúdať ani na túto tragickú súčasť našich dejín, aby sme už nikdy neopakovali chyby, ktoré k nej viedli,“ uviedol Peter Kozák.
Prežila len hŕstka
Dňa 25. marca 1942 bol z popradskej železničnej stanice približne o 20.20 hod. vypravený vlak s tisíckou mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy v dobytčích vagónoch. Smeroval do tábora Auschwitz.
Väznenie v tábore smrti prežilo z prvého transportu len približne 20 mladých dievčat.
Nacistický režim usmrtil celkovo viac ako 70 000 židovských občanov Slovenska, čím de facto zdecimoval židovskú menšinu v krajine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš