ŽEHRA. Obec Žehra často plní novinové titulky. Väčšinou však inak, než by si to zaslúžila.
Keď sa povie Žehra, mnohým ľuďom sa vybaví rómska osada. Aj v rámci východného Slovenska patrí tá žehrianska medzi najzanedbanejšie.
Nejde len o dojem, potvrdzujú to dáta. Veľa detí, chatrné hygienické podmienky, nízky vek dožitia, vysoká úmrtnosť...
V minulosti sa na pôde parlamentu objavil dokonca návrh na odčlenenie rómskej časti Dreveník od centrálnej obce Žehra a jej časti Hodkovce.
Návrh presadzoval vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH), dnešný šéf špeciálnej prokuratúry.
K rozdeleniu Žehry napokon nedošlo. Dreveník ostal jej súčasťou. Ide o významnú archeologickú lokalitu a prírodnú rezerváciu svetového významu.
Je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO a predstavuje najväčšie travertínové územie na Slovensku.
Zďaleka nejde o jediný zápis UNESCO v Žehre. V katastri tejto obce, konkrétne v časti Hodkovce, sa nachádza Spišský hrad.
Často býva považovaný za najväčší na Slovensku, aj keď je to mýtus, ale do prvej šestky patrí a je zapísaný v spomínanom zozname svetového dedičstva.

Mečiarova hranica
Od susedného Spišského Podhradia delí hrad „ostrá“ hranica, ktorá rozdeľuje nielen okresy Levoča a Spišská Nová Ves, ale aj Košický a Prešovský kraj.
Hrad ostal na košickej strane, Podhradie na prešovskej. Málo logická deľba susediacich spišských okresov medzi dva kraje vznikla pri územnosprávnom členení v roku 1996 za éry Vladimíra Mečiara (HZDS).
V platnosti zostala aj po páde jeho vlády, prijatím zákona o vyšších územných celkoch v roku 2001.
Žehra i Spišské Podhradie však boli v minulosti, už od 12. storočia, vždy v spoločnom územnosprávnom útvare.
Platí to aj pre prvú republiku a členenie po roku 1922, Slovenský štát, kde patrili do Podtatranskej župy, či komunistický režim (po roku 1949 boli v Košickom kraji, po rokoch 1960 i 1968 vo Východoslovenskom).

Malý, ale vzácny
Okrem Spišského hradu je od roku 1993 pod ochranou UNESCO aj ďalšia pamiatka - unikátny rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého z roku 1275 v Žehre.
Cestu k nemu však lemujú zvláštnosti, ktoré kontrastujú s týmto unikátom.
Štýl tamojších novostavieb rodinných domov býva ironicky označovaný ako „podnikateľský barok“ a v tejto dedine zjavne nezmizol s deväťdesiatymi rokmi, ale je stále živý.
Prekvapenie prichádza na kopčeku, ktorým sa ide k starobylému chrámu.
Je na ňom hrob a v ňom odpočíva Jozef Mižigár.
Pomník v životnej veľkosti
Mohyla nedosahuje veľkosť tej pod Bradlom, postavenej pre Milana Rastislava Štefánika, zato taký popravený mafián Róbert Holub, pochovaný na prešovskom cintoríne, by mohol závidieť.
Hrobu dominuje pomník, na ktorom je Jozef Mižigár zvečnený v životnej veľkosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš