SPIŠSKÁ BELÁ. Kedysi to bola severná hranica Uhorska. Odtiaľ získala dedinka Strážky aj svoje meno.
Pôvodne v nej nestál kaštieľ, ale tvrdza, pevnosť. Renesančná zvonica pravdepodobne slúžila na iný účel, bola to strážna veža.
V súčasnosti sú Strážky súčasťou obce Spišská Belá v okrese Kežmarok. Nachádzajú sa medzi obcou a okresným mestom, je v nich aj železničná zastávka.
Táto niekdajšia prihraničná dedina ponúka turistom viacero zaujímavostí. Dominuje im kaštieľ, ktorého správcom je Slovenská národná galéria.

Románové príbehy
Kaštieľ bol domovom významného výtvarného umelca Ladislava Mednyánszkeho.
Až do svojej smrti v roku 1972 v ňom žila jeho neter Margita Czóbelová. Jej príbeh by tiež vydal na román. Ten aj vyšiel, napísal ho Silvester Lavrík.
Komunisti spravili z kaštieľa sociálne byty, v ktorých žilo šesť rodín. Medzi inými vo svojom niekdajšom rodinnom sídle aj barónka Czóbelová.
Bola to silná osobnosť. Dožila v kaštieli, aj keď jej už nepatril a sama bola chudobná. Je tam aj pochovaná. Podobne ako Mednyánszkeho mama.
Barónka zo Strážok ovládala šesť jazykov, napriek tomu celý život „rečovala“ spišským nárečím.

Ukryté poklady
Pred smrťou poukrývala po kaštieli mnohé obrazy svojho už za života slávneho strýka. Oprávnene mala o tieto diela obavy.
Neskôr ich náhodne našli robotníci.
Nejaký ten obraz vymenili za liter pálenky, ale väčšina sa zachovala a tvoria základ expozície, ktorú môžu obdivovať návštevníci galérie SNG - Kaštieľ Strážky.
Odhaduje sa, že Ladislav Mednyánszky namaľoval za svoj život tri až päťtisíc obrazov.
Okrem iného maľoval aj na drevený podklad, ktorý skončil napríklad ako dvere na pôjd.
To sa stalo v starom rodinnom dome v Malom Šariši (okres Prešov), kde takéto pomaľované dvierka objavil mladý pár, ktorý si dom kúpil.
Novým majiteľom to nedalo, skúmali, čo je to za maľbu.
Cez Košice sa dostali až do Budapešti, kde potvrdili pravosť Mednyánszkeho diela.
Za „dosku“ získali viac peňazí, než stála ich nehnuteľnosť.

Nezaraditeľný maliar
Ladislav (László) Mednyánszky, uvádzaný aj poslovenčene ako Medňanský, bol už za svojho života výraznou európskou umeleckou postavou.
Radili ho k impresionizmu, ale aj ku krajinkárskej barbizonskej škole či symbolizmu, ale reálne bol nezaraditeľný. Sám sa nehlásil k žiadnemu z týchto smerov.
Jeho dielo bolo univerzálne, venoval sa rôznym témam a podľa toho si ,,požičiaval“ z portfólia dobových štýlov.

Šľachtic i tulák
Mednyánszky mal v parku v Strážkach svoj jediný stály ateliér.
Dočasné ateliéry mal aj vo Viedni či na parížskom Montmartri.
Bol šľachtického pôvodu, ale vzpieral sa konvenciám. Mal rád ľudí, túlal sa, obliekal sa ako žobrák.
Dochovala sa príhoda z košickej krčmy, v ktorej platil zlatiakmi, čo bolo podozrivé. Žandári až neskôr zistili, o koho ide.
Zafúľaný prišiel aj na sobáš svojej sestry. Poslali ho do Kežmarku s peniazmi, aby si na seba kúpil niečo dôstojné. Prišiel naspäť v tom istom, čo mal na sebe, akurát bez peňazí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš