ILIAŠOVCE, HARICHOVCE, SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Cyklochodník, ktorý s pomocou eurofondov postavila obec Iliašovce, má podľa starostky Anny Frankovičovej (nezávislá) ponúknuť bezpečnejší a jednoduchší prístup do okresného mesta aj za prácou či do škôl.
Narazil však i na kritiku.
Časť chodníka totiž vedie po lese medzi obcami Iliašovce, Harichovce a Spišská Nová Ves.
Kritika smeruje napríklad k tomu, že betón vyliali na mieste, kde už jeden lesný cyklochodník dlhé roky fungoval a ľudia ho využívali.
Sú proti nemu viaceré výhrady, vrátane tej, že financie z eurofondov obec využila na devastáciu prírody a na cyklochodník, ktorý vlastne ani nie je potrebný.
Projekt na nenávratný príspevok 2,232 milióna eur podali Iliašovce na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorému pred voľbami šéfovala Veronika Remišová (Za ľudí), teraz ho prevzal Richard Raši (Hlas).
Rezort ho vyčlenil v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP). Výstavbu obec spolufinancovala vo výške päť percent.
Sprostredkovateľským orgánom IROP je Košický samosprávny kraj, ten sa však od kritiky cyklochodníka dištancuje a odkazuje, že boli len sprostredkovateľom.
Jeden chodník už majú
Jednou z výhrad miestnych je, že cyklochodník, ktorý spája obce Iliašovce a Harichovce (obe okres Spišská Nová Ves) s priemyselnou časťou mesta Spišská Nová Ves, už existuje.
Šesťkilometrový úsek predtým vybudovala obec Harichovce z eurofondov a s podporou štátu za viac ako 1,5 milióna eur. Vedie popri lese, kde na tento účel upravili a zmodernizovali nefunkčné komunikácie určené pre nemotorovú dopravu.
Cyklisti sa vďaka tomu dostanú aj pod navštevovanú pamiatku, ktorou je kaplnka Sans Souci, prezývaná Tisícročná kaplnka. Jej vznik sa datuje do roku 1775.
Práve druhá vetva tejto cyklotrasy, ktorá mala zabezpečiť aj predĺženie k samotnej kaplnke, teraz narazila na odpor.

Spísali petíciu
Na záležitosť upozornil občiansky aktivista Andrej Šimko.
Ešte vlani spísal petíciu na prepracovanie projektu vybudovania cyklochodníka.
Podpísalo ju 477 ľudí.
V petícii žiadali, aby betónový chodník neviedol lesom - a ak, tak aspoň minimálne - ale aby ho obchádzal.
Cyklista Miroslav Palička pôvodný chodník využíval často. Tvrdí, že naliať do krásneho lesa betón je zbytočnosť.
„Bola to krásna rozprávková cesta, kam chodili bežci či cyklisti.“
Pre cestný bicykel je podľa neho betónový chodník v súčasnosti úplne nevyužiteľný.
„Chodník sa začína a končí nikde. Radšej sa mohli peniaze investovať do prepojenia už existujúceho chodníka a spojiť to napríklad so Smižanmi.“
Aj cyklista Tomáš Sliva hovorí, že takýto chodník je nezmysel.
Aktivista Šimko v spojitosti s novým chodníkom hovorí o bezpečnosti.
Opisuje, že keď sa cyklista spustí na bicykli zo Šibeňa, kde je 15-percentné klesanie, a bude rozbehnutý, nevie si predstaviť, ako ubrzdí pred traktorom, ktorý mu zrazu môže stáť v ceste.
„Pretože na spodku toho stúpania je zákruta, do ktorej nevidieť. Doteraz tam taký problém nastať nemohol, lebo cesta bola obyčajná lesná a rýchlo sa tam ísť nedalo, teraz je tam však hladký betón, ktorý človeka rozbehne.“
Na túto časť upozorňuje aj cyklista Palička.
„Neviem si predstaviť, že by tam pri takomto stúpaní išlo nejaké dieťa. Keď pôjde dole kopcom, je to veľmi nebezpečné.“
Ďalšia problematická vec je podľa Šimka les.
„Pri stavbe narušili okolité stromy. Doteraz tam bola cestička maximálne 2,5 metra široká, po novom sú tam síce tri metre betónu, avšak vyrúbalo sa podstatne širšie okolie, na niektorých miestach určite aj 20 metrov."

Navrhol iné varianty
Aktivista Andrej Šimko chodí do tohto lesa už 30 rokov viackrát do týždňa, a to aj vtedy, keď prší, takže si bol obzrieť vykonané práce aj za zlého počasia.
Za jeden z hlavných problémov novej cyklotrasy považuje, že trasovanie bolo navrhnuté na maximalizáciu dĺžky, avšak vôbec sa podľa neho neuvažovalo o nejakej alternatíve s menším prevýšením s čo najmenším zásahom do lesa, a teda lacnejšie.
„Najskôr to takto spravili kvôli čo najväčšiemu príspevku z fondov,“ domnieva sa.
V minulosti navrhol obci rôzne varianty, ktoré by boli z jeho pohľadu lepšie.
Jednou z nich bolo dokončenie spomínaného chodníka, ktorý už je vybudovaný medzi Iliašovcami a Harichovcami, pričom chodník by išiel mimo lesa.
„V takom prípade by nemusela byť žiadna petícia, naťahovanie sa s úradmi a všetky nepríjemnosti s tým spojené,“ opisuje.
Prínos pre obec
Na petíciu obec Iliašovce podľa neho do dnešného dňa nijako nereagovala.
Na obecnom úrade síce zvolali pracovné stretnutie, ale podľa Šimka nie kvôli petícii, ale na podnet jedného z poslancov, s ktorým sa osobne pozná.
Na stretnutí ešte v minulom roku, kde boli všetci poslanci aj starostka, to podľa neho obhajovali ako prínos pre obec a rozvoj cykloturistiky.
„Ja som vtedy urobil pri spisovaní petície chybu, pretože som si nepozrel správne projekt a nevšimol, že trasovanie ide inam. Myslel som si, že pôjde po terajšej modrej cykloznačke, lenže vôbec mi nenapadlo, že trasovanie bude až na Šibeň a potom po povrchu,“ opisuje.
„Takže v tomto ma opravovali, ale keď som im hovoril, či sú normálni, že idú robiť trasu s takým prevýšením, tak som sa nedostal rozumnú odpoveď. Nakoniec chceli odo mňa len vedieť, či sa do toho budem ešte vŕtať.“
Starostka oponuje, že petícia nebola odignorovaná a je to zavádzajúce tvrdenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš