KLÁŠTORISKO, LETANOVCE. Vďaka projektu Ľudia a hrady prebieha už viac ako rok obnova vzácneho Kláštoriska v Slovenskom raji.
Ako uviedol koordinátor obnovy kláštora kartuziánov a architekt Juraj Slivka, v súčasnosti tam pracuje desať ľudí na trvalý pracovný pomer.
Slavomír Zahornadský (nezávislý), starosta obce Letanovce, do ktorej katastra areál patrí dodal, že v rámci projektu získali z Ministerstva kultúry SR 169 000 eur.
Od septembra minulého roka do apríla tam pracovalo sedem, neskôr desať ľudí.
„Je to prvýkrát v histórii obnovy, čo sa podarilo zamestnať takéto množstvo pracovníkov," upozornil architekt.
Slovensko sa hradmi pýši, ale ministrov nezaujímajú, tvrdia petičiari s tisícmi podpisov Čítajte S prácou Rómov sú spokojní
Okrem neho a ďalšieho archeológa Petra Ďuricu, ktorý je garantom projektu, zamestnali podľa starostu aj Rómov z obcí Svinia a neďalekých Hrabušíc a Letanoviec.
„Sme s ich prácou spokojní, niektorí už v minulosti pracovali na hradoch, takže prax majú aj s murovaním," dodal koordinátor.
Nikto z nich nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, vďaka projektu sa však podľa neho budú môcť lepšie v budúcnosti uplatniť na trhu práce.
Uviedol, že väčšina zo spomínanej dotácie šla práve na mzdy.
„Menej peňazí nám tak ostáva na materiál. Do budúcna by sme možno prijali, keby sa aj na toto myslelo pri rozdeľovaní zdrojov," skonštatoval Zahornadský.
Všetko závisí od novej vlády
„Za ten rok sa dosť veľa práce urobilo, hlavne pri čistení historických rybníkov. Máme záujem v projekte pokračovať, všetko však závisí od toho, ako sa k tomu postaví nová vláda," dodal.
Podľa jeho slov, aby sa posunuli s obnovou ešte ďalej, bude potrebné okrem miezd zafinancovať aj ďalšie položky a zamestnať aj kvalifikovanejších ľudí.
Od začiatku projektu podľa Juraja Slivku hlavne konzervovali úseky strednej časti kláštora, zamerali sa aj na sever, kde sú mníšske domčeky príznačné pre kartuziánsky rád.
„Nebola to však len práca na samotnom kláštore, ale hlavne na sprístupňovaní ciest na samotné Kláštorisko. To je v prospech zásobovania staveniska, logistiky, cyklistov i turistov," objasnil.
V Kláštorisku chcú zosúladiť ochranu prírody, pamiatok i turizmus Čítajte Historicky atraktívna lokalita
V októbri a v novembri majú v pláne ešte zastrešenie najstaršej časti kláštora, objektu kaplnky sv. Margity Antiochijskej z druhej polovice 13. storočia.
Archeológ Michal Slivka sa odhaľovaniu ruín kartuziánskeho kláštora venuje už takmer 40 rokov. Upozornil, že história osídlenia tohto územia siaha ešte ďalej.
Najstaršie hradisko opevnené valom je z obdobia neskorej doby bronzovej - 11 storočí pred Kristom.
Druhý chronologicky najstarší je val z doby halštatskej 600 rokov pred Kristom a v strede lokality je opevnenie proti Tatárom z 13. storočia.
Samotný kláštor začali stavať začiatkom 14. storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
