S riaditeľom Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavlom Majkom sme hovorili počas prezentovania projektu prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Aktuálne však riešia aj inú agendu - súkromní vlastníci pozemkov v TANAP-e cez ministerstvo životného prostredia ponúkli svoje pozemky, aby ich štát odkúpil.
„Vlastníkov pozemkov ochrana prírody obmedzuje a je lepšie, keď toto územie kompaktne scelí štát. Má možnosť sa o ne starať koncepčne a nie sú tam kliny súkromníkov, ktorí na to môžu mať iný názor. Preto je dobré, keď má pôda v národnom parku štátne vlastníctvo a zároveň je tam aj zodpovednosť za starostlivosť a smerovanie územia,“ vraví Majko.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- čo sa stalo v lokalite Fľak po silnej víchrici v roku 2004,
- akú rozlohu zatiaľ súkromníci v TANAP-e ponúkli,
- ako reaguje na nominácie na post ministra životného prostredia,
- prečo je zonácia taká citlivá téma.
Tatranský národný park bol posledné štyri roky súčasťou projektu, v rámci ktorého sa hospodárilo spôsobom blízkym prírode. O čo ide?
Ide o maximálnu citlivosť v starostlivosti o les. Keby sme obhospodarovali les ako pole, neberieme ohľad, vysadíme stromy, čo najlacnejšou technológiou to vyrúbeme a používame chemické látky na potláčanie škodcov. V tejto rovine však trpí príroda.
V TANAP-e sme vo vyššom stupni ochrany, kde sú princípy národného parku a je potrebné chrániť ekosystémy. Človek preto postupuje jemnejšie, ale zároveň je to aj o niečo drahšie.
Tie výsledky sú úžasné v tom, že sa o les staráme tak, ako keby sa oň starala matka príroda. Robia sa tam aj manažmentové opatrenia a zásahy, ale nemá to také následky, neostane po nás potopa.
Je tu druhová pestrosť, diverzita, zastúpenie všetkých druhov drevín. Nezameriavame sa len na komerčnú produkciu dreva, nie je to smreková monokultúra. „Smrekománia", ktorá tu bola v minulosti, mala logiku, lebo prioritou bola ekonomika. Tu je priorita ekológia.

Na akých lokalitách toto hospodárenie prebiehalo?
Spolupracovali sme s 21 súkromnými vlastníkmi lesov. V rámci TANAP-u máme 50 percent štátneho územia a približne 50 percent je súkromné územie.
My sme s možnosťou spolupráce oslovili všetkých a počet tých, ktorí zareagovali, je slušný.
Som veľmi rád, že ich to oslovilo a že sme našli spoločný cieľ. Máme názorný príklad spolupráce, že nejdeme do zákopov a nebojujeme proti sebe.
Časť lokality Fľak, kde sa tiež takto hospodárilo, zničila silná víchrica v roku 2004.
Áno, tu je príklad, že toto územie bolo v minulosti postihnuté veternou kalamitou. V súčasnosti sa mestá Spišská Belá a Kežmarok starajú o mladé lesné porasty, ktoré sa snažia vychovávať a dosiahnuť cieľ, ktorým je druhová pestrosť a hlavne odolnosť voči klimatickým zmenám a ďalším kalamitám.
Potrebujeme mať prípravné dreviny. Lesníci totiž často likvidovali brezu alebo jarabinu a my ju preferujeme ako prípravnú drevinu, ktorá nám pomáha pripraviť pôdu a na rašeliniskách funguje ako pumpa. Je prirodzenou súčasťou mladých lesných porastov.
Štát v súčasnosti vykupuje súkromné pozemky v národných parkoch. Predbežné informácie boli, že v rámci TANAP-u bolo približne 1 800 ponúk, ako sa to vyvíja?
Ešte to štatisticky nemáme vyhodnotené. Stále prebieha uzatváranie zmlúv.
Podľa mojich informácií je zatiaľ pripravených 18 zmlúv s výmerou 70 hektárov.
Určite je do budúcna väčší potenciál v tom pokračovať.

Prečo je to dôležité?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš