POPRAD.Už takmer 60 rokov pripomína pamätník s názvom Smútiaca mať od Miroslava Ksandra v podtatranskej obci Štrba (okr. Poprad) tragické udalosti po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944.
O život tam vtedy prišli 17-ročný mládenec, malé dievčatko aj manželský pár.
Podľa vedúcej popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove Zuzany Kollárovej bola vypálená časť dediny, obyvatelia sa z toho museli dlhšie spamätávať.
SNP sa podľa jej slov v regióne dotklo každej obce, keďže väčšina z nich bola na strane povstalcov.
V Poprade a Kežmarku dominovali Nemci
Výnimočný bol Poprad a Kežmarok, v ktorých žilo veľa nemeckých obyvateľov.
Ustupujúca nemecká armáda, ktorá už nemala jednoznačnú prevahu na bojiskách, aj obyvateľstvo, ktoré cítilo, že vojna sa bude postupne končiť, vytvorili podľa Kollárovej vhodné podmienky na povstanie aj pod Tatrami.
„U nás v Poprade, aj v susednom Kežmarku, to bolo o to zložitejšie, že v oboch dominovalo nemecké obyvateľstvo, ktoré tu bolo od 13. storočia. Samozrejme, nie všetci Nemci mali fašistické zázemie, ale ľudskou vlastnosťou je to, že človek sa rád prikloní k tej víťaznej strane,“ poznamenala.
Tak sa začalo Povstanie pod Tatrami
Už 28. augusta 1944 však bola podľa jej slov situácia veľmi zrelá na vznik povstania. V tom čase tam mali aktívnych ľudí, a to Oskára Jeleňa a Jána Kotoča.
„Išlo o nosné postavy. Kvôli takémuto ozbrojenému povstaniu bolo tiež nutné, aby sa spolupracovalo s ozbrojenými zložkami, čo bola polícia, armáda, vojsko a partizánske skupiny, ktoré na našom území už pôsobili,“ pripomenula Kollárová.
Pre Poprad bol nosným útočiskom Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Podľa vedúcej archívu tam boli ozbrojené zložky aktivizované a početné.
„Sformoval sa oddiel z čaty vojakov pod vedením nadporučíka Schmiedta a čaty partizánov z oddielu Sláva, patriacej k brigáde Za slobodu Slovanov, ktorú viedol Jaroslav Šolc. V poludňajších hodinách 29. augusta sa táto zložka vybrala smerom na Poprad, pretože chcela podporiť domáce obyvateľstvo. Do Popradu prišli o 16.00,“ opísala.
Kežmarok sa povstalcom obsadiť nepodarilo
Veľkú oporu našli v kasárňach Pod Gerlachom, ale aj u revolučného národného výboru i polície, kde sa všetci pridali k povstalcom.
„Na druhý deň sa do kasární v Poprade začali prihlasovať ľudia, ktorí chceli pomôcť povstaniu. Z Popradu sa zaregistrovalo 36 osôb, z Veľkej sedem a zo Spišskej Soboty 32 dobrovoľníkov,“ pripomenula Kollárová.
Nemecké ozbrojené sily však mali prevahu, podporovali ich zo susedného Kežmarku.
Aj tam vznikali veľké boje, tie sa odohrávali najmä pri Ľubici.
Kežmarok sa však povstalcom obsadiť nepodarilo, hoci sa 30. augusta dostali do priestoru tamojších troch mostov.
„Poprad sa tak stal najvýchodnejším miestom Slovenského národného povstania, avšak neveľmi zvládal bojovať proti veľkej vojenskej presile,“ skonštatovala vedúca popradského archívu.
Hrdinskí hasiči i zdravotníci v nemocnici
Najväčšie boje sa odohrávali v Matejovciach, ale aj v Spišskej Sobote, ktoré sú dnes mestskými časťami Popradu. Spišskú Sobotu vtedy podpálili, podľa Kollárovej horeli štyri domy.
„Škoda bola vyčíslená na 400-tisíc vtedajších korún. Veľmi hrdinsky vtedy zasiahli sobotskí hasiči. Budovy v Spišskej Sobote mali drevené šindľové strechy, ak by sa neboli zapojili do záchranných prác, celá by určite ľahla popolom,“ skonštatovala. V Sobote sa však nachádzala aj nemocnica, ktorá zohrala veľkú úlohu pri ošetrovaní všetkých ranených vojakov aj povstalcov.
Ranení aj padlí
„Podľa štatistík v Strážach podľahol jeden vojak zraneniu, pri eskortovaní bol zastrelený Ján Jurčo, jedenásť mužov odišlo s povstalcami.
Vo Veľkej padol mladý partizán Michal Kapolka a deväť ďalších mužov, šestnásť mužov odišlo s povstalcami. V Poprade ich padlo štrnásť a z toho na križovatke Veľká - Poprad - Svit po streľbe neznámych civilov zahynulo päť povstalcov.
Z Popradu odišlo s povstaleckým vojskom 46 ľudí. V okrese padlo celkom 33 osôb,“ zbilancovala vedúca pracoviska archívu.
Front bojov sa však rozdelil, jedna časť bojov smerovala aj na Lučivnú a Štrbu.
Dcérku si túlila k hrudi, no nezachránila ju
„Zasiahlo to aj moju rodinu. Brata mojej mamy Michala Drugaja (1927-1944) zastrelili Nemci. Keď prišli partizáni do Štrby a jej obyvatelia im prinášali potraviny, zo zvedavosti sa išiel pozrieť na vojská a túto pomoc,“ opísala udalosti z 1. septembra 1944.
Po vniknutí ozbrojených nemeckých jednotiek do obce sa však všetci rozutekali a spustila sa streľba.
„Jeden nemecký vojak vypálil salvu, ktorá zasiahla maminho brata,“ dodala. Ďalšou obeťou bola 6-ročná Anička Sokolová.
„Jej mama si ju pritúlila na hruď, keď s ňou utekala. Zblúdená guľka však Aničku zasiahla,“ doplnila Kollárová.
Pri streľbe boli zranení šiesti obyvatelia. O tri dni neskôr postupujúci Nemci zapálili päť domov a takmer dvadsiatku stodôl.
Obeťami boli vtedy manželia Teplickí, ktorí sa pred vojskom schovali v pivnici, no po podpálení domu sa tam udusili.
Následok: Zatýkania, deportácie, vraždy
Po ústupe povstaleckých jednotiek napokon iniciatívu pod Tatrami prevzali nemecké vojenské a bezpečnostné orgány, ktoré nastolili otvorený okupačný režim, napísal Jozef Sulaček v knihe Dejiny Popradu.
Okamžite sa podľa neho začali perzekúcie účastníkov a podporovateľov Povstania a židovského obyvateľstva.
„Až do 28. januára 1945 dochádzalo k zatýkaniam, deportáciám do koncentračných táborov a k viacerým vraždám domáceho obyvateľstva,“ napísal Sulaček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
