VYSOKÉ TATRY. Slovenská inšpekcia životného prostredia sa bude zaoberať ťažbou dreva v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP-e), na ktorú v utorok upozornila iniciatíva My sme les.
Začnú vykonávať štátny dozor
Potvrdil to hovorca inšpekcie Dávid Vido s tým, že zaevidovali podnet zo strany spomínanej iniciatívy a v najbližších dňoch začnú vo veci vykonávať štátny dozor.
"O jeho výsledkoch budeme verejnosť informovať," dodal.
Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ťažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej časti rezervácie, ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu.
Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.
Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu v rezervácii Kôprová dolina Čítajte Malo rozhodnúť bývalé vedenie
Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie.
Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.
Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že vykonaná náhodná ťažba na štátnych pozemkoch v Správe TANAP-u bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020.
Tá má platnosť až do roku 2026. Vo veci malo rozhodnúť ešte bývalé vedenie envirorezortu a so spracovaním dreva sa začalo na jeseň minulého roku.
"Z dôvodu nepriaznivého počasia boli práce ukončené až v mesiaci február 2024," uviedlo ministerstvo.
Správa parku odmieta obvinenia
Správa Tatranského národného parku odmieta obvinenia z porušenia zákonov v súvislosti s ťažbou v Kôprovej doline.
Potvrdila to Martina Petránová z oddelenia komunikácie Správy TANAP-u s tým, že pri spracovaní následkov veternej a podkôrnikovej kalamity postupovala organizácia v súlade s platnou legislatívou.
"Tvrdenia iniciatívy preverili zamestnanci Správy TANAP-u priamo na mieste. Spracovanie kalamity bolo vykonané s prihliadnutím na nie celkom ideálne podmienky v teréne. Práve pre nepriaznivé počasie boli práce, s ktorými sme začali ešte na jeseň 2023, ukončené až vo februári 2024 s tým, že budú vykonané dodatočné terénne úpravy pri vhodných podmienkach," uviedla Petránová.
Ochranári tak čakajú, kým preschne premočené podložie, aby terén po mechanizmoch vrátili do optimálneho stavu.
Ťažbu vykonávali na základe platného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody vydaného ešte v roku 2020, teda počas predošlého vedenia envirorezortu.
"Správa TANAP-u bude aj naďalej vykonávať spracovanie náhodných ťažieb v lesných porastoch, v ktorých je táto činnosť povolená v zmysle platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody," dodala Petránová s tým, že rešpektujú právo na podanie podnetu na SIŽP a počkajú si na stanovisko inšpektorov.
Údaj o znížení početnosti hlucháňa považuje Správa TANAP-u za účelový.
Tvrdí, že na území najstaršieho národného parku na Slovensku je jeho početnosť minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie. Vyplýva to z viacerých odborných štúdií a dokumentov ochrany prírody a krajiny.
"Mimochodom, pobytové znaky hlucháňa je možné nájsť aj v aktívne obhospodarovanom lese či mladých lesných porastoch manažovaných človekom," uzavrela Petránová.
Symbol sporu
Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.
Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
