STARÁ LESNÁ. Ostré priame konfrontácie hlavných aktérov pozemkových sporov v Starej Lesnej prinieslo nedávne rokovanie obecných poslancov.
A medzi vlastníkmi lukratívnych parciel pod Vysokými Tatrami v ochrannom pásme Tatranského národného parku padali aj vážne obvinenia.
V článku sa dozviete:
- z čoho sa obviňujú úradník, reštituent a podnikatelia,
- ako Kurcáb opisuje svoj spor a čo s tým má Harabin,
- aký megaprojekt má na stole starosta a čo obci hrozí,
- aké kauzy sa spájajú s ľuďmi a firmami spod Tatier,
- aké ďalšie zaujímavosti sme našli v Starej Lesnej.
Občan: Stará Lesná z vás urobila milionára
Začalo sa to pri zámene pozemkov medzi obcou a firmami developera Miroslava Kyseľa.
Obec má na zamieňaných parcelách dve poznámky - jednu o zákaze nakladať s nimi po pozemkových úpravách a druhú o súdnom spore pre reštitučný nárok Martina Kurcába.
Kyseľ vysvetlil poslancom, že prvú poznámku obce presunie kataster na jej novovytvorený pozemok, ale druhá poznámka ostane na pôvodnej parcele, takže po zámene už bude jeho.
„Stará Lesná z vás urobila milionára,” adresoval v diskusii developerovi obyvateľ obce.
„Čo si to dovoľujete? Ja som už tieto reči počul, že som tu z večera do rána zarobil milióny. Z večera do rána je 18 rokov, šedivá hlava a kopec starostí. Mňa nebude nikto urážať,” reagoval Kyseľ, ktorý v obci vybudoval lokality Tatranský dvor I a II a na tretiu etapu mu zastupiteľstvo nedávno schválilo začatie čiastkovej zmeny a doplnku územného plánu.
„Bol som to práve ja, kto v minulosti kupoval od obce Stará Lesná pozemky za nie malú sumu, 17 až 26 eur za meter štvorcový. Pritom predtým sa tu pozemky obce predávali za oveľa nižšie sumy. Ja som ich kupoval desiatkami zmlúv od súkromných vlastníkov, neriešil som žiadne reštitúcie a ´osvedčovačky´,” zvýšeným hlasom vysvetľoval developer Kyseľ, jeden z najväčších vlastníkov pozemkov v obci.
Zastupiteľstvo obce. V pozadí stojí developer Miroslav Kyseľ. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Občan Tropp: Reštituent Kurcáb sa hrá na pána Tatier
Potom sa do diskusie prihlásil ďalší obyvateľ - hlavný radca z Okresného úradu v Kežmarku Ján Tropp (SNS).
Teraz však prehovoril z pozície šéfa obecného Združenia účastníkov pozemkových úprav.
Zareagoval i na prítomnosť reštituenta Kurcába, ktorý medzitým tiež prišiel na rokovanie.
„Som rád, že prišiel pán Kurcáb, lebo asi na 70 percentách pozemkov sú tu jeho poznámky (o kasačnej sťažnosti Kurcába na Najvyššom správnom súde - pozn. red.). Ja zastupujem občanov na súde, kde sme vyhrali, ale vy ste dali kasačnú sťažnosť. Tá poznámka na liste vlastníctva znamená, že môžete predávať, darovať, dediť, akurát je jedna veľká chyba, že keď chcete zobrať úver, žiadna banka vám nedá ani halier,” vysvetlil Tropp.
„Inak tá poznámka neznamená nič, je to súdny vzťah medzi oprávneným reštituentom pánom Kurcábom voči okresnému úradu, lebo chce vrátiť pozemky po takmer všetkých Nemcoch v Starej Lesnej. Keď sa pozriete na cintorín a zoberiete žiadosť, tak tie nemecké pomníky sú tam všetky napísané a pán Kurcáb je oprávnený dedič všetkých Nemcov v Starej Lesnej,” ironicky pokračoval Tropp, podľa ktorého slov sa Kurcáb hrá na pána Tatier.
Hlavný radca z Okresného úradu v Kežmarku a obyvateľ Starej Lesnej Ján Tropp. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Kyseľ: My vieme, čo znamenajú právni predkovia
„Nebude tu zo mňa robiť niekto podvodníka, Najvyšší súd ste nevyhrali a nežiadam pozemky po všetkých Nemcoch,” reagoval Kurcáb neskôr na Troppa, keď sa už zastupiteľstvo skončilo, ale všetci tam ostali a začali sa hádať.
„Dali ste poznámku na moju nehnuteľnosť, ktorá má 50 rokov. Keby som vás bol chytil vtedy, tak vás roztrhnem,” adresoval Tropp Kurcábovi.
Ten sa aj s druhým reštituentom Petrom Liptakom súdi s okresným úradom v Kežmarku, ktorý v roku 2019 rozhodol o pozemkových úpravách, ale neriešil ich reštitučné pozemky.
Krajský súd v Prešove žaloby reštituentov zamietol, teraz rozhoduje Najvyšší správny súd.
Reštitúciu si Kurcáb uplatňuje ako dedič zo závetu po strýkovi svojej mamy Eduardovi Riszdorferovi z Tatranskej Lomnice, ktorého volá starký, a Liptak ako dedič po mame.
Reštitučné nároky však Kurcáb žiada aj po starkého „právnych predchodcoch”, a to na základe Riszdorferom rukou dopísaného textu na druhej strane jeho žiadosti.
Kurcáb tvrdí, že žiadosť má dátum a prezenčnú pečiatku z roku 1992, ale v roku 2013 ju Okresný úrad Kežmarok začal spochybňovať.
„O relevantnosti podania rozhodol v roku 2017 Najvyšší súd aj grafológ," hovorí Kurcáb.
„Robíte obci zle, viete veľmi dobre, ako je to celé nadobudnuté. My vieme, čo robíte na pozemkovom úrade aj čo znamená slovo ´právni predkovia´. Je to systém nadobúdania pozemkov. Čo sa vám podarilo, je vaša šikovnosť, ale my vieme...” konfrontoval Kurcába Kyseľ.
Podľa jeho slov pre Kurcábove poznámky v katastri na väčšine pozemkov v Starej Lesnej, teda na stovkách hektárov, vznikajú vlastníkom týchto parciel miliónové škody.
„Vraj na cintoríne žiadam po všetkých? Tu sú napísaní, po ktorých žiadam, presne najbližšia rodina to je. Ja mám podklady, ktoré nie sú v spise, boli vytiahnuté. Vaša rodina odišla odtiaľto, ich vyhodili z domu v roku 1945 bez náhrady, bez všetkého, tak mali nárok na vrátenie?” podráždene odpovedal Kurcáb.
„Áno, po starkého, žiadam aj vrátenie z titulu oprávnenej osoby po právnych predkoch. Táto konštelácia tejto vety, kamoško, keď ju videli právnici, tak sa nad tým len smiali. Systém po právnych predkoch už poznáme všetci. To v živote nemal pozemkový úrad riešiť,” atakoval Kurcába Kyseľ.
„Ale čo to tu splietate? Najvyšší súd povedal niečo iné. Moji predkovia tu prišli o majetky, nie vaši. Zatiaľ nám reštitúcie zamietli len z dôvodu, že tí, ktorým bolo konfiškované, neboli občania Československej republiky, ale takto to zákon nehovorí. Vraj starkého rodičia neboli, dali sme aj podnet, že úradníčka v konaní v roku 2022 rozobrala zapečatený a zviazaný spis z roku 1996 a zmizli potvrdenia z rokov 1945 a 1946 o občianstve,” reagoval Kurcáb.
Vypaľujete ľudí, obvinil developer Miroslav Kyseľ reštituenta Martina Kurcába. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Kurcáb: Nežiadam po všetkých, len po šiestich
Kurcáb špecifikoval, že reštitúcie žiada konkrétne po šiestich právnych predchodcoch, ktorými sú starkého rodičia, brat jeho mamy s manželkou a sestra jeho otca s manželom.
Vysvetľuje, že to sú najbližší predkovia Eduarda Riszdorfera, ktorí boli vyhlásení za protifašistickú rodinu, a Riszdorferov otec bol počas vojny dvakrát väznený gestapom.
Podľa Kurcába klamstvá šíria ľudia, ktorí sa „nejako" dostali k pozemkom, na ktoré bola uplatnená reštitúcia, a boja sa, že o ne prídu, lebo mnohé boli štátne a podliehali vydaniu reštituentom najneskôr v konaní o pozemkových úpravách, čo sa však nestalo.
„Dostalo sa mi do rúk, že Kurcáb žiada pozemky aj po všetkých právnych predkoch, a našiel som tam mená môjho deda i ďalších Laufovcov. Každý hovorí, že to je podvod, že bolo dačo dopisované rukou,” povedal starosta Starej Lesnej Ľubomír Lauf (SNS).
Na to sa ho Kurcáb spýtal, či jeho predkovia boli priamymi rodinnými príslušníkmi predkov Riszdorfera. Lauf odpovedal, že áno.
Kurcáb vraví, že šéf pozemkového úradu v Kežmarku Vladimír Harabin chcel, aby doručil zoznam všetkých právnych predkov a rodinné väzby Riszdorfera v Starej Lesnej, čo z opatrnosti urobil, ale po týchto osobách, vrátane rodiny starostu, reštitúcie nežiada.
Pozemkové úpravy v Starej Lesnej mali odstrániť rozdrobenosť vlastníctva a vyriešiť reštitučné nároky.
Celý proces trval od roku 2002 do roku 2019, týkal sa takmer 900 hektárov, skoro 400 vlastníkov a vyše 5 000 parciel s priemernou výmerou 1 800 m2.
Kurcáb tvrdí, že žiadal, aby úrad vydal pozemky reštituentom a až potom rozhodol o sceľovaní a presune v pozemkových úpravách, čo však ignoroval.
Preto ich dvaja reštituenti napadli na súde a všetci účastníci pozemkových úprav v obci majú poznámku v katastri.
„Poznámka je preto, aby nevznikli problémy a ďalšie žaloby. Keď sa skončí súd a budú sa vracať pozemky do pôvodného stavu, tak všetci boli informovaní a za zlý úradný postup bude musieť niekto platiť. A vinný je pozemkový úrad v Kežmarku,” tvrdí Kurcáb.
„Mojej rodine všetko zobrali po vojne, vyhodili ju z domu, nemohli sa vrátiť ani po veci, odišli, ako boli oblečení, päť rodín spalo v pivnici v Lomnici, nemali čo jesť, kabát im ušil z jednej deky pán Čulman. A keď im to mali vrátiť, vzali to druhýkrát súkromné osoby, čo sa udialo iba za pomoci pozemkového úradu, fondu, katastra atď.,” opísal Kyseľovi Kurcáb.
Martin Kurcáb (vzadu vpravo) na zastupiteľstve. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Vy nie ste jeho rodina. Neklamte. Nedrgajte sa
Na otázku Kyseľa, prečo namiesto vydania pôvodných pozemkov neprijal reštitučné náhrady niekde inde, Kurcáb reagoval:
„Za ktoré pozemky sme si mali zobrať náhrady? Za tie, ktoré si tu poosvedčovali alebo nezákonne nadobudli niektorí? Koľko by sme dostali za reštitučné nároky pri Horizonte náhradu? Korunu za štvorák? Viete, kde mi ich navrhovali? K Mlynici k lesu. Po krivdách z roku 1945 sa tu od roku 1991 páchajú ďalšie. A v roku 2000 prišiel ďalší pán, ktorý sem doniesol reštitučné náhrady, ktoré ani nemal odkiaľ doniesť,” adresoval Kurcáb kritiku blízko stojacemu Pavlovi Kilianovi.
Kurcáb hovorí, že Kilian získal niektoré pozemky vďaka náhradám reštituentov z iných okresov i krajov, ktoré od nich kúpil, a žiadal náhrady v Starej Lesnej podobne, ako to bolo v kauzách Veľký Slavkov a Veľká Lomnica, po ktorých menili zákon o pozemkovom fonde.
Dnes už sa to nedá. V roku 2010 vláda rozhodla, že náhradné pozemky za reštitučné nároky z iných katastrálnych území už v Starej Lesnej ani v iných lukratívnych podtatranských obciach nevydávajú, iba pôvodným reštituentom.
Podľa Kurcába sa to však aj naďalej dialo.
Na ulici pred úradom nasledovala slovná prestrelka tentoraz Kurcáb vs. Kilian.
Prvý obvinil druhého z falšovania zmlúv a Kilian Kurcába z toho, že nie je Riszdorferova rodina, ale jeho mama uňho len pracovala.
„Vy ste chorý na hlavu? Moja mama je neter pána Riszdorfera, on nemal deti, ja som tam chodil od troch rokov, brali ma ako vnuka. Som právoplatný dedič,” argumentoval Kurcáb.
„Pán Riszdorfer ma už dávno prosil, aby som kúpil všetky jeho časti,” pokračoval Kilian.
„Neklamte, v roku 2007 ma starký prosil, aby som šiel doriešiť veci, ktoré vy ste nadobudli. Tie vaše hry, tie vaše reštitučné náhrady na reštitučných pozemkoch,” spomínal Kurcáb.
„Čo drgáte do mňa? Ja som starší, nedrgajte,” reagoval Kilian, keď sa k sebe dostali bližšie, no asi bez kontaktu.
Pavol Kilian. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Napokon sa však emotívna diskusia skončila bez fyzického incidentu.
Eduard Riszdorfer bol známy spišský Nemec pochádzajúci zo Starej Lesnej, ktorý 50 rokov pracoval v Tatranskom národnom parku - v horskej službe ako záchranár (1957–1989) a na polesí v Dolnom Smokovci (1989–2007).
Kurcáb tvrdí, že Riszdorfer si želal, aby on doriešil všetky reštitučné nároky jeho rodiny na majetky skonfiškované po druhej svetovej vojne, jeho spis má už 3 600 strán v Kežmarku a asi 1 400 v Poprade, ale nebyť procesných prieťahov a obštrukcií úradov, stačilo by asi 300.
Niekto má v katastri iba poznámku, niekto aj plombu
Väčšina vlastníkov pozemkov v obci má na svojich parcelách poznámku o kasačnej sťažnosti Kurcába na Najvyššom správnom súde.
Napríklad Kilianovci majú na niektorých aj plombu.
Obmedzenie nakladať s pozemkami súvisí s verdiktom Krajského súdu Prešov z roku 2016.
Ten na základe žaloby prokurátora proti Okresnému úradu Kežmarok zrušil rozhodnutie jeho katastrálneho odboru z roku 2011, ktorý akceptoval návrh na vklad od viacerých náhradných reštituentov, vrátane Pavla Kiliana.
Tí mali zmluvu o bezodplatnom prevode parciel od Slovenského pozemkového fondu.
Predtým totiž podpísali zmluvy s reštituentmi o postúpení ich pohľadávok z iných katastrálnych území na bezplatný prevod už priznaných náhradných pozemkov.
Nárok si uplatnili v Starej Lesnej. Napríklad Kilian získal od štátu niekoľko hektárov trvalých trávnych porastov a ornej pôdy, vrátane pozemkov nad hotelom Kontakt.
„Podľa pozemkového úradu na ne nebol uplatnený reštitučný nárok,” spomína Kilian.
Prokurátor však zistil, že v roku 1992 si na tieto nehnuteľnosti uplatnil nárok reštituent Eduard Riszdorfer, ktorý síce v roku 2011 zomrel, ale má dediča - Martina Kurcába.
Tomu dal v roku 2012 pozemkový úrad v Kežmarku potvrdenie o uplatnení reštitučného nároku po všetkých právnych predchodcoch Riszdorfera aj o tom, že nárok stále riešia.
Zároveň mu aj vydal časť pozemkov štátu a za časť pozemkov mu tiež priznal náhrady.
Ale pozemkový úrad na súde tvrdil, že reštituent ani do roku 2012 nedoložil všetky doklady, aby mohlo byť reštitučné konanie trvajúce už od roku 1992 právoplatne skončené, preto ešte trvajú pochybnosti, či tieto nehnuteľnosti vôbec majú byť predmetom reštitučného nároku.
Pozemkový fond sa bránil, že pred bezodplatným prevodom parciel ako reštitučnej náhrady mu pozemkový úrad potvrdil, že reštitučný nárok na ne uplatnený nebol.
„V závere tohto vyjadrenia je uvedené, že na Pozemkovom úrade v Poprade boli koncom roka 1992 uplatnené aj neúplné reštitučné nároky, v ktorých nie sú doposiaľ doložené všetky potrebné doklady o rozsahu majetku, o ktorom sa má konať, a taktiež aj na Obvodnom pozemkovom úrade v Kežmarku boli koncom roka 2004 uplatnené reštitučné nároky, kde doposiaľ nie sú doložené všetky doklady o rozsahu majetku,” upozornil súd.
Ten vyhovel žalobe, podľa ktorej kataster porušil blokačné ustanovenie reštitučného zákona, pričom takýto prevod je automaticky zo zákona neplatný.
„Medzitým už rozhodol aj Najvyšší súd, ktorý potvrdil rozhodnutie krajského súdu, že prevod bol nezákonný,” dodal Kurcáb s tým, že prokurátor konal na základe jeho podnetu.
Obecný úrad Starej Lesnej. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Reštituent Kurcáb vs. šéf pozemkového úradu Harabin
Kurcáb vysvetľuje, že v Starej Lesnej sú štyri reštitučné spory - dva má Liptak a dva on.
Jeden vedie Kurcáb pre svoj zatiaľ právoplatne zamietnutý samotný reštitučný nárok.
Tam však ešte o mimoriadnom opravnom prostriedku rozhoduje Krajský súd Prešov.
A druhý je pre pozemkové úpravy, ktoré Kurcáb napadol, kde tiež právoplatne prehral.
Ale o jeho mimoriadnom opravnom prostriedku (kasačná sťažnosť) rozhoduje Najvyšší správny súd, ktorého verdikt by sa mal odvíjať od rozhodnutia o reštitučnom nároku.
Kurcáb zdôrazňuje, že Najvyšší súd mu reštitučný nárok v iných sporoch v rokoch 2017 a 2018 právoplatne potvrdil a Krajský súd Prešov teraz podľa neho nemôže rozhodnúť inak.
„Na tieto rozsudky Najvyššieho súdu sme v pozemkových úpravách upozornili, mal sa nimi zaoberať pozemkový úrad, ale nebral to do úvahy,” kritizuje šéfa pozemkového úradu Vladimíra Harabina, inak synovca bývalého predsedu Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti za HZDS a neúspešného kandidáta na prezidenta Štefana Harabina.
„Za pôsobenia Vladimíra Harabina pozemkový úrad v rokoch 2006 - 2010 a 2012 - 2023 nevydal ani meter štvorcový reštituentom Riszdorferovi a Liptakovej, ani po ich smrti dedičom. Naopak, vykonal množstvo obštrukcií a rozhodnutí, ktoré boli vždy zrušené ako nezákonné a vrátené na nové konanie, a tak to ide stále dookola,“ tvrdí Kurcáb.
Tomu už muselo Slovensko zaplatiť 19 750 eur, ktoré mu vlani priznal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ako odškodné pre neprimeranú dĺžku reštitučného konania.
„Pán Kurcáb je známy svojou účelovou interpretáciou historických faktov a výstupov nekompetentných aj kompetentných subjektov,” reagoval pre Korzár šéf pozemkového a lesného odboru na Okresnom úrade v Kežmarku Vladimír Harabin.
Dodal, že ich odbor sa opiera o právoplatné rozhodnutia kompetentných orgánov a nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k súkromným názorom kohokoľvek.
„K aktuálne prebiehajúcim konaniam pána Kurcába, ktoré nie sú právoplatne skončené, sa vyjadrovať nebudeme, navyše ide o zložité a veľmi rozsiahle konania,” uviedol Harabin.
Od geotermálneho vrtu nebankovky k prokuratúre
Aj rodina podnikateľa Pavla Kiliana patrí medzi najväčších majiteľov pozemkov v obci.
Kilian spomína, že kedysi chcela celú Starú Lesnú ako developer zastrešovať košická nebanková spoločnosť Horizont Slovakia cez svoju dcérsku firmu Tatra - Thermál Poprad.
Obe však skončili v konkurze, nehnuteľnosti Tatra - Thermálu sa rozpredali a mnohé z nich získala firma Trend Tatry z Kežmarku.
Éru nebankoviek a megalomanských vízií spred 20 rokov pripomínajú geotermálny vrt aj nedostavané, chátrajúce, zarastené termálne kúpalisko Tatra - Thermál na konci obce.
Cesta ku geotermálnemu vrtu a rozostavanému kúpalisku. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Tie už tiež vlastní firma Trend Tatry ako zrejme najväčší majiteľ nehnuteľností v obci.
Kilian vraví, že aj on mal v minulosti spoluvlastnícke podiely na pozemku, kde je vrt, ale zamenil ich s Trendom Tatry za podiely pri rekreačnom zariadení Generálnej prokuratúry.
Kilianovci vlastnia aj parcelu okolo objektu prokuratúry, od roku 2006 im platí nájomné.
„Túto parcelu prokuratúra nikdy nemala v správe, má ju v nájme od fyzickej osoby na základe nájomnej zmluvy (5 eur/m2/rok),” uviedla hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Kilian aj Trend Tatry pripomienkovali v pozemkových úpravách návrh územia. Kým firma dosiahla, že jej pozemky nevylúčili, Kilianovi pri asi 25 hektároch nevyhoveli, spomína.
Hovorí, že s tým nepochodil na okresných úradoch v Kežmarku ani Prešove, na Okresnej prokuratúre Kežmarok, Krajskej prokuratúre Prešov ani na rezorte pôdohospodárstva.
Dodal, že ak by pre Kurcábov reštitučný spor museli pozemkové úpravy v Starej Lesnej z roku 2019 zrušiť, on by bol rád, lebo predtým bol na tom s pozemkami lepšie ako teraz.
„Pozemkovými úpravami mi boli pôvodne scelené lukratívne pozemky vymenené za parcely Správy TANAP-u a presunuté na miesto ochranného pásma vodného biokoridoru ako ostatná plocha s najvyšším stupňom ochrany prírody,” vraví bývalý poslanec obce Pavol Kilian.
Jeden z dvoch rekreačných objektov Generálnej prokuratúry v Starej Lesnej. Pozemky okolo budovy vlastnia Kilianovci. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Starosta: Nový územný plán? Zožrali by ma aj s topánkami
Starosta Starej Lesnej Ľubomír Lauf hovorí, že žiadny nový územný plán obec nechystá, ale v odôvodnených prípadoch budú pokračovať v čiastkových zmenách starého.
A to aj napriek tomu, že podľa Okresnej prokuratúry Kežmarok a Okresného úradu Prešov je už nepoužiteľný na povoľovanie stavieb a jeho skoro 30-ročná grafická časť už nie je záväzná.
„Keby som pustil úplne nový, zožrali by ma aj s topánkami. Silné spoločnosti by urobili také tlaky, že všetko by tu bolo zastavané. Nikoho tu nezaujíma čistiareň odpadových vôd, len stavebný pozemok a predať. To by bol koniec Starej Lesnej, ako ju dnes poznáme.”
Dodal, že sa hovorí, že Stará Lesná bude postupne výstavbou spojená s Veľkou Lomnicou.
Práve medzi nimi chce firma blízka J&T stavať za 25 miliónov takmer 200 bytov, rodinné domy aj kancelárie.
Vplyv projektu obytnej zóny Lomnické jazerá na životné prostredie posudzovať nebudú Čítajte Starosta reaguje, že je proti masívnej výstavbe týmto smerom.
Tvrdí, že problém s nepoužiteľnou grafickou časťou územného plánu z roku 1995 vyriešil.
„Textová časť je stále platná. Aby som sa približne vedel zorientovať, dal som si urobiť územný plán aj s podkladom s parcelami z katastra,” ukázal nám vo svojej kancelárii dokument, ktorý zatiaľ nie je zverejnený na webstránke obce.
Vysvetľuje, že podľa neho vie obecný stavebný úrad posúdiť, komu a čo môže povoliť.
Starý územný plán v kancelárii starostu s podkladom z katastra. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Megaprojektom by sa obec zdvojnásobila
Podľa Laufa má obec práve na stole gigantický projekt developera Trend Tatry, ktorý nie je v súlade s platným územným plánom, a tak žiada čiastkovú zmenu v dvoch lokalitách.
„Hoci z predložených štúdií to zatiaľ nie je celkom jasné, spolu môže ísť až o 2 900 nových apartmánov,” hovorí starosta Starej Lesnej.
Tá má teraz podľa neho asi tisíc obyvateľov s trvalým pobytom a spolu aj s majiteľmi rekreačných nehnuteľností možno okolo tritisíc, takže obec by sa akoby zdvojnásobila.
„Toto všetko chcú zastavať, ale niektoré bodky sú označené len ako ´navrhované objekty´, takže nie je jednoznačné, či to je len rodinný alebo apartmánový dom...”
Pri týchto slovách starosta ukazuje v územnom pláne dve veľké lokality.
Jednu na konci obce pri geotermálnom vrte a nedostavanom kúpalisku.
A druhú celú v ochrannom pásme astronomického ústavu na poli, ktorá sa tiahne od lesíka pod hotelmi smerom dolu obcou.
Na lúke s výhľadom na Tatry chce veľký developer stavať stovky apartmánov. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Pritom v tejto druhej lokalite je v starom územnom pláne už takmer 30 rokov stále len nakreslený 60-hektárový projekt stavby kúpeľno-liečebného komplexu Tatra – Thermál.
Už podľa názvu šlo opäť o zámer dcérskej firmy nebankovej spoločnosti Horizont Slovakia.
Chceli tam vybudovať hotely a vily s kapacitou 820 lôžok, pracovať tam malo tisíc ľudí, čím by sa vtedy zvýšila zamestnanosť v obci z 300 na 1 300, a plánovali dennú návštevnosť komplexu päťtisíc osôb z celého regiónu.
Na ďalších 60 hektároch ešte malo vyrásť aj medzinárodné golfové ihrisko s 18 jamkami.
Obidva plány boli už vtedy v ochrannom pásme astronomického ústavu, a tak boli podmienené jeho súhlasom a vybudovaním náhradných pozorovacích staníc inde.
Geotermálny vrt z roku 1995 s hĺbkou 3 750 metrov bol najhlbším v Európe a mal napájať nielen blízke termálne kúpalisko, ale potrubím cez obec aj liečebno-kúpeľný komplex.
Za veľkým developerom sú známe mená
Po krachu košickej nebankovky sa k nehnuteľnostiam jej dcéry dostala firma Trend Tatry.
Podľa znaleckého posudku mala byť hodnota pozemkov a celého projektu 40 miliónov eur.
Predstavenstvu Trend Tatry predsedá podnikateľ Milan Bališ.
Je to bývalý šéf ochranky privatizéra Východoslovenských železiarní Alexandra Rezeša.
A zároveň blízky človek bývalého premiéra a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
Bališ a Trend Tatry sú známi aj z pochybných podtatranských reštitúcií z éry vlády Smeru, HZDS, SNS, ale tiež z kauzy podozrivého financovania Mečiarovej vily Elektra.
Trend Tatry dnes vlastní pozemky a stavby v účtovnej hodnote takmer 5,5 milióna eur.
Má troch akcionárov, vyše 60 percent ovláda Bališ, ďalších 20 firma majiteľa popradskej Tatravagónky Alexeja Beljajeva, ktorý je podľa Forbesu 14. najbohatším Slovákom s odhadovaným majetkom 140 miliónov, a zvyšok má podnikateľ a právnik Karel Kettner.
Stará Lesná. (zdroj: staralesna.sk)Starosta: Oni môžu ísť na Bali a ja do Prešova…
Starosta Lauf pre Korzár opisuje, že keď chcel vedieť, či Trend Tatry dostavia chátrajúce kúpalisko pri vrte, v štúdii našiel nakreslené iba niečo označené ako „vodný prvok”.
„Vodný prvok môže byť i mláčka, keď sa niekto, s prepáčením, vymočí. Tak sa ich pýtam, že kde je kúpalisko. Teda ja im mám povoliť 2 900 apartmánov a hotely, ale budem počúvať ich vyhrážky ako sopľavý chlapec, že oni sa budú s obcou baviť o kúpalisku, len keď im urobíme jednorazovo čiastkovú zmenu územného plánu?” komentuje Lauf, ako vyzerá komunikácia s Trendom Tatry.
Pokračuje, že už sa stretli na obecnom úrade, kam si však zavolal aj niektorých poslancov, aby ho niekto v budúcnosti náhodou neobvinil z nekalých dohôd alebo nebodaj korupcie.
„Trend Tatry chce čiastkovú zmenu územného plánu v dvoch lokalitách naraz ako celok. Reagoval som, že najprv môžete dokončiť termálne kúpalisko pre verejnosť, na ktoré bolo už v minulosti vydané stavebné povolenie. A potom sa budeme baviť po častiach, čo sa bude púšťať, 50 domov alebo chát a tak ďalej,” opisuje starosta stretnutie s Bališom a spol.
„Lebo keď celú zmenu pustím ako celok, hneď zajtra to bude predané ako stavebné parcely. A pozajtra noví vlastníci budú chcieť cesty a kanály a kto to bude riešiť, ja? A keď som sa spýtal, kde tam máte novú čistiareň odpadových vôd, tak to už ich zrejme nezaujíma…”
Dodáva, že v štúdii je síce v lokalite pri vrte nakreslená územná rezerva pre novú čistiareň, ale podľa neho len na zaslepenie očí, lebo taká malá parcela nestačí, treba aspoň hektár.
„V Starej Lesnej podľa môjho názoru žiadny akvapark nebude, tie už totiž nie sú ziskové. Budúcnosť je využívať geotermálnu energiu na vykurovanie a výrobu elektriny. Vrt by tu vykúril aj dvetisíc apartmánov aj s tým, že by sa oplatilo potiahnuť k nim rozvody od vrtu cez celú obec,” myslí si Kurcáb, ktorý má pozemky a vlastné developerské plány neďaleko.
V obci sa hovorí, že vo vrte je veľa karcinogénneho arzénu a nie je využiteľný na kúpalisko.
„Som presvedčený, že túto fámu niekto šíri úmyselne, aby sa tam mohlo stavať. Veď na tom istom podloží je vrt v Poprade aj Vrbove. Každý pondelok tu z vrtu odpúšťajú vodu, vyskúšal som ju na moje kožné problémy a mal som úplne jemnú pokožku,” hovorí Lauf.
Zámer Trendu Tatry sa navyše nachádza v ochrannom pásme astronomického ústavu.
„Na to mi povedali, že sa nemáme starať, že oni vybavia jeho zrušenie,” opisuje starosta.
„Od roku 2019, odkedy som vo funkcii, sme nedostali žiadnu požiadavku na vyjadrenie sa kvôli zmene územného plánu v našom ochrannom pásme,” povedal nám súčasný riaditeľ astronomického ústavu Peter Gömöry.
Lauf spomína, že Bališ ešte v roku 2021 písal obci žiadosť o územnoplánovaciu informáciu k pozemkom Trendu Tatry, ale odpísali mu, že nie sú na výstavbu.
Teraz sa vraj po prvom stretnutí rozišli s tým, že sa ešte stretnú.
„Keď mu však ja podpíšem túto čiastkovú zmenu územného plánu, tak by som si urobil nad sebou amen a hneď by občania podpisovali moje odvolanie. Developer to obratom rozpredá, takže oni by pekne zarobili a môžu si ísť užívať na Bali. A ja tak akurát do Prešova (tam je väzenie - pozn. red.). Ale ja sa kvôli tomu nedám zavrieť,” vyhlásil pre Korzár Lauf.
Do článku sme oslovili aj Bališa z Trendu Tatry, ale nevyjadril sa.
Kedysi mala na tejto ploche megalomanské plány nebanková spoločnosť Horizont Slovakia. Teraz je na stole nový gigantický stavebný zámer. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Firmy a mená spod Tatier sa spájajú s megakauzami
Firma Trend Tatry má pritom zaujímavú minulosť. Podľa Aktualít ju spájajú aj s kauzou Dobytkár.
Časť jej akcií totiž vlastnila eseročka Bokran Norberta Bödöra a ich predaj za 16 miliónov mal podľa polície zakryť výplatu úplatkov z korupčnej schémy.
Peniaze vraj pochádzali od žiadateľov o agrodotácie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorí mali platiť percentá ľuďom s vplyvom na ich schválenie.
Podľa obžaloby mali vplyv oligarcha Bödör či finančník Martin Kvietik a obžalovaný v kauze je aj exšéf predstavenstva Trendu Tatry, bratislavský podnikateľ Peter Kuba.
Aj Kvietikova skupina Slavia Capital patrila k najväčším vlastníkom v Starej Lesnej. V katastri už nefiguruje, ale je tam iná bratislavská firma SC Real s rovnakým sídlom.
Kurcáb hovorí, že práve Kvietik zo Slavie Capital dal naňho v minulosti jeden z podnetov, pre ktoré preverovali jeho spis orgány činné v trestnom konaní, ale všetky odmietli. „Napriek tomu pozemky neboli vrátené, ale dostali sa postupne do vlastníctva developerov, nie reštituentov,” vraví Kurcáb.
Akcie Trendu Tatry menili vlastníkov často, vždy však ostal vo firme Milan Bališ. Ten bol v 90. rokoch ochrankárom Rezešovej rodiny aj železiarní.
Akcionármi Trendu Tatry boli i Július Rezeš či Ondrej Žemba, kedysi považovaný za bosa podtatranského podsvetia.
Keď šéf HZDS Vladimír Mečiar roky nevedel vysvetliť, kde vzal vyše 1,3 milióna eur na rekonštrukciu vily Elektra, nakoniec prišiel s verziou o pôžičke od švajčiarskeho podnikateľa Petra Zieglera, ktorú splatil majetkovými právami manželky.
Margita Mečiarová totiž v roku 2005 kúpila 100 akcií (10 percent) spoločnosti Trend Tatry, a to od Júliusa Rezeša a len za nominálnu hodnotu 33-tisíc eur.
O tri mesiace ich však predala Zieglerovi (jeho firme Paola Properties z Gibraltaru), ale už za 2 milióny eur. Švajčiar jej údajne vydal iba 400-tisíc a celý Mečiarov dlh bol vyrovnaný.
Čiže 1,6 milióna mal byť zápočet na pôžičku, ktorú Mečiar dlhoval za Elektru Zieglerovi, a zvyšok vyplatili v hotovosti, aby mohol Mečiar zaplatiť dane z lukratívneho predaja akcií.
Bališ ešte ako ochrankár Alexandra Rezeša zabezpečoval v roku 1998 Mečiarovu cestu do španielskeho Alicante na oslavu päťdesiatky košického privatizéra.
Tam sa Bališ so šéfom HZDS zoznámil, stali sa priateľmi a práve on mal spojiť Mečiara so Švajčiarom Zieglerom.
Podtatranské obce. Vpredu Veľká Lomnica, vzadu Stará Lesná. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Reštitúcie Veľký Slavkov, Veľká Lomnica a Stará Lesná
V Trende Tatry, ktorého akcie kúpila od Júliusa Rezeša Margita Mečiarová, mal predtým podiel aj Mečiarov známy Gabriel Vysaník.
Ten bol členom volebného tímu HZDS v roku 1998 i okresným šéfom hnutia v Kežmarku.
A bol aj spoločníkom firmy GVM, ktorá stála za podozrivým prevodom lukratívnych parciel v reštitučnej kauze Veľký Slavkov v roku 2007.
Práve Vysaníkova a Bališova firma GVM, tiež blízka Mečiarovi, sa totiž vo Veľkom Slavkove dostala cez Slovenský pozemkový fond ovládaný nominantom HZDS k 100 hektárom pôdy.
Kúpila ich od reštituentov len za asi 430-tisíc eur (43 centov/m2), hoci trhová hodnota mohla byť aj 30-násobná (12 eur/m2) alebo dokonca ešte vyššia.
Vtedajší premiér Robert Fico (Smer) označil kauzu za zlodejinu a o funkciu prišli minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa i námestník šéfa fondu Branislav Bríza (obaja HZDS).
Neskôr odstúpilo aj celé vedenie fondu a Fico sľúbil, že zavedie nové pravidlá. Ešte v tom istom roku 2007 štát túto pochybnú reštitúciu zrušil a pozemky firme GVM zobral.
Zlodejina v Tatrách pokračuje Čítajte GVM však v roku 2009 kúpila ďalšie pozemky vo Veľkej Lomnici aj v Starej Lesnej od tých istých reštituentov ako predtým vo Veľkom Slavkove.
Tí ich opäť dostali od fondu, vtedy už ovládaného Smerom, no tvrdili, že lukratívnu pôdu im pomohli vybaviť Mečiarovi ľudia.
Išlo o to, že fond podpísal zmluvu s reštituentmi najmä z Košíc, ktorí síce mali nárok na pozemky v okrese Michalovce, ale tie vraj už nebolo možné vydať.
A tak im dali reštitučné náhrady práve vo Veľkej Lomnici i Starej Lesnej. A reštituenti ich opäť hneď predali GVM.
Firma im však už tentoraz nemusela platiť nič. Nových okolo 160 hektárov totiž dostala od reštituentov ako kompenzáciu za zrušený biznis so 100 hektármi vo Veľkom Slavkove.
Veľkú Lomnicu a Starú Lesnú tak získali od reštituentov za 33 centov/m2, pričom na predaji by mohli zarobiť odhadom 17 miliónov eur.
Jeden z reštituentov sa vyjadril, že nebyť firmy GVM, pozemky pod Tatrami ako reštitučné náhrady by nikdy nedostali tam, kde ich dostali.
Na lokalizácii lukratívnych parciel sa dohodli štátny fond a právny zástupca reštituentov Milan Škultéty, ktorý bol za Mečiara v dozornej rade VSŽ.
Z vydaných 160 hektárov najmä ornej pôdy a trvalých trávnych porastov bolo 137 vo Veľkej Lomnici a 23 v Starej Lesnej.
Lokalita na konci Starej Lesnej s geotermálnym vrtom, ktorý patril košickej nebankovke. Už to tam vlastní Trend Tatry. (zdroj: Korzár/Jaroslav Vrábeľ)Ďalší dobrý biznis vďaka štátu pri geotermálnom vrte
Firma Trend Tatry, ktorá v roku 2005 pomohla predsedovi HZDS vysvetliť jeho majetkové pomery, v roku 2009 tiež lacno získala pôdu v Tatrách - od Slovenského pozemkového fondu kúpila lukratívne pozemky len za šesť eur za štvorcový meter.
Pozemky v Tatrách predávali opäť lacno Čítajte Väčšina z vyše 11 hektárov bola pri geotermálnom vrte v rozostavanom areáli kúpaliska Tatra - Thermál v Starej Lesnej s už vydanými stavebnými povoleniami aj s dotiahnutými inžinierskymi sieťami.
Zaplatili 687-tisíc eur, ale trhová cena mohla byť až desaťnásobná.
Navyše na niektoré pozemky boli uplatnené reštitučné nároky a fond ich tak nemal predávať.
Ten sa však bránil, že na ne reštitučný nárok uplatnený nebol, čo potvrdil pozemkový úrad v Kežmarku.
Už vtedy mu šéfoval Vladimír Harabin, synovec Štefana Harabina, ktorý bol do roku 2009 ministrom spravodlivosti za HZDS a potom ho zvolili na čelo Najvyššieho súdu.
„Aj na parcely, ktoré v roku 2009 kúpil Trend Tatry od pozemkového fondu, boli uplatnené reštitučné nároky Riszdorfera a Liptakovej, a bez potvrdenia úradu pod vedením Harabina by to nemohol fond predať," spomína Kurcáb.
Fond zdôvodnil predaj firme blízkej Mečiarovi „majetkovoprávnym vyrovnaním” a „vlastníctvom susedných pozemkov kupujúceho, ktorému vzniká ucelenejší a využiteľný územný prvok s bezproblémovým prístupom”.
Trend Tatry totiž už v roku 2003 kúpil asi 50 hektárov v areáli Tatra - Thermálu, ale niektoré pozemky vlastnil fond a firma ich chcela sceliť.
Cenu 6 eur/m2 stanovil fond dohodou, znalecká bola 5,32 eura. Podľa vtedajšieho starostu Starej Lesnej Viliama Regitka sa však pozemky so sieťami predávali v Tatrách aj po 100 eur.
Ak sa ešte viac vrátime do histórie, tak popradská firma Tatra - Thermál, aj s neskôr odsúdenými Vladimírom Frunim či Františkom Matikom v dozornej rade ako dcéra košickej nebankovej spoločnosti Horizont Slovakia, začala v Starej Lesnej s výstavbou termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou na báze geotermálneho vrtu v roku 2001 za takmer 7 miliónov eur.
Neskôr plánovala ďalšie zámery za 50 miliónov dolárov. V akciovej spoločnosti Tatra - Thermál mala nebankovka Horizont 95 percent a 5 percent mala aj obec Stará Lesná.
Termálne kúpalisko malo byť hotové v roku 2002 a malo byť prepojené s areálom zdravotnej prevencie s kapacitou 4 500 návštevníkov, pričom samotný bazén mal byť pre 500 ľudí.
Šéf Tatra - Thermálu Milan Olejník z Košíc vtedy informoval, že vrt má hĺbku 3 600 metrov, teplota vody pri jeho ústí dosahovala 58 stupňov, výdatnosť prameňa predstavovala 22 litrov za sekundu a mohli čerpať až 40 litrov za sekundu.
Nebankovky Horizont Slovakia aj jeho dcéra B. M. G. Invest skrachovali vo februári 2002 a putovali do konkurzu. V konkurze skončil aj Tatra - Thermál a stavbu v Starej Lesnej stopli.
Hodnotu akcií Tatra - Thermálu v konkurze vtedy ocenil audítor na necelých 6 miliónov eur a firma vlastnila i niekoľko hektárov pozemkov. Tie dnes vlastní najmä Trend Tatry.
Takto vyzerá zarastený areál chátrajúceho kúpaliska v katastri nehnuteľností, geotermálny vrt je neďaleko. (zdroj: zbgis.skgeodesy.sk)Ďalšie zaujímavosti zo Starej Lesnej
Rekreačný areál Brezy začala stavať tatranská spoločnosť Stavunion, ale skončila v konkurze. Košickému developerovi ostala dlžná takmer 80-tisíc a spolu má záväzky 1,8 milióna. Stavbu dokončila vranovská firma Betpres. Táto firma v Starej Lesnej okrem nedávnej výstavby Briez predtým rekonštruovala aj susedný hotel Horizont.
Horizont má v obci dvojičku, ďalší hotel Telenskeho firmy Tatra Trading International - Hills. Blízko neho stojí aj rekreačný dom rodiny Takáčovcov či chata Lesana. Tá patrí firme exšéfa prezídia Fondu národného majetku Štefana Gavorníka, ktorá vlastní v obci taktiež hotel Lesana, bývalé rekreačné zariadenie Cestných stavieb, a postavila reštauráciu Famosa.
Gavorník ako nominant Ľuptákovho Združenia robotníkov Slovenska dozeral v 90. rokoch na mečiarovskú privatizáciu, ktorú nazval „prichmatizáciou”. Neskôr bol obžalovaný z prijímania úplatkov, no súd ho napokon oslobodil. Dnes vlastnia jeho firmy aj penzión pri Štrbskom Plese a v Starej Lesnej asi 25 hektárov pozemkov. Aj na nich je už poznámka o spore reštituenta Kurcába. Firmy Gavorníka a jeho rodiny disponujú aktívami vysoko nad desať miliónov eur.
Blízko Gavorníkovho hotela má rekreačnú nehnuteľnosť napríklad košický zubár a developer Štefan Cuľba, známy z kauzy teta Anka, pre ktorú za vlády Smeru v roku 2016 odvolali šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia ako jeden zo symbolov zdravotníckej chobotnice. Cuľba a Gavorníkova firma si k nehnuteľnostiam prikupovali pozemky od obce. V tejto časti pri Studenom potoku majú chaty i ďalší košickí a východoslovenskí podnikatelia.
V obci sú dve rekreačné zariadenia Generálnej prokuratúry. Susedia s apartmánovým objektom firmy Tera Hotel Bratislavčanov Jozefa Dučáka a Petra Struhára. Dučák je kamarátom odsúdeného Mariana Kočnera, v ktorého procese aj vypovedal. Cez firmu veľkopodnikateľa Struhára získal Dučák pre Kočnera veľký biely luxusný Mercedes GLE, ktorý mal byť úplatkom pre prokurátora Jána Šantu, ale nakoniec na ňom jazdila Alena Zsuzsová.
Stará Lesná sa zviditeľnila aj v minuloročných voľbách starostu. Najprv ich vyhral Viliam Regitko, ale protikandidát Ľubomír Lauf dal volebnú žalobu. Regitko (Hlas, Sme rodina) pôvodne získal 231 hlasov a Lauf (SNS, Smer) 224. Najvyšší správny súd hlasy prerátal, zistil, že Lauf ich dostal v skutočnosti 230 a Regitko 225, a za starostu rovno vyhlásil Laufa.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.
Prečítajte si aj ďalšie texty zo seriálu spod Tatier:
Ani klamať a podvádzať nevedia. V kauze spod Tatier sú Miškov, Kuffa, starosta a úradník Čítajte
Stavby v luxusnej lokalite Tatier narážajú. List vlastníctva nič neznamená, vraví developer Čítajte
Stavebný boom či pat pod Tatrami? Kam pozriete, čierna stavba, súd, kauza, spor, kiks Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
