STARÁ LESNÁ. Brezy, Brusnice, Horizont a Lesná sú štyri nové veľké stavebné projekty či ešte len zámery v lukratívnej podtatranskej lokalite s výhľadom na Lomnický štít.
Štyri komplikované príbehy sa však zrážajú buď sami medzi sebou, alebo aj s ďalšími problémami, ktoré trápia rekreačnú časť pri Tatranskom národnom parku i celú obec.
Ako sa stavia v luxusnom území, kde si vlastníci susedných pozemkov a zároveň silní investori konkurujú a blokujú sa, alebo sa síce najprv dohodnú, ale potom sa súdia, či kde možno naraziť na trestné oznámenie, žalobu, reštituenta, úradníka, poslanca, starostu, les, kanalizáciu, pôvodný územný plán i jeho zmenu?
V článku sa dozviete:
- aké známe mená z Košíc sa stretli pod Tatrami,
- na aké problémy tam narazil košický developer,
- ako vyriešil spor s reštituentmi a predávajúcim,
- prečo nemôžu stavať Brusnice, Horizont a Lesná,
- čo sa odohralo v medzinárodnej mafiánskej kauze,
- v Starej Lesnej figuruje aj bratislavský podnikateľ.
Napríklad kvôli najnovšej výstavbe rekreačného areálu Brezy medzi hotelmi Horizont a Kontakt obec Stará Lesná svoj územný plán nemenila.
Po masívnom nelegálnom výrube, ktorý tam robil známy podnikateľ Pavol Miškov, kupoval developer Safran Slovakia pozemky v apríli 2016.
V októbri 2016 mu dal starosta Ľubomír Lauf (SNS) vyjadrenie, že sú to rekreačné plochy individuálneho a hromadného cestovného ruchu, čiže stavebné parcely.
V decembri 2016 sa však oddelenie územného plánovania odboru výstavby Okresného úradu Prešov, ktorý je druhostupňovým stavebným úradom, vyjadrilo inak.
Stavebný pozemok alebo trvalý trávny porast?
Výstavba na týchto parcelách nie je možná, lebo podľa grafickej časti územného plánu sú tam navrhované trvalé trávne porasty, konštatoval okresný úrad.
„Ide o zastaralý územný plán obce v analógovej podobe z roku 1995, znázornenie funkčných plôch nie je jednoznačné,” uviedla šéfka odboru výstavby Andrea Marcinková.
Túto informáciu dal okresný úrad vlastníkovi pozemkov v okolí.
Starosta Lauf ako stavebný úrad však v roku 2018 vydal Brezám územné rozhodnutie.
On aj hlavný radca Ján Tropp (SNS) z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Kežmarok v povolení zopakovali, že stavba je v súlade s územným plánom obce.
„Parcely definované ako ostatné plochy sú v zastavanom rekreačnom území,” napísal Tropp.
Podľa neho mal pôvodne aj medzi Horizontom a Kontaktom vyrásť ďalší hotel a kedysi naň už dokonca bolo vydané územné rozhodnutie.
Miestni vravia, že ho aj začali stavať, ale zrútil sa.
„Ešte za komunistov tam mal stáť hotel Tatramat,” hovorí starosta.
Lokalita sa podľa Troppa nachádza asi 70 metrov od Tatranského národného parku, ktorý je územím európskeho významu Tatry s tretím stupňom ochrany – Natura 2000.
Nový rekreačný areál v Starej Lesnej. (zdroj: betpres.sk)Trestné oznámenie poslankyne na starostu
Po vydaní stavebného povolenia pre Brezy v roku 2019 však požiadala Okresný úrad Prešov o informáciu k územnému plánu ešte aj časť poslancov obce okolo Romany Regitkovej, dcéry exstarostu Viliama Regitka (obaja vtedy KDH, teraz Sme rodina, Hlas).
A okresný úrad napísal poslancom podobnú odpoveď, ako dal predtým občanovi, teda že väčšina tých parciel sú trvalé trávne porasty a nie stavebné pozemky.
Zásielku s odpoveďou však okresný úrad neadresoval na konkrétne mená, ale len „poslancom obecného zastupiteľstva”, a tak skončila v podateľni obce.
Otvorili ju zamestnanci a ako úradnú ju uložili do spisu, o čom informovali vtedajšieho zástupcu starostu.
Tým bol jeho syn Ľubomír Lauf (SNS), hoci nepatril k spoluautorom žiadosti Regitkovej.
Podľa Laufovho otca, starostu, si tak obec informačnú povinnosť voči poslancom splnila.
Zásielka nakoniec ležala v spise obecného úradu od decembra 2019 až do júna 2020, keď o ňu požiadala Regitková.
A to potom, čo sa po svojej urgencii na okresnom úrade dozvedela, že ten už dávno poslal odpoveď na obecný úrad.
Regitková preto podala trestné oznámenie pre zatajovanie pošty určenej pre poslancov.
V ňom tiež uviedla, že v októbri 2016 poskytla obec k zámeru Brezy nepravdivé vyjadrenie, že parcely sú stavebné, čo odporuje vyjadreniu okresného úradu aj územnému plánu.
Podľa Regitkovej mohla stavba Briez vďaka konaniu starostu nerušene pokračovať, hoci ju mal zastaviť alebo podať podnet na zmenu územného plánu.
Polícia v Kežmarku Regitkovej podanie odmietla a nevyhodnotila to ani ako priestupok.
Brezy postavili medzi Horizontom a Kontaktom. (zdroj: FB/Safran)Developer: Nemáme žiadne pochybnosti
Spoločník Safranu i jeho dcérskej firmy Brezy Martin Takáč reaguje, že parcely, ktoré kúpili, sú a historicky boli stavebnými pozemkami určenými na ich súčasné využitie - individuálnu rekreáciu a cestovný ruch.
„Nemáme o tom žiadne pochybnosti. Naopak, máme k tomu písomné stanoviská obce vystavené na pôvodných vlastníkov pozemkov ešte v roku 2015, písomnú územnoplánovaciu informáciu obce z roku 2016 aj vyjadrenie o súlade s územným plánom obce v rámci rozhodnutia o umiestnení stavby.”
Argumentuje, že súlad ich projektu s územným plánom nenamietal nikto v územnom, stavebnom ani kolaudačnom konaní počas celého obdobia rokov 2016 až 2021.
„Navyše v rámci územného konania sa náš projekt posudzoval v odvolacom konaní aj na Okresnom úrade Prešov, odkiaľ takisto neprišla žiadna námietka. A v minulosti bola na tomto území naprojektovaná stavba hotela, čo len potvrdzuje naše tvrdenia,” uviedol Takáč.
Poukazuje na to, že v územnom pláne má všetkých päť ich pôvodných parciel rovnakú funkciu ako hotely Horizont, Kontakt a Academia, čiže rekreačné plochy individuálneho a hromadného cestovného ruchu.
„Na liste vlastníctva boli štyri vedené ako ostatné plochy a jedna ako zastavaná plocha a nádvoria, teda v územnom pláne nemohlo byť ich funkčné využitie trvalý trávnatý porast. Zmena ostatnej a zastavanej plochy na trávnatý porast, ako je vo vyjadrení Okresného úradu Prešov, tak vôbec neprichádza do úvahy,” namieta Takáč.
Dodal, že ešte aj sám okresný úrad vo svojom vyjadrení zdôraznil, že nie je oprávnený vydávať informácie o funkčnom využití územia, lebo podľa stavebného zákona je to kompetencia obce.
Územný plán obce z roku 1995, hore staršie zobrazenie, dole novšie, šípka ukazuje umiestnenie Briez medzi hotelmi Horizont a Kontakt. (zdroj: Stará Lesná)Známe mená z Košíc sa stretli pod Tatrami
Projekt za osem miliónov eur s celkovou kapacitou 160 osôb kolaudovali Brezy v roku 2021.
Tvoria ho dva domy s 38 apartmánmi a sedem chát. Väčšinu predali, no časť si nechali.
Brezy sú dcéra Safranu Slovakia, ktorý vlastnia Košičania Daniel a Martin Takáčovci.
Mimochodom, medzi majiteľmi apartmánov či chát tam nájdete známe priezviská alebo firmy ľudí, ako sú napríklad Michal Paška, Jana Pašková (rodina expredsedu parlamentu za Smer Pavla Pašku), Richard Majza, Jozef Farkaš (prvý je členom predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, firma druhého je dodávateľom vodární), Ľuboš Micheľ (exkandidát Hlasu na primátora Prešova i na poslanca v parlamentných voľbách), Marián Albert (bývalý podpredseda predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb) alebo Peter Jakub (šéf štátnej firmy Slovensko IT).
Na listoch vlastníctva v štvrti Brezy sú aj ďalšie zaujímavé osoby a podnikatelia.
Martin Takáč vysvetľuje koncentráciu známych mien najmä z Košíc tak, že na trhu sú dlho a ich košické rezidenčné komplexy projektované Andrejom Rodziňákom sú úspešné komerčne aj architektonicky.
„Pozrite si list vlastníctva akejkoľvek kvalitnej novostavby v lepšej v lokalite, určite tam nájdete viacero známych mien nielen z Košíc,” komentuje Takáč.
Šafránová záhrada pri Kulturparku bola Stavbou roka 2016 a projekt Herberia pri Steel aréne sa stal finalistom prestížnej súťaže CE ZA AR a vyhral medzinárodnú cenu Big See Architecture Award 2020.
„Predaj Briez bol verejný, otvorený pre všetkých, apartmány sa predávali za 190 až 220-tisíc,” vraví Takáč.
Hovorí, že ich predajná kampaň trvala dva roky, všetky apartmány boli verejne ponúknuté za štandardné cenníkové ceny a pre každého klienta boli rovnaké, čo potvrdzuje história ich sociálnej siete i webstránky.
Je verejne známe, že Takáčovci sa poznajú s ľuďmi z prostredia okolo niekdajšieho košického Smeru i exministra hospodárstva a životného prostredia, parlamentného poslanca a člena predsedníctva Hlasu Petra Žigu, aktuálne obvineného z korupcie.
Daniel Takáč bol za vlády Smeru nominantom štátu v orgánoch Teplárne Košice.
Žigu spájajú s Takáčovcami aj podnikateľské aktivity jeho vzdialenejšej rodiny.
Daniel Takáč je vlastníkom pozemku na rovnakej ulici, kde majú nehnuteľnosti aj Žigovi rodičia i ďalšie známe mená, ako sú napríklad konateľ Žigovej drevárskej spoločnosti Taper Marek Dvořák a exšéfovia štátnej teplárne Ladislav Koch či Ladislav Lazár.
Všetci totiž vlastnia priamo na seba alebo cez svoje firmy pozemky a niektorí už aj nové vily na kopci s výhľadom na Košice v prominentnej štvrti Červený breh, ktorú tiež developovala firma bratov Takáčovcov.
Smeráci si na košickom kopci postavia luxusnú štvrť Čítajte „Neexistuje žiadne stavebné alebo iné úradné konanie, kde sme boli účastníci, ktoré by nebolo v súlade s platnou legislatívou alebo by sme boli nejakým spôsobom zvýhodňovaní, alebo by za nás „lobovala“ nejaká vplyvná osoba,” reaguje Martin Takáč na otázku k vzťahom so známymi Košičanmi a politikmi.
Prominenti relaxujú aj v susednej obci i na VIP ulici
- Zhodou okolností Žiga, jeho otec, Koch a Lazár majú ďalšie nehnuteľnosti na svoje meno alebo na firmu aj blízko luxusného rezortu Golf International v obci Veľká Lomnica, ktorá susedí práve so Starou Lesnou.
- Napríklad na Golfovej ulici tam hneď pri ihrisku stoja priamo vedľa seba vily Žigovej firmy, Kocha, Petra Bondru, Zdena Cháru a rodiny Ivana Kiňa, exposlanca HZDS a údajného bývalého mecenáša Smeru.
- Blízko má pozemok ďalšia hokejová legenda Miroslav Šatan a na konci ulice vlastnia domy aj exminister diplomacie z vlády premiéra Roberta Fica (Smer) a budúcoročný kandidát na prezidenta Slovenska Ján Kubiš či známy košický podnikateľ žijúci v Prahe Ladislav Krajňák.
- Neďaleko na vedľajšej ulici zas nájdete hneď pri sebe domy bývalej šéfky Ústavného súdu v Košiciach Ivetty Macejkovej, firmy košického Rašiho exviceprimátora Lazára aj pozemok Žigovho otca, oproti ktorému stojí nehnuteľnosť bývalého riaditeľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ladislava Rosochu.
- Žiga na naše oslovenie do článku nereagoval.
- Vráťme sa z Veľkej Lomnice do Starej Lesnej...
Horizont a Kontakt dostali peniaze od štátu
Hotely Horizont a Kontakt, medzi ktorými vyrástli Brezy, boli počas socializmu rekreačnými zariadeniami štátnych podnikov Vagónka Poprad a Považské strojárne.
Oba už prešli veľkými rekonštrukciami, na ktoré dostali aj eurofondy.
Firma Tatra Trading International ako vlastník Horizontu so spolumajiteľom Janom Telenskym, ktorý v roku 2017 predal pozemok pre Brezy, získala za roky 2013 až 2015 za vlády Smeru a jeho ministrov hospodárstva tri dotácie v celkovej výške asi 1,7 milióna.
Hotel Horizont v Starej Lesnej chcú obnoviť z eurofondov Čítajte „S pánom Telenskym sme sa stretli jediný raz v živote, a to pri príležitosti kúpy jeho parcely za cenu, ktorá bola trhová a nijako sa nelíšila od cien, za ktoré sme kupovali susedné pozemky,” vyjadril sa Takáč.
S Horizontom majú teraz Brezy prepojené areály i spoluprácu.
„Máme štandardnú obchodnú spoluprácu, oni prenajímajú naše chaty a apartmány a my im za to platíme obchodnú províziu,” doplnil Takáč.
Vlastník Horizontu dodal, že Telenskeho parcela priamo nesusedila s areálom hotela, lebo medzi nimi je ešte pozemok iného majiteľa, a preto ju ako nevyužiteľnú predali na Brezy.
V roku 2011 za pravicovej vlády kúpila Tatra Trading International od štátu parcely v areáli Horizontu, ktoré predtým zastavali časťami hotela a tenisovým kurtom, 2 400 metrov štvorcových za 72-tisíc (30 eur/m2).
Aj na jednej z týchto parciel chce Horizont stavať apartmánové domy a relaxačný pavilón.
Tento rok už získal od obce aj stavebné povolenie.
Ale po odvolaní vlastníkov susedných pozemkov, ku ktorým sa ešte dostaneme, mu ho zrušili.
Ďalšie pozemky na výstavbu rezortu Brezy, najväčšiu výmeru z takmer 1,3 hektára, kúpil košický Safran v roku 2016 od suseda z opačnej strany, tiež Košičana Pavla Miškova.
Pavol Miškov. (zdroj: archív)Ten je známy ako vplyvný veľkopodnikateľ blízky Rezešovcom, majiteľ lukratívnych nehnuteľností na Slovensku, vily i hotelov na chorvátskom Krku, kde mali dovolenkovať aj prominenti Smeru, spoluvlastník košického golfového klubu a figuroval tiež vo firme, ktorá kontrolovala legendárnu futbalovú Spartu Praha.
Miškov vlastnil v minulosti v Starej Lesnej cez svoju firmu hotel Kontakt, suseda Briez.
Získal ho, ako spomínajú miestni obyvatelia, len za vtedajších asi 30 miliónov korún (približne 1 milión eur) koncom 90. rokov príklepom v dražbe z pôvodného majetku krachujúcich sprivatizovaných Považských strojární.
Aj Miškovova firma dostala na obnovu hotela eurofondy z rezortu Smeru, takmer 200-tisíc v roku 2009.
V areáli Kontaktu má Miškov stále jeden z rekreačných zrubových domčekov.
Napríklad ďalší vedľa Miškova vlastní jeho exkolega zo železiarní Anton Jura.
Miškov im predal pozemky, zažalovali ho o 700-tisíc
Parcely, ktoré Miškov predal pre Brezy, kúpil zrejme od niekdajšieho Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností.
Tieto pozemky s výmerou 8 500 metrov štvorcových mali ešte v roku 2007 podľa znaleckého posudku hodnotu viac ako 1,1 milióna eur (cca 130 eur/meter štvorcový).
Miškov ich Safranu predal v roku 2016 cez firmu Tatra Luxury. A jednu parcelu ešte na projekt Brezy pridal aj ako fyzická osoba.
„Pán Miškov je známy podnikateľ a aj my sme už roky na trhu. Poznáme sa, raz-dvakrát za rok sa aj stretneme, určite o nás vedel, čo robíme,” vysvetľuje Takáč, ako sa dostali k Miškovovým pozemkom.
Dopĺňa, že iniciatíva na predaj a ponuka prišli práve od Miškova.
V roku 2019 si však Safran prihlásil v likvidácii Miškovovej firmy miliónovú pohľadávku.
Z toho náhrada škody v zmysle kúpnej zmluvy predstavovala 700-tisíc.
A pohľadávka na zaplatenie osobitnej pokuty bola ďalších 350-tisíc eur.
Likvidátor Jaroslav Novický však Miškova upozornil, že pohľadávku Safranu považuje za spornú a má ju poprieť, lebo nevznikla žiadna škoda, nárok na pokutu, a teda ani dôvod nič platiť.
Safran ešte v roku 2020 Tatru i Miškova zažaloval a cez súd opäť požadoval 700-tisíc eur plus úroky.
Ale štyri mesiace po podaní žaloby ju Safran nakoniec vzal späť s tým, že spor urovnali mimosúdne.
O čo vtedy išlo?
Je možné, že pozemky, ktoré Miškov predal Safranu, nemal nikdy vlastniť on, ale ani predošlý majiteľ.
Kto aké pozemky predal na Brezy. (zdroj: Korzár)Reštituenti z Tatier vs. developer z Košíc
Spor Safranu a Miškova totiž súvisí s reštitučným nárokom na pozemky pod Brezami.
V roku 2019 čelil košický developer na kežmarskom okresnom súde návrhom na neodkladné opatrenie.
Dali ich dvaja reštituenti.
Prvým je Martin Kurcáb z Tatranskej Lomnice, ktorý v Starej Lesnej vlastní už hektáre poľnohospodárskych pozemkov a ďalších sa domáha ako dedič po reštituentovi Eduardovi Riszdorferovi aj po jeho právnych predchodcoch.
Druhým je Peter Liptak, ktorý sa domáha reštitučných pozemkov po svojej nebohej mame.
Súd návrhy zamietol, no Kurcáb pridal aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k viacerým parcelám Briez.
Argumentoval, že k nim má uplatnený reštitučný nárok ešte z roku 1992, ale pozemkový úrad je nečinný, preto žiada súd, aby zakázal Brezám stavať.
Nakoniec sa však Kurcáb s developerom mimosúdne dohodol a žalobu stiahol.
„Vypaľujete ľudí, vypálili ste Brezy, koľko vám zaplatili?” verejne konfrontoval Kurcába po skončení septembrového obecného zastupiteľstva miestny developer Miroslav Kyseľ.
Vypálili ste Brezy, obvinil developer Miroslav Kyseľ reštituenta Martina Kurcába. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)„Nikoho nevypaľujem a ani Brezy som nevypálil, prečo by mi mali platiť?” reagoval reštituent Kurcáb.
Podľa úradníka Troppa má okolo 70 percent majiteľov v obci na liste vlastníctva poznámku o prebiehajúcom konaní na Najvyššom správnom súde pre Kurcábovu kasačnú sťažnosť kvôli jeho reštitučným nárokom na ich parcely a banky im nechcú dať na taký pozemok hypotekárny úver.
Brezám požičala rakúska banka na stavbu 5 miliónov a tiež im na liste vlastníctva hrozila poznámka Kurcába.
Ten vysvetľuje, že za stiahnutie žaloby a neblokovanie stavby mu Brezy nič neplatili, ale ich právnici uznali jeho nároky a on považuje Brezy len za obeť, ktorá bola do sporu o pozemky nevinne vtiahnutá.
Doplnil, že sa džentlmensky dohodli, že ak súdy definitívne rozhodnú, že nehnuteľnosti Briez sa vrátia štátu a ten ich vydá jemu, tak on im ich predá za rovnakú cenu, ako ich pôvodne kúpili od Miškova.
To by mal byť dôvod, prečo developer zažaloval firmu Miškova o vrátenie 700-tisíc, zrejme kúpnej ceny, aj s úrokmi.
Takáč: List vlastníctva na Slovensku neznamená nič
Takáč priznáva, že keď ich Kurcáb už počas výstavby zažaloval, aby mu vydali pozemky, ktoré mali legálne na liste vlastníctva, situácia bola vážna a spor zverili právnikom.
K jednoznačnému záveru, či je reštitučný nárok oprávnený, sa podľa Takáča pre zložitosť dlhoročného prípadu a súdnych konaní ani nedopátrali a napokon na to rezignovali.
„Musia to už konečne rozhodnúť príslušné orgány. Spory s pánmi Kurcábom aj Miškovom sme urovnali zmierom mimosúdne a sme viazaní mlčanlivosťou,” uzavrel túto tému.
„Sme na Slovensku, kde je pozemková legislatíva taká, aká je. Zaoberám sa tým už 25 rokov a viem, že tu list vlastníctva neznamená v podstate nič, je to len informatívny dokument. Navyše v regióne Starej Lesnej a Kežmarku sa vzhľadom na pohnutú históriu, odsun Nemcov a konfiškácie koncentrujú asi všetky problémy, ktoré sa na Slovensku môžu vyskytnúť okolo vlastníctva pozemkov,” komentuje Takáč.
Vysvetľuje, že keď napríklad kupujúci žiada pozemkový úrad o stanovisko, či je na pozemku uplatnená reštitúcia, dostane odpoveď, že nie, ale v dôvetku je posledná veta, že majú ešte množstvo neuzavretých reštitúcií, no nevedia, akých pozemkov sa vlastne týkajú.
„To je tragédia Slovenska, že skoro 35 rokov po revolúcii nie je v mnohých prípadoch jasné, kto je vlastník, a tak vždy idete pri kúpe do rizika, že sa zrazu niekto ozve…” hodnotí známy košický podnikateľ.
Brezy a Martin Takáč. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Brusnice v ochrannom pásme lesa. Vtedy áno, teraz nie
Susedom Horizontu, Briez a Kontaktu je v katastri nehnuteľností rodina podnikateľa a bývalého poslanca obce Pavla Kiliana.
Ten nedávno navštívil Správu Tatranského národného parku.
Chcel súhlas, aby mohol stavať na začiatku obce pri lese nad hotelmi a Brezami.
Pôvodne mali tieto parcely tesne pod lesom v územnom pláne funkciu zeleň, na ktorej je turistický chodník do Tatranskej Lomnice.
Poslanci ich na žiadosť Kiliana zmenili v roku 2019 na stavebné pozemky pre zariadenie na cestovný ruch.
Súhlas Správy TANAP-u však stále nedostal s odôvodnením, že nemôže stavať v 50-metrovom ochrannom pásme lesa.
Stretnutie sa podľa našich informácií nezaobišlo bez emócií a Kilian sa pýtal, ako je možné, že on stavať nemôže, zato hneď vedľa dovolili vybudovať napríklad Brezy, ktorých horná časť je pri lese tiež bližšie.
Navyše Správa TANAP-u vlani podľa Kiliana vydala aj súhlasné stanovisko k ďalšej stavbe - apartmánových domov a relaxačného pavilónu hotela Horizont - len asi 25 metrov od lesa.
„V porovnaní s areálmi hotelov Horizont a Kontakt smerom k lesu nevytŕčame,” reaguje Takáč za Brezy.
Tie dostali súhlas Správy TANAP-u s 13 podmienkami, ako napríklad neoplocovať areál kvôli migrácii zveri, rozvoľniť zástavbu či zabezpečiť kontajnery na odpad proti šelmám.
Takáč dodal, že k prípadnému stavebnému zámeru suseda sa vyjadria v územnom konaní ako jeho účastník.
Brusnice majú vyrásť na úzkom dlhom pozemku medzi hranicou lesa (červená čiara) a hotelmi. (zdroj: mapy.cz)Majko je proti stavbe blízko lesa, ale Harabin súhlasí
Kilian hovorí o rozpore, že predtým mu Správa TANAP-u dala súhlas na zmenu územného plánu pre jeho projekt, ale teraz, keď chce územné rozhodnutie, zrazu nesúhlasí.
Správa TANAP-u totiž vydala nesúhlasné stanovisko k umiestneniu Kilianovej stavby rekreačného rezortu Brusnice s apartmánovým domom, penziónom a 12 chatkami.
Zdôvodnila to tým, že obe jeho parcely ležia celé v 50-metrovom ochrannom pásme lesa.
„K povoľovaniu stavieb v ochrannom 50-metrovom pásme lesa by malo dochádzať len vo výnimočných prípadoch. Inak dôjde k „obstavaniu” aj zostávajúcej časti podhoria Vysokých Tatier,” uvádza list, ktorý tento rok podpísal šéf Správy TANAP-u Pavol Majko.
Práve on podpísal pred piatimi rokmi súhlas Správy TANAP-u, ešte keď bola organizáciou Štátnej ochrany prírody, so zmenou územného plánu.
Správa TANAP-u, teraz po zlúčení so Štátnymi lesmi už aj ako správca a obhospodarovateľ lesných pozemkov štátu, s rekreačným rezortom nesúhlasí.
Lenže podľa zákona o lesoch tu nevydáva záväzné stanovisko k umiestneniu stavby v ochrannom pásme lesa Správa TANAP-u, ale orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
A tým je pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Kežmarok.
A jeho vedúci Vladimír Harabin, mimochodom, synovec bývalého sudcu, exministra spravodlivosti za HZDS a kandidáta na prezidenta Štefana Harabina, záväzné stanovisko pre Brusnice nakoniec udelil s viacerými podmienkami.
Vrátane tej, že aj v stavebnom konaní musia Brusnice doložiť stanovisko Správy TANAP-u.
„Kilian musí mať súhlas Správy TANAP-u, inak mu povolenie nedáme,” avizuje starosta Lauf ako stavebný úrad.
Turista nahlásil podozrivé navážanie zeminy
Keď Harabinov kolega z okresného úradu Tropp v roku 2015 vyšetroval nelegálny výrub v budúcej lokalite Brezy, skontroloval i susedné pozemky, kde majú teraz vyrásť Brusnice.
Povolenie na výrub drevín, ale len do obvodu 40 cm vo výške 130 cm, vtedy Kilian mal.
„Pozemok bol vyčistený od náletových drevín a krovín plošne v celom rozsahu a pne boli zavezené zeminou do výšky cca 0,5 metra nad terén. Určená náhradná výsadba, ktorá mala byť uskutočnená do 30. 6. 2014, nebola vykonaná,” opísal v decembri 2015 Tropp.
V novembri 2016 tam nahlásil istý turista podozrivé navážanie zeminy na okraji lesa.
„Územný rozsah nepovoleného uloženého odpadu, jeho uloženie na lesnom pozemku v území národného parku a jeho ochranného pásma sú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin,” informoval Okresný úrad Poprad políciu v decembri 2016.
Kilian však vysvetľuje, že na zásyp mal všetky kladné stanoviská a šetrením a znaleckým dokazovaním sa podozrenie z nezákonne uloženého odpadu vyvrátilo.
„Zásyp jám a vyrovnanie terénu chodníka zeminou boli maximálne asi do 30 centimetrov, na čo sa nevyžaduje stavebné povolenie, len ohláška na terénne úpravy,” hovorí Kilian.
V januári 2017 ešte požiadal Okresný úrad Kežmarok Správu TANAP-u o vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín vyrúbaných na Kilianových pozemkoch pri lese.
Keďže tam už bola navezená zemina, Správa TANAP-u to nedokázala vyčísliť.
Polícia postúpila prípad okresnému úradu a ten ho uzavrel ako priestupok.
Kilian sa vyjadril, že po povolenom výrube náletových drevín na svojom pozemku len zeminou zasypával jamy po koreňoch stromov, ktoré vyvrátila veľká kalamita a zostali tam po vypratávaní Správou TANAP-u.
„Upravoval som tak priechodnosť rekreačného chodníka do Tatranskej Lomnice, ktorý je zakreslený v územnom pláne. Na to som mal všetky súhlasné stanoviská, no niekto podal podnet, že zásyp niekde zasahoval mimo chodníka,” povedal pre Korzár Kilian.
Povolenie Horizontu najprv vydali, potom zrušili
Práve pre odvolanie Kilianovcov ako majiteľov priľahlých pozemkov však zatiaľ nemôže stavať ani ich sused - vlastník hotela Horizont.
Ten vo svojom areáli plánuje apartmánové domy a relaxačný pavilón.
Stavebné povolenie obce z marca 2023 Okresný úrad v Prešove v júli zrušil a vrátil na nové rozhodnutie.
Kilianovci namietali, že projekt Horizontu nerešpektuje podmienku územného plánu z roku 2019.
Tá hovorí, že na ploche pre rekreáciu, cestovný ruch a šport smú zastavať maximálne 20 percent územia a na minimálne 70 percentách musí ostať zeleň.
Podľa Kilianovcov tieto pozemky Horizontu ani nie sú určené na takúto výstavbu, lebo v grafickej časti územného plánu z roku 1995 boli znázornené rovnako ako práve ich susedné parcely, ale im obec funkciu zmenila, aby mohli stavať, no Horizontu nie.
Navyše starosta upozornil na zlý stav kanalizácie pri Horizonte a únik splaškov do dažďovej kanalizácie.
Uviedol, že so stavbou nesúhlasí, kým stavebník environmentálny problém nevyrieši a kanál neopraví.
Námietku Kiliana k územnému plánu okresný úrad neuznal, ale na problém s kanalizáciou prihliadol.
V povolení od obce našiel viaceré nezrovnalosti a za závažnú chybu spôsobujúcu nulitnosť rozhodnutia označil, že o dopravných objektoch mal rozhodovať špeciálny stavebný úrad.
Za Horizont a jeho vlastníka, Tatra Trading International, sa vyjadril Radoslav Mlynarčík, ktorý opisuje, že v oplotenom areáli hotela plánujú päť apartmánových domčekov a relaxačný pavilón so saunou a vírivkou.
„Na príslušných stavebných úradoch prebiehajú konania, kde sme splnili všetky podmienky,” reaguje Mlynarčík s tým, že právoplatné územné rozhodnutie z roku 2020 potvrdilo súlad s územným plánom.
Ostatné nedostatky sa podľa neho týkajú prevažne procesného postupu úradu a dajú sa odstrániť.
„Námietka ku kanalizácii bola vznesená až po vydaní stavebného povolenia. Aj keď nejde o nami zavinenú situáciu a tiež sa domnievame, že nejde o problém priamo súvisiaci s našou stavbou, ako spoločnosť dlhodobo pôsobiaca v obci Stará Lesná máme záujem na jeho komplexnom vyriešení.”
Doplnil, že komunikujú s obcou i Podtatranskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a sú pripravení poskytnúť pomoc.
K plánovaným Brusniciam Mlynarčík uviedol, že detaily susedného zámeru ešte nepoznajú.
„Domnievame sa však, že výstavba nových objektov v bezprostrednej blízkosti lesa by sa už nemala ďalej rozširovať,” dodal Mlynarčík.
Stavať apartmány nemôže ani majiteľ hotela Lesná
Okrem Brusníc a Horizontu stále nemôže stavať ani tretí sused a veľký hráč v lokalite.
„Máme dve rozhodnutia starostu ako stavebného úradu, že naša stavba je v súlade s územným plánom. Teraz máme tretie vyjadrenie obce, že nie je v súlade s územným plánom. Ktoré platí, čím sa máme riadiť?“ sťažoval sa vlani na obecnom zastupiteľstve Jozef Ivanič zo spoločnosti Finerg International.
Finerg s ruskými spolumajiteľmi vlastní areál hotela Lesná.
Firma chce na svojej parcele pri autokempingu na začiatku obce stavať dom s 34 apartmánmi.
Pozemok je síce v územnom pláne plochou na rekreáciu, cestovný ruch a šport, ale problémom je spomínaný nový regulatív o najviac 20-percentnej zastavanosti takéhoto územia, ktorý schválili poslanci v roku 2019.
Starosta žiadosť Finergu o územné rozhodnutia zamietol práve pre prekročenie percenta zastavanosti.
Podľa Finergu sa však percento nemá rátať len z jeho parcely, ale z celej plochy v územnom pláne na rekreáciu a cestovný ruch.
Rozhodnutie obce napadol na Najvyššom správnom súde, ktorý ešte nerozhodol.
Smolková: Tatry sú zastavané, treba to stopnúť
Starosta Lauf sa pre Korzár vyjadril, že Ivanič počíta percento zastavanosti nesprávne, do zelene ráta aj komunikácie i zelené plochy v širšom okolí, no v skutočnosti má zámer Finergu zastavanosť až okolo 50 percent.
„Ani samotní obyvatelia a vlastníci rekreačných objektov v jeho areáli s takou stavbou nesúhlasia. Navyše okrem tohto apartmánového domu chce neskôr stavať ešte aj ďalší hneď pri hoteli,” povedal nám starosta.
V rezorte Lesná majú rekreačné nehnuteľnosti tiež viacerí známi ľudia, aj bývalá europoslankyňa z Košíc Monika Smolková (ex-Smer).
„O plánovanej výstavbe nového apartmánového domu tu síce neviem, ale vo všeobecnosti sú už Tatry také zastavané, že ďalšiu výstavbu už treba stopnúť,” myslí si Smolková.
Predtým, ešte keď chceli stavať Brezy, tak práve Finerg sa vtedy odvolal pre údajný zásah ich novostavby do jedného z ich pozemkov.
Obecný ani okresný stavebný úrad mu však postavenie účastníka konania nepriznal.
Lauf tvrdí, že pre nesúhlas s plánovanými stavbami Horizontu a Finergu, ale i pre iné zámery, čierne stavby, žiadosti o výrub, pozemkové spory a ďalšie problémy v obci čelí nepríjemným reakciám aj vyhrážkam.
Starosta tiež hovorí, že v obci sa rozmáha nová móda - žiadatelia o stavebné povolenie si „požičiavajú” od susedov pozemky, aby neprekročili percento zastavanosti, no po kolaudácii si „požičané” metre štvorcové „vracajú”, čo stavebný úrad neakceptuje.
Pripomenul, že podľa záväzných regulatívov, ktoré schválili v územnom pláne obce v roku 2019, platí pri individuálnej bytovej výstavbe maximálna zastavanosť pozemkov pre rodinné domy 30 percent, minimálna výmera pozemkov pre rodinné domy je 600 metrov štvorcových a zastavanosť územia pre bytové domy nesmie presiahnuť 20 percent.
„Za tieto podmienky aj za to, že nechcem do podielu zelene uznať cesty ani ,požičanú´ zeleň z cudzích pozemkov, mám teraz v obci úhlavných nepriateľov, ale nenechám sa zastrašiť,” povedal nám starosta Lauf.
Starosta Starej Lesnej Ľubomír Lauf. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Medzinárodná mafiánska aféra zo Starej Lesnej
Podtatranská obec sa už zviditeľnila aj medzinárodne, ale negatívne.
A to mafiánskou kauzou, ktorá súvisela práve s Miškovovým hotelom.
Na príbehu nebezpečného drogového kartelu pracoval aj zavraždený novinár Ján Kuciak.
Ako pre Aktuality napísal, taliansky mafiánsky bos Silvio Aquino kontroloval významnú časť biznisu s kokaínom v Európskej únii, drogy dovážali z Latinskej Ameriky a maskovali ich v kontajneroch s ovocím.
Aquino mal slovenskú manželku, Silviu Liškovú zo Starej Lesnej.
Podľa súdneho spisu spolu preberali aj jeho každodennú prácu a po Silvii pomenoval i luxusnú, ako bunker opevnenú vilu v belgickom Maasmechelene, kde spolu žili.
Aquinovci však museli riešiť tradičný problém organizovaného zločinu, ako zlegalizovať veľa peňazí.
Aquino poznal Starú Lesnú vďaka manželke, ktorá predtým robila práve v Miškovovom hoteli Kontakt.
V septembri 2012 vraj ponúkol jeho majiteľovi, košickému podnikateľovi, že ho kúpi za 3 milióny eur.
Predaj šiel oficiálne cez účtovníka Aquinovcov Vezia Di Passia, hotel kúpil cez belgickú firmu Aringo NV.
Presnejšie tá kúpila od Miškova podiel v spoločnosti Kontakt M, ktorá bola majiteľom hotela Kontakt.
Súd túto transakciu neskôr označil za stratégiu Aquina, aby ho nespájali s praním špinavých peňazí.
Keď sa vyšetrovatelia pýtali na túto transakciu Silvia Aquina, odpovedal, že by nikdy neuzavrel taký zlý obchod: „Boli by ste hlúpy, ak by ste zaplatili 3 milióny eur za hotel, ktorý mal hodnotu tak 1,8 milióna.“
Hotel Kontakt. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)To, že sa žalobcovia pomýlili, si myslel aj samotný Miškov.
Cez právnika vtedy reagoval, že nepredal hotel, len akcie svojej firmy Kontakt M, ktorá hotel vlastnila.
Konateľom Kontaktu M však aj po predaji Miškov ostal.
Sám sa pritom označil za „známeho a čestného podnikateľa, ktorý sa dištancuje od činnosti Aquinovcov“.
Podľa rozsudku však bol Miškov akýmsi „bábkovým“ riaditeľom hotela, ktorý konal na príkaz Aquina.
V júli 2013 bol Miškov na príkaz belgických úradov zatknutý na ostrove Tenerife.
Zadržaný tam bol dva dni. Po výsluchoch ho bez vznesenia obvinenia prepustili.
V júli 2013 skončil Miškov v Kontakte M aj ako konateľ.
„Bola to procesná chyba,“ vysvetľoval zadržanie Miškov.
Podľa Aktualít to však chyba nebola a Miškova vypočúvali kvôli jeho úlohe v schéme na pranie peňazí, pričom Aquino si mal v hoteli zriadiť čosi ako slovenskú operačnú základňu, kam vozili peniaze z Belgicka.
Miškova mali v Španielsku zadržať s dvomi Talianmi.
„Policajti si počkali, kým prebehne nejaký obchod, podpíšu papiere a odovzdajú si peniaze. Vraj tam zaistili veľkú hotovosť. Dôvodom policajného zásahu mala byť legalizácia príjmov z trestnej činnosti,“ opísala Pluska v roku 2013 podľa svojich zdrojov.
V Starej Lesnej si Aquino s manželkou začali stavať modernú luxusnú rezidenciu s garážami a bazénom.
Rezidencia je už hotová a v katastri je napísaná na Liškovú.
Susedí s bývalým penziónom Solvo, ktorý kedysi podľa Aktualít spravovala firma Antonina Vadalu, teda ďalšieho Taliana vtedy žijúceho a podnikajúceho na Slovensku, spájaného s kalábrijskou 'Ndranghetou.
Dnes je to penzión Lomnicky.
Aquino sa však konca svojho súdneho procesu nedočkal.
V auguste 2015 ho v Belgicku útočníci obkľúčili a zastrelili. Manželka vyviazla so zraneniami na tvári.
V Starej Lesnej figuruje aj známe bratislavské meno
Hotel Kontakt už firma Kontakt M nevlastní, ale stále ho prevádzkuje.
Od roku 2018 patrí hotel bratislavskej spoločnosti Condor Holdings.
Jej majiteľom je však od roku 2021 firma Adex Tatry zo Starej Lesnej.
Tá patrí Igorovi Szaffkovi, ktorý je manželom dlhoročnej riaditeľky hotela Kontakt Júlie Szaffkovej.
Tá je konateľkou firmy Kontakt M práve od jej podozrivého predaja belgickému Aringu v roku 2012.
Ďalšou konateľkou Kontaktu M bola vtedy so Szaffkovou a Miškovom aj žena bosa Silvia Lišková.
Szaffkovci sú v Starej Lesnej na ulici susedmi Liškovej rezidencie, ale aj penziónu Lomnicky.
Lomnicky je práve bývalým penziónom Solvo, ktorý bol v minulosti spájaný s Vadalovcami.
Miškov sa do článku nevyjadril a Szaffkovci nám svoje stanovisko avizovali, ale napokon neposkytli.
Penzión Lomnicky vlastní od roku 2017 firma Hotel Assets Holding z Bratislavy.
Na jej liste vlastníctva je však práve odvtedy zapísaná aj ťarcha - záložné právo na nehnuteľnosť v prospech známeho bratislavského podnikateľa Rudolfa Hrubého.
Je to jeden z najbohatších Slovákov, spoluzakladateľ Esetu, väčšinový majiteľ hokejového Slovana, spoluvlastník hotela Carlton a sponzor kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého.
Vlastník penziónu Lomnicky si pozemky okolo objektu prikúpil od obce.
Podľa účtovných závierok spoločnosti Hotel Assets Holding je celková hodnota jej stavieb a pozemkov okolo pol milióna, čo predstavuje zároveň sumu dlhodobých záväzkov firmy.
Hrubý a majiteľ nehnuteľnosti sa pre Korzár nevyjadrili.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.
Prečítajte si aj ďalšie texty zo seriálu spod Tatier:
Ani klamať a podvádzať nevedia. V kauze spod Tatier sú Miškov, Kuffa, starosta a úradník Čítajte
Stavebný boom či pat pod Tatrami? Kam pozriete, čierna stavba, súd, kauza, spor, kiks Čítajte
Starosta spod Tatier: Developer bude na Bali a ja vo väzení. Tisíce apartmánov nepovolím Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
