VYSOKÉ TATRY. Námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Slavomír Celer ukazuje na farebné značenie štompla, čo v jazyku lesníkov predstavuje mŕtvy strom.
V lokalite Fľak v TANAP-e, v treťom stupni ochrany, práve vysvetľuje, aký význam má mŕtvy strom pre les.
„Vtáky si v ňom vybudujú dutinky a hniezdia v nich. Je to prostredie pre hmyz a rôzne mikroorganizmy. Mŕtvy strom tiež rozkladá drevo a zlepšuje pôdu.“
Bežný návštevník si takýto strom ani nemusí všimnúť. Nie je pekný na prvý pohľad a ani veľmi vhodný na fotografiu na sociálne siete.
Koľko stojí mŕtve drevo
Keby ho TANAP nevykúpil, vlastník by ho zužitkoval inak. Predal by ho napríklad na palivové drevo.
„Tento štomplík má zhruba 120 až 150 rokov,“ hovorí vedúci lesnej oblasti v Lesoch mesta Spišská Belá Jakub Grivalský.
Štát odkúpil v týchto lesoch desiatky kubíkov hrubých mŕtvych stromov, dokopy do sto kusov. Vykúpili aj mŕtve drevo ležiace na zemi.
Cena bola vypočítaná nasledovne – suma palivového dreva mínus náklad na ťažbu.
Priemerne je to od 15 eur za kubík, záleží od toho, o aké porasty ide a či je mŕtvy strom na rovine alebo v kopcoch.
V tatranských plesách sa ľudia kúpali, holili a všetko hádzali do vody, vraví potápač Čítajte Projekt za 12 miliónov eur
Výkup mŕtvych stromov je jedným z opatrení programu s názvom Prírode blízke obhospodarovanie lesa (PBOL).
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia finančne podporuje v územiach Natura 2000, teda v územiach s väčším významom, obhospodarovateľov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom.
V priebehu štyroch rokov preplatili 69 vlastníkom či užívateľom lesných pozemkov zvýšené náklady na tento spôsob obhospodarovania sumou viac ako 12 miliónov eur.
Plocha podporených biotopov v rámci týchto projektov dosahuje takmer 22-tisíc hektárov, čo je rozloha takmer 32-tisíc futbalových ihrísk.
Najviac zapojených subjektov bolo v územnej pôsobnosti Správy TANAP-u.
Celer hovorí, že ich bolo 21. „Je to príklad ukážkovej spolupráce ochranárov a lesníkov na jednom území.“
Lokalít, ktoré obhospodarujú rôzne subjekty, sú na Slovensku tisícky, nie všetci však hospodária v chránených územiach.
„Medzi ochranármi a lesníkmi sa vybudovala dlhodobá averzia, nebola tam dôvera. Momentálne sa to prelomilo a už je to lepšie,“ hovorí Michal Adamec, riaditeľ sekcie projektov ŠOP SR.
Ploty chránia stromy pred zvieratami
Chodiť po lese s lesníkmi, teda s ľuďmi, ktorí jeho dejom rozumejú takmer do detailov, je iný druh zážitku.
Upozorňujú na veci, ktoré by človek možno úplne prehliadol.
Napríklad si všimnú stopu malej medvedej laby aj s komentárom, že to „musel byť mladší medveď“.
V inej časti lesa upozorňuje Celer na starý kmeň stromu, kde si medveď „vyhrýzol“ svoje teritórium.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
