STARÁ LESNÁ. V podtatranskej obci Stará Lesná je viacero veľkých vlastníkov pozemkov.
Niektorí majú vďaka reštitúciám či realitnému inštinktu doslova desiatky hektárov.
V niektorých zaujímavých lokalitách už rastú moderné rekreačné aj obytné štvrte. Ale väčšina atraktívneho územia je zatiaľ na legálnu výstavbu nevyužiteľná.
Teda ak tam obec nezmení svoj stále platný územný plán ešte z roku 1995. Práve čiastkové zmeny, o ktoré žiadajú majitelia parciel, čoraz častejšie narážajú na odpor.
V článku sa dozviete:
- prečo v ochrannom pásme astronómov niekto môže stavať a ako dopadol súdny proces,
- aký je rozdiel medzi stavbami rodiny úradníka a ruskej firmy a kto nehovorí pravdu,
- aký kuriózny preklep sa podaril stavebnému úradu a na čo sme vďaka tomu prišli,
- aké problémy spôsobuje starý územný plán obce, komu urobili výnimku a prečo,
- aké spory majú, kto dal trestné oznámenie a čo píše starosta prokuratúre a súdu.

Ochranné pásmo astronómov: Výstavba zakázaná
Napríklad v roku 2019 odsúhlasilo zastupiteľstvo začatie príprav čiastkových zmien a doplnkov územného plánu zo zelene na plochu pre rekreačné stavby a cestovný ruch.
Týkali sa pozemkov rodiny developera Pavla Kiliana aj ďalších súkromných vlastníkov v lákavej lokalite na začiatku obce pri ceste pod Horizontom, Brezami a Kontaktom.
Oficiálne nejde o lesné pozemky, ale zelené územie vyzerá ako lesík a je tam už dlhé roky.
Prekrývajú sa tam až dve rozsiahle ochranné pásma. Tatranského národného parku aj Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Hlavne to druhé so stavebnou uzáverou výrazne obmedzuje veľké developerské plány.

„Navrhnutá je rozptýlená zástavba objektov pre individuálnu rekreáciu a cestovný ruch,“ napísal v žiadosti o zmenu územného plánu Kilianov syn, podnikateľ Peter Kilian.
Starosta Lauf ho požiadal, aby doložil súhlas astronomického ústavu so zmenou.
Ten síce žiadateľ nedodal, ale aj bez neho zastupiteľstvo začatie zmien schválilo.
„Ak by čiastkové zmeny prešli a astronomický ústav by žiadal nahradiť vzniknuté škody, nebude ich uhrádzať obec, ale poslanci, ktorí schválili uznesenie, pretože poslanecký zbor ako kolektívny orgán je trestnoprávne zodpovedný,“ vyhlásil na zastupiteľstve starosta.
Niektorí poslanci a občania reagovali, aby sa nevyhrážal. Lauf odpovedal, že ich len varuje.
Tieto čiastkové zmeny územného plánu však starosta vetoval a stavať sa tam stále nedá.

Poslanci zmenu schválili, astronómovia nesúhlasili
Podobne dopadol aj zrejme najväčší reštituent v podtatranskom regióne Martin Kurcáb i ďalší susední vlastníci na poli už mimo lesíka, ale stále v ochrannom pásme astronómov.
Zmeny územného plánu im pritom poslanci tiež schválili, a to ešte v roku 2012 za exstarostu Viliama Regitka (vtedy Most-Híd, neskôr KDH, teraz Sme rodina-Hlas).
“Od prijatia uznesenia až do roku 2016 sa nič nedialo a čiastková zmena sa nezačala,” opísala neskôr polícia v uznesení.
Odmietla ním trestné oznámenie, ktoré sa týkalo nezverejnenia zmeny územného plánu.
Ukázalo sa totiž, že pôvodne síce bola schválená, ale nakoniec nebola zrealizovaná.
Lebo keď obec oslovila v roku 2017 astronomický ústav, ten s výstavbou nesúhlasil.
“Plánovali sme tam malý kemping, chatky a spoločnú cestu. No neboli sme vyvolení ako susedné pozemky...” naznačuje Kurcáb.
Pritom územný plán, ktorý má už 28 rokov, rátal aj s možnou výstavbou v ochrannom pásme astronomického ústavu.
Podmienkou však bolo po dohode s ním vybudovať náhradné pozorovacie stanice inde.
Ale ochranné pásmo nie je všade a pre všetkých vlastníkov a stavebníkov úplne rovnaké.

Znížené ochranné pásmo: Výstavba povolená
“Ochranné pásmo je stále platné. Bolo určené rozhodnutím Okresného národného výboru v Poprade z roku 1988,” vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Katarína Gáliková.
Dodala, že ich ochranné pásmo zahŕňa pozemky mimo zastavaného územia obce, ktoré sú dlhodobo označované ako trvalý trávny porast a lesný pozemok, okrajovo ostatná plocha.
Výnimky z neho podľa hovorkyne neexistujú.
Ale rozhodnutím odboru životného prostredia Okresného úradu v Kežmarku z roku 2002 bolo určené takzvané znížené ochranné pásmo.
“V tejto časti je výstavba možná pri dodržaní stanovených obmedzení,” vraví Gáliková.
Podmienkami sú maximálna výška 10 metrov, každú stavebnú aktivitu vopred prerokovať s astronomickým ústavom, vonkajšie osvetlenie riešiť stožiarmi do výšky maximálne dva metre s vyžarovaním do dolnej polsféry, v noci zabezpečiť tienenie okien žalúziami, objekty nevykurovať pevným palivom a parkovacie plochy budovať bez betónu a asfaltu.
“Ak nejaké stavby vznikli v zníženom ochrannom pásme, povolenie vydal stavebný úrad s tým, že boli dodržané podmienky výstavby v tejto oblasti,” uviedla hovorkyňa akadémie vied.
V území zníženého ochranného pásma astronomického ústavu teda limitovaná výstavba je možná. Ale ešte musí byť splnená aj druhá podmienka - že to povoľuje územný plán.
Niektorí vlastníci tam nemajú splnenú ani jednu podmienku. Iní len jednu. Ale niekto má obe.

Súdny spor: Prečo oni môžu stavať a ja nie?
Ochranné pásmo astronomického ústavu a stavebná uzávera v ňom boli dôvodom dlhoročného súdneho sporu, ktorý viedli proti okresnému úradu vlastníci parciel pri ústave.
Začal sa ešte v roku 2008 neúspešnou žiadosťou vtedajšej vlastníčky pozemkov o zmenu územného plánu a zrušenie ochranného pásma.
A skončil sa až v roku 2018, keď už ich medzitým ďalší majiteľ z Košíc na súde právoplatne prehral.
Argumentoval, že rozhodnutie z roku 2002 o znížení ochranného pásma vydal okresný úrad tiež na podnet iných vlastníkov pozemkov v tejto lokalite, ale im vyhoveli a jemu nie.
Jedným z majiteľov nehnuteľností, ktorí sa dostali do zníženého ochranného pásma astronomického ústavu, bol jeho vtedajší zamestnanec a vedúci stelárneho oddelenia Drahomír Chochol.
“Nie je pravda, že rozhodnutie z roku 2002 bolo urobené v prospech jedného z majiteľov pozemkov,” ohradil sa astronomický ústav ako účastník na súde voči obvineniu z protekcie pre ich vtedajšieho výskumníka.
Medzinárodne uznávaný astrofyzik Chochol tam má viaceré parcely a súkromnú chatu.
Obec mu potom ešte zmenila aj územný plán zo zelene na plochu pre rekreačnú stavbu.

Súd konštatoval, že návrh na určenie aj zníženie ochranného pásma podávala Slovenská akadémia vied, a tak iba ona, okrem stavebného úradu, môže navrhnúť zmenu i zrušenie.
Tá však trvala na zachovaní ochranného pásma svojho medzinárodne uznávaného ústavu a argumentovala rozsahom i rastúcim významom výskumu na stanovištiach v Starej Lesnej.
Uviedla, že rozhodnutie z roku 1988 im garantuje výkon pozorovaní, citlivosť zariadení sa stále zvyšuje a akákoľvek kontaminácia stavebnou činnosťou, svetelným znečistením, prachom a smogom by znehodnotila ich aktivity aj infraštruktúru za milióny eur.
Dodala, že ochranné pásmo nijako neobmedzuje vlastníkov parciel a môžu ich využívať na účel evidovaný v katastri, lebo sú to trvalé trávne porasty, lúky a pasienky, a nie stavebné pozemky.
Na súde pripomenula, že žalobca kúpil pozemky od pôvodnej vlastníčky v roku 2009, keď ochranné pásmo bolo zaznačené v liste vlastníctva, takže vedel, že nemôže stavať dom s apartmánmi na predaj, ako plánoval, a stavať mu tam nedovoľuje ani územný plán.
Aj odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Kežmarok opísal súdu, že toto územie v druhom stupni ochranného pásma TANAP-u je porastené drevinami, slúži ako prirodzená remízka na kryt a migráciu zveri, a odporučil, aby tam ostali trvalé trávne porasty.

Advokátka hovorí o šťastí. Diskrimináciu odmietajú
V zníženom ochrannom pásme leží napríklad i rekreačné zariadenie Generálnej prokuratúry SR a pozemky aj viaceré stavby rodiny dlhoročného hlavného radcu z odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Kežmarku Jána Troppa.
Ochranné pásmo v zadnej časti tohto zeleného pásu znížil okresný úrad v decembri 2002.
Už v decembri 2003 si tam Tropp spracoval zámer stavby rodinného penziónu Vila Elena.
Deklaroval, že ide o dobudovanie komplexu služieb pre turistov, keďže už predtým tam mal prvý objekt - výletnú parkovú reštauráciu.
Zrejme aj na úradníka Troppa narážal počas súdneho sporu žalobca v námietke, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.
“Právna zástupkyňa trvala na tom, že správny orgán (okresný úrad - pozn. red.) postupoval diskriminačne, keď z ochranného pásma vyčlenili chatu prokuratúry a nehnuteľnosti pána X. a pána X. (zverejnený rozsudok je anonymizovaný) a žalobcovi výnimku nepovolili,” uvádza rozsudok Krajského súdu v Prešove z roku 2018, ktorý žalobu právoplatne zamietol.
Košická advokátka Alena Zadáková, ktorá zastupovala žalobcu, teda majiteľa pozemkov, ktorým bol Košičan Kaňák, spomína, že ešte sa obrátili na Najvyšší súd, ale klient zomrel, rodina v spore nepokračovala a pozemky ďalej predali.
Súčasní vlastníci ich už majú v katastri rozparcelované akoby na výstavbu, ale tá tam pre ochranné pásmo aj územný plán stále nie je možná.
“Predpokladám, že súčasní vlastníci sa chcú ochranného pásma zbaviť. Je zapísané v poznámke listov vlastníctva, tak si viete vyskladať, kto mal to šťastie a stavbu mal povolenú,” vyjadrila sa pre Korzár advokátka Zadáková.
“Zmeny (ochranného pásma - pozn. red.) boli urobené v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnej diskriminácii ani zvýhodňovaniu osôb, čo konštatovali rozhodnutia všetkých súdov,” reaguje bývalý šéf astronomického ústavu Aleš Kučera.
Vysvetľuje, že malá časť ochranného pásma astronomického ústavu, kde ho v roku 2002 okresný úrad znížil, je oblasť, kde boli zástavba a stavebné pozemky už pred rokom 1988.
“Preto boli pre túto malú časť vymedzené výnimky,” ozrejmil exriaditeľ astronómov.

Tropp: Nemal som dosah. Ale bola to aj moja šikovnosť
Tropp nám povedal, že v rokoch 1999 - 2006 na odbore životného prostredia ani na okresnom úrade nerobil a na zmenu v roku 2002 nemal dosah.
Ale zároveň priznal, že vtedy len ako občan komunikoval s niektorými z majiteľov parciel v tejto lokalite o podnete na zníženie ochranného pásma, čo sa nakoniec aj podarilo.
“Bolo to aj vďaka mojej šikovnosti. Rozhodnutie okresného úradu z roku 2002 jasne definuje hranice podľa pôvodného rozhodnutia, kde ochranné pásmo nemôže zasahovať územie, na ktorom boli stavby už pred rozhodnutím o ňom. Hranice, ktoré platia teraz, boli schválené vládnou komisiou pre rozvoj Vysokých Tatier aj vládou,” vysvetľuje Tropp.
Rozhodnutie o znížení ochranného pásma nám neposkytli okresný úrad, astronomický ústav ani Tropp, hoci sa nám priznal, že by ho mal mať doma.
”Nie je v mojom záujme, aby sa k rozhodnutiu dostali developeri, ktorí tam plánujú stavať 50 rekreačných domov,” reagoval na prosbu o jeho zaslanie.
Syn astronóma Chochola nám povedal, že keď v roku 1988 Okresný národný výbor v Poprade rozhodol o ochrannom pásme astronomického ústavu, už vtedy sa v ňom nachádzalo päť chát a doškoľovacie stredisko prokuratúry.
“Práve preto, že územie už bolo čiastočne zastavané v súlade s platným územným plánom v tom čase, bolo v roku 2002 viac-menej posunuté ochranné pásmo za pozemky, na ktorých bola výstavba, zastavané plochy a nádvoria,” uviedol Drahomír Chochol mladší.
Dodal, že ich rodina tam už vtedy bola vlastníkom chaty skolaudovanej ešte v 70. rokoch.

Starosta Lauf hovorí, že čo sa týka plánov ďalších vlastníkov v tejto lokalite, tak nesúhlasí, aby sa tam ďalej rúbalo a stavalo.
“Nechcem tu žiadnu Novú Lesnú, Mlynicu či Veľkú Lomnicu,” vysvetľuje starosta, prečo tam vetoval už schválené začatie čiastkových zmien územného plánu, ktoré však aj tak nemali súhlas astronomického ústavu.
Pôvodne mal stavať penzión. Teraz si dokončujú bývanie
Ešte predtým, v roku 1998, keď už tam jedna Troppova budova stála, mu obec v tejto lokalite zmenila územný plán na výstavbu objektu na rekreáciu, cestovný ruch a šport.
Zmena mala pracovné označenie "Penzión Tropp".
Ten teraz vysvetľuje, že tam chcel vtedy vybudovať veľký areál (835 m2) s novým penziónom širokým 28 metrov s kapacitou 16 lôžok.
Pôvodné plány sa však zmenili a pozemky daroval deťom, ktoré tam stavajú dva domy.
Výruby pre obe stavby povolil jeho kolega zo životného prostredia na okresnom úrade.
“Deti si postavili jednoduché rekreačné objekty pre vlastné bývanie. Ostatné plánované aktivity sa v areáli nebudú stavať, keďže syn sa dlhodobo zdržiava pracovne v zahraničí. Jeho stavba je dokončená, len ju treba skolaudovať, a dcéra má stavbu pred dokončením,” opísal otec rodiny.
V grafickej časti čiastkovej zmeny územného plánu z roku 1998 je tam však nakreslený len jeden nový dom, ten druhý nie.

Stavebný úrad však povolil obidva objekty.
Územný plán z roku 1995, na ktorého tvorbe sa Tropp podľa svojich slov tiež podieľal, on sám vykladá tak, že je to rekreačná časť obce.
A podľa mierky mapových podkladov tam teda môžu podľa Troppa stavať aj ďalšie objekty na obchod, služby a ubytovanie, pričom spomínanou čiastkovou zmenou v roku 1998 tam ešte pribudol jeden rekreačný dom - penzión.
“Stavby rodinných domov rodiny pána Troppa sú v súlade s územným plánom a na stavby boli vydané stavebné povolenia,” oznámila nám prednostka úradu Starej Lesnej Marta Laufová, hoci obec podľa stavebných povolení povolila obidva domy Troppovcov ako rekreačné stavby s názvami - penzión Vila Elena (2018) a rekreačný dom (2022).
Ruská firma stavať môže. Akurát nemala povolenie
O čiernej stavbe a pokute od stavebného úradu však hovorí starosta Lauf v prípade rekreačného areálu Cassim Real v rovnakej lokalite, akurát v jej inej časti.
Aj tam platí od roku 2002 znížené ochranné pásmo astronomického ústavu a v roku 2005 im poslanci schválili i čiastkovú zmenu územného plánu na bývanie a rekreačné plochy individuálneho a hromadného cestovného ruchu.
"Areál s veľkým penziónom postavili bez povolenia, aj s výrubom," napísal nám jeden z obyvateľov Starej Lesnej.
"Nás nežiadali o súhlas ani s nami nekonzultovali svoje plány," reagoval sused stavebníka Drahomír Chochol mladší.
Čo sa týka výrubu a orezu topoľa, úradník Tropp potvrdil, že o prípade vedia a budú konať.

Ako Korzár zistil, ruský majiteľ rekreačného areálu - firma Cassim Real požiadala o dodatočné stavebné povolenie na už vykonanú rekonštrukciu a prístavbu pôvodnej chaty Alpina, ktorá je pritom len jedným z objektov v rámci hlavnej stavby celého areálu.
Kým predtým bola zastavaná plocha Alpiny 50 metrov štvorcových, teraz je to 166 metrov.
Zároveň v areáli, kde boli predtým len dve chaty, pribudli ešte aj ďalšie nové objekty.
Stavebník má územné rozhodnutie z roku 2020 a jeho zmenu z roku 2021, pričom pôvodne plánoval staré budovy odstrániť a postaviť dva rekreačné objekty s celkovou kapacitou 52 osôb v 13 apartmánoch, i s recepciou, kaviarňou, detskou herňou, predajňami potravín a suvenírov, aj 60 parkovacích miest a zastavaná plocha mala byť 2 000 metrov štvorcových.
Plány však medzitým upravil a areál preprojektoval, čo konštatovala aj Správa TANAP-u v rámci svojho vyjadrenia k projektu pre dodatočné stavebné povolenie na chatu Alpina.
"Keďže ide o dodatočné stavebné povolenie už existujúceho objektu a reálny stav už nie je možné ovplyvniť, považujeme vypracovanie stanoviska za bezpredmetné," odpísal v septembri šéf Správy TANAP-u Pavol Majko.
Dodal, že o ďalších objektoch, ktoré sú súčasťou samostatných konaní, nemajú vedomosť.

"Je tam problém, žiadajú dodatočné povolenie na čiernu stavbu. Predlžuje sa lehota, majú niečo doložiť, bude tam pokuta," potvrdil nám starosta Lauf, ale bližšie to nešpecifikoval.
"V novom projekte sa počet rekreantov výrazne znížil a boli navrhnuté ďalšie menšie domy," reagoval pre Korzár konateľ firmy Cassim Real Yury Maslennikov.
Dodal, že to bude športový areál s mini botanickým parkom a na križovatke dal na starý základ sklenenú nádobu s múzeom - zbierkou 150 lyžičiek s erbmi miest, kde všade bol.
Maslennikov však tvrdí, že všetky stavebné povolenia má.
Vysvetlil, že je za ne zodpovedný externý špecialista Ján Jurčišin, a dal nám aj jeho číslo, aby sme mu zavolali a aby nás priamo on informoval.
Jurčišin nám však povedal, že sa k ničomu nevyjadrí.
Stavebný úrad Starej Lesnej na našu opakovanú otázku k tejto stavbe reagoval, že v prípade nelegálnych stavieb rozhoduje podľa zákona.
Nakreslená je tam cesta, v trase však vyrástli ploty
Keď sme si od obce vyžiadali stavebné povolenia na domy Troppovcov, v jednom z nich nás zaujala kuriózna podmienka.
Tá totiž hovorí, že na štyroch parcelách nesmie stavebník zriadiť ani umiestniť žiadne stavby ani zariadenia pre navrhované domy, lebo sa tam plánuje výstavba miestnej komunikácie.
Tieto parcely sa však nachádzajú v úplne inej časti obce, v lokalite Zelený vŕšok.
Navyše už na nich aj tak stoja rodinné domy a ich murované ploty.
“Syn ani dcéra tieto pozemky nevlastnia,” potvrdil Tropp. Keď sme na to upozornili stavebný úrad, označil to za chybu v písaní, stavebné povolenie Troppovej dcéry opravil a podmienku jej zrušil.
Vyškrtnuté parcely, ktoré mala omylom v rozhodnutí, vlastní firma Valpet zo Senca a fyzické osoby z Tajova a stoja na nich domy, kde v čase našej návštevy finišovali robotníci.
V jednom z týchto domov sme náhodou natrafili na spomínaného Petra Kiliana, ktorý ho má prenajatý od vlastníka.
Na vzniku lokality sa predtým developersky podieľala jeho rodina a stále tam vlastní aj pozemky i prístupovú cestu.
“Tadiaľ by mal viesť nový obchvat Starej Lesnej, tí ľudia si tu nič nesmú stavať. Majú to aj v stavebnom povolení, že tu má byť cesta. Ale postavili si tu múry a ploty,” povedal nám priamo na mieste starosta.
Pri tom ukazoval práve na tieto oplotené pozemky, čiže podmienku nezastavať trasu obchvatu museli úradníci omylom skopírovať do povolenia Troppovej dcéry zrejme z povolení na tieto domy.

“Povedal som im, že toto tu má ostať otvorené, lebo tadiaľ pôjde plánovaný obchvat. Je nakreslený v územnom pláne. Pozemky pod časťou trasy obchvatu sú už vyriešené a vlastní ich obec. Ale nerešpektovali to. A chcú ďalej nad obcou pokračovať vo výstavbe, tak som povedal, že tam hore stavať nebudú, kým ja tu budem starosta,” vyhlásil rázne Lauf.
"Naše domy boli riadne skolaudované v súlade so stavebným povolením," uviedla Lívia Vadovičová za firmu Valpet ako vlastníka niektorých z domov s plotmi v trase obchvatu.
K vyjasneniu tohto rozporu vo vyjadreniach sme sa napokon nedopátrali.
Stavebný úrad Starej Lesnej nám totiž rozhodnutia k týmto domom nedal.
Podľa Pavla Kiliana, ktorý tieto pozemky predtým vlastnil, je pôvodný problém v tom, že asi tretinu trasy plánovaného obchvatu, aj vrátane tohto úseku medzi novými domami, dodatočne a neopodstatnene vyňal pozemkový odbor okresného úradu v Kežmarku z pozemkových úprav, ktoré už boli ukončené v roku 2019.

„Proti tomuto rozhodnutiu vtedy obec nenamietala, no starosta teraz obchvat chce riešiť,“ komentuje Kilian.
Dodal, že vyriešenie trasy obchvatu na vynechaných a nescelených pozemkoch je teraz v kompetencii obce.
Ako sme sa dozvedeli, v rámci zmien územného plánu už bol aj pokus zmeniť trasu obchvatu, ale nebol úspešný.
Mimochodom, nové domy v tejto veľkej novej štvrti stoja aj okolo 300-tisíc eur, našli sme i nehnuteľnosť za viac ako 600-tisíc a jednu veľkú luxusnú vilu na predaj za 1,2 milióna eur.

Trestné oznámenie pre pozemky rodiny starostu
Problému s inou budúcou obecnou cestou však čelil aj starosta Lauf a riešila to i polícia.
Dôvodom bolo trestné oznámenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Na starostu a ďalšie osoby ho dala pre viaceré nezrovnalosti okolo zmien územného plánu poslankyňa, dcéra exstarostu Romana Regitková (vtedy KDH, teraz Hlas, Sme rodina).
“Starosta na náklady obce zafinancoval pre seba a jemu blízke osoby zmenu územného plánu v lokalite, ktorú navyše obstarávateľ zo zmeny vylúčil, preto ani nemala byť schválená. Ide o príjazdovú komunikáciu aj k starostovým pozemkom,” opísala polícii.
Vraví, že kým súkromní žiadatelia si čiastkové zmeny územného plánu musia platiť sami, požiadavky obce sú zapracované zdarma, čo poslancom potvrdil i architekt - obstarávateľ.
Zmena územného plánu sa okrem iného týkala pozemku starostu za jeho domom, kde má ďalšie parcely aj jeho rodina. Táto lokalita sa zmenila zo zelene na miestne komunikácie.
Lauf na výsluchu polícii povedal, že zmenu iniciovala obec, aby sa občania mohli dostať k svojim pozemkom zozadu, pričom chcela žiadať Slovenský pozemkový fond o bezodplatný prevod pozemkov štátu na obecné cesty a tie vyberali podľa toho, kde sú stavebné parcely.
Dodal, že zmenu poslanci schválili, len okresný úrad asi urobil pisársku chybu, keď napísal, že túto lokalitu zo zmien vylúčili. Ukázalo sa, že vylúčili inú a túto premenovali.
Kežmarská kriminálna polícia trestné oznámenie vlani odmietla s odôvodnením, že sa nepreukázalo, že Lauf a iné osoby chceli zadovážiť sebe či niekomu neoprávnený prospech.
“Môžu ma kritizovať, koľko chcú, myslíte, že ja som dotlačil ľudí do cesty? Ja tú cestu poza môj dom nechcem, mne ju netreba. Ja som odrezal z môjho pozemku a ľudí púšťam ďalej. Čo im mám povedať, že vás nepustím? Vznikla by legálna cesta, ktorá tam kedysi aj bola,” povedal Korzáru starosta Lauf k “svojej” čiastkovej zmene územného plánu z roku 2019.

Starý, nezáväzný, nepoužiteľný. Ale nie zrušený
V skutočnosti je však celý územný plán obce Stará Lesná jeden veľký problém.
Má takmer 30 rokov, počas ktorých urobili 24 čiastkových zmien a doplnkov.
„Už od roku 2005 vás upozorňujeme na nedostatky územného plánu z roku 1995, na jeho neúplnosť, nečitateľnosť a nepoužiteľnosť pre povoľovaciu činnosť,“ napísala ešte pred dvomi rokmi obci Andrea Marcinková, šéfka odboru výstavby Okresného úradu Prešov.
Opísala, že grafická časť územného plánu vypracovaná ešte analógovou formou je už nepoužiteľná, plochy sa nedajú jasne identifikovať a nie je jednoznačné ich využitie.
Obec si podľa okresného úradu musí urýchlene obstarať nový územný plán a dovtedy má postupovať podľa stavebného zákona, teda využiť vlastný prieskum a miestne zisťovanie.
Stará Lesná dostala aj upozornenie (2021) i protest (2022) prokurátora, že musí hneď začať robiť na novom územnom pláne a starý by už nemala používať ani na čiastkové zmeny.
Lauf vtedy odpísal, že podklady územného plánu sa v minulosti, keď ešte nebol starostom, stratili alebo boli skartované a Stará Lesná už územný plán vlastne ani nemá, lebo obec do 2 000 obyvateľov ho mať nemusí a pri povoľovaní stavieb sa riadi stavebným zákonom.
„Starosta tvrdí, že došlo k zrušeniu územného plánu,“ opísala prokuratúra reakciu Laufa.
Starosta vraj zrušenie celého územného plánu aj s doplnkami vysvetlil tak, že jeho záväznosť zrušil v plnom rozsahu okresný úrad spomínaným listom z roku 2021.
Prokuratúra to však číta inak: „Z vyjadrenia okresného úradu je zrejmé, že územný plán obce nebol zrušený, avšak je nepoužiteľný pre povoľovaciu činnosť stavebného úradu.“

Čiastkové zmeny sa už robiť nebudú. Iba jedna
Kým okresný úrad a prokuratúra kritizujú nečinnosť obce v príprave nového územného plánu, vlastníci pozemkov aj poslanci sa stále pokúšajú o čiastkové zmeny toho starého.
„Ak sa nemôžeme riadiť územným plánom, čo dovtedy, kým bude vypracovaný nový? Dovtedy nikto nič nepostaví?“ pýtal sa Laufa vlani na rokovaní zastupiteľstva Peter Kilian.
„Máme šesť žiadostí o čiastkové zmeny, no žiadne robiť nebudeme,“ vyhlásil vtedy starosta.
„Vyjadrenie z ministerstva je, že územný plán je platný a rozvoj sa rieši čiastkovou zmenou,“ povedal Peter Kilian.
Na ďalšom zastupiteľstve sa Pavol Kilian starostu pýtal, prečo nedal poslancom dve žiadosti o čiastkovú zmenu od firiem AMG Trading (Peter Kilian) a Switch Club (Milan Tropp).
„Musí sa začať nový územný plán, tieto zmeny nebudú schválené,“ odpovedal Lauf.
Na poslanecký návrh však zastupiteľstvo začatie zmien, ktoré žiadal Kilian, schválilo. Ide o lokality na individuálnu bytovú výstavbu nazvané Slnečné lúky a Čiapka 55.
Pozemky tam majú najmä Kilianova rodina a Milan Tropp, syn úradníka Troppa. Ale žiadne z týchto zmien, hoci začatie poslanci odsúhlasili, starosta spracovať nedal.
Opakovaná žiadosť Kiliana a Troppa teraz na septembrovom zastupiteľstve už ani neprešla.
“Čo ja mám s Troppom? Netvrdím, že spolu nekomunikujeme, ale platí rovnaký meter,” hovorí Lauf.

Ešte v júni 2023 však poslanci predsa len schválili začatie čiastkových zmien územného plánu číslo 25 pre firmu Domesk zo Sliača na tretiu etapu projektu Tatranský dvor.
Je to lokalita s desiatkami rekreačných domov na konci obce v smere na Veľkú Lomnicu.
Developerská firma Domesk Miroslava Kyseľa plánuje na svojich 20 hektároch 60 rodinných, štyri bytové domy, dva polyfunkčné objekty s obchodmi, bytmi, podzemnými parkoviskami a námestím, 11 rekreačných domov, tri vodné plochy, park, multifunkčnú športovú halu, wellness s plavárňou a bazénmi, detskú herňu, ihriská a zeleň.
Začatie čiastkovej zmeny pre Kyseľa, ktorého firmy patria k najväčším vlastníkom pozemkov v Starej Lesnej, už starosta aj zverejnil na verejné pripomienkovanie.
Je verejne známe, že aj syn starostu má dom v jednej z predošlých etáp Tatranského dvora.
“Nebudem tajiť, syn tam je. Kyseľ nepredáva rozparcelované pozemky, urobil chodníky, cesty a domy predáva, keď je všetko urobené. Schválili sa mu zmeny, ale vyhodil som mu desať hektárov, povedal som, nepôjde všetko, ale po častiach. Nezvýhodňujem ho, dal som mu tvrdé podmienky. Budú tam aj nákupné strediská a služby pre ľudí,” vraví Lauf.
Dodal, že investor má na svojom pozemku aj kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd a je ochotný pustiť obci svoje parcely i na výstavbu novej čistiarne.
Podľa starostu je totiž stav kanalizácie v Starej Lesnej kritický a bez jej vyriešenia už ďalšiu novú výstavbu nepovolí.

Nelegálne rozhodnutie a známe mená
Peter Kilian, Milan Tropp a ďalší vlastníci neúspešne žiadajú zmenu územného plánu v lokalite Čiapka, čo je najvyššie položené miesto obce.
Ďalšia výstavba tam má nadviazať na prvú etapu s piatimi rekreačnými drevodomami.
Tá finišuje, stavby sú už rozpredané Košičanom. Starosta Lauf tam však musí riešiť ďalší problém. K lokalite na kopci totiž predtým viedla len stará cesta poza existujúce domy, a tak Kilianova firma teraz jej profil aj povrch upravila.
Pod touto cestou a novými domami býva Vilma Sidorová a tá hovorí o vytápaní vodou, ktorá steká zo svahu pri daždi a topení snehu.
„My sme tu už zažili vytápanie, preto nás zaujímalo, ako bude voda z kopca odvedená v rámci novej cesty,“ opisuje Sidorová.
Hovorí však, že nová cesta vytápanie zhoršuje, nespĺňa normy, nemá projekt a je nelegálna.
“Obec dala len súhlas s drobnou stavbou, ale mala urobiť stavebné konanie. Cestu ani domy neskolaudujú,“ tvrdí Sidorová, podľa ktorej sa aj tam angažuje úradník Tropp, otec investora.
Troppov odbor okresného úradu povoľoval rozšírenie vodovodu a kanalizácie pre nové drevodomy. Potom mala nasledovať úprava povrchu komunikácie ako drobná stavba.
Okresná prokuratúra Kežmarok aj Okresný úrad Prešov však vyhoveli podnetu, ktorým Sidorová napadla legálnosť stavby cesty.
Prokurátorka Iveta Nadányiová totiž potvrdila, že obec vôbec nemala projekt, z ktorého by bolo zrejmé, čo sa tam vlastne stavalo.
Podľa prokuratúry nebolo jasné, akú cestu upravujú, lebo predtým tam okrem poľnej žiadna nebola, takže budovali úplne novú.
“V tejto lokalite jestvovala cesta už v historických mapách,” tvrdí prednostka obecného úradu Laufová.
To isté hovorí aj otec developera Ján Tropp. “Komunikácia tam existuje viac ako 100 rokov. Aj podľa katastra je to obecná cesta. Mám fotky spred asi 70 rokov, ako tam môj starý otec kosí. Cesta zabezpečovala prístup k pozemkom a stodolám gazdov,” opísal Tropp.

„V spise obce absentujú aj záväzné stanoviská cestného správneho orgánu a dopravného inšpektorátu,“ uviedla prokurátorka a konanie starostu z roku 2021 označila za nezákonné.
Lauf protest prokurátora z júna 2022 ignoroval a nezrušil oznámenie, že súhlasí s úpravou povrchu komunikácie ako ohlásenou drobnou stavbou.
Okresný úrad však v januári súhlas starostu rovno zrušil.
Sidorová nedávno Starú Lesnú ešte aj zažalovala a na súde žiada, aby obec odstránila zatápanie jej domu.
„Obec nerealizovala stavebné práce na pozemku, cez ktorý pretekajú dažďové vody na pozemok pani Sidorovej, ktoré by zhoršili jeho zatopenie. Obec nepotrebovala zlepšovať parametre miestnej obslužnej komunikácie so štrkovou úpravou, akurát chcela pomôcť stavebníkom a vlastníkom priľahlých pozemkov. V budúcnosti budeme zvažovať aj vypracovanie projektovej dokumentácie a stavbu komunikácie, ale pravdepodobne so spoluúčasťou stavebníkov,“ napísal v lete starosta súdu v Poprade. Ten zatiaľ nerozhodol.
Korzáru teraz Lauf povedal, že sa nebude zastávať Troppa ani Kiliana a tomu dá spracovať projekt na riadnu asfaltovú cestu, bez ktorej tam nebude možná ani ich ďalšia výstavba.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.

Prečítajte si aj ďalšie texty zo seriálu spod Tatier:



Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš