VYSOKÉ TATRY. Medializovaný prípad ťažby suchých smrekov v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) nie je podľa iniciatívy My sme les ojedinelý.
Aktuálne sa podľa nej ťaží na viacerých miestach parku, pričom v blízkosti Tatranskej Javoriny ide o rádovo až tisíce metrov kubických dreva.
Iniciatíva v stredu informovala, že na odvoznom mieste pri osade Podspády zdokumentovala sklad s tisíckami metrov kubických dreva.
Ďalšie stovky metrov kubických sa podľa nej nachádzajú na menších skladoch roztrúsených po lese.
Nepomáha spomaľovať lykožrúta
Podľa enviroaktivistov ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta.
„Ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza. Prevažná väčšina dreva pochádza zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje správa národného parku, v 3. stupni ochrany, a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku,“ napísala iniciatíva.
Veľká časť ťažieb bola podľa nej realizovaná v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho. Ide o pozemky v tesnom susedstve viacerých rezervácií.
Všetky stromy napadnuté lykožrútom pôjdu dole, vyhlásil Taraba k výrubu v Tatrách Čítajte „V jednom prípade dokonca drevo pochádza priamo z porastu patriaceho do rezervácie Pavlová, kde platí najprísnejší 5. stupeň ochrany,“ tvrdí My sme les.
Na túto konkrétnu ťažbu tak iniciatíva podáva podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
„Je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia po zoznámení sa s týmto prípadom pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa,“ napísala občianska iniciatíva.
Ťažbou dreva v Kôprovej doline sa bude zaoberať inšpekcia Čítajte Reakciu označili za zľahčujúcu
Ondrej Kameniar z My sme les zároveň označil minulotýždňovú reakciu ministerstva životného prostredia na ťažbu v Kôprovej doline za „nepatrične zľahčujúcu“.
Rezort vtedy uviedol, že ťažba na štátnych pozemkoch TANAP-u bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím z decembra 2020, teda ešte z čias bývalého vedenia ministerstva.
„Zaujímalo by nás, ako bude vedenie ministerstva komentovať tie obrovské haldy dreva, ktoré sme zaznamenali tentokrát,“ poznamenal Kameniar.
Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu v rezervácii Kôprová dolina Čítajte Iniciatíva podľa neho veľmi negatívne vníma aj pondelkové vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu.
„Svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody," skonštatoval Kameniar.
Šéf envirorezortu na sociálnej sieti okrem iného uviedol, že všetky stromy napadnuté lykožrútmi a spôsobujúce kalamitnú situáciu pôjdu čo najrýchlejšie dole, zámerom je podľa neho ochrániť kvalitu a zdravie slovenských lesov.
Ochranári vyhrali boj o Tichú a Kôprovú dolinu Čítajte Ministerstvo odmieta diktát aj očierňovanie
Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii uviedlo, že sa riadi platnou legislatívou a odmieta ekologický anarchizmus a diktát zo strany niektorých mimovládnych organizácií.
Rovnako odmieta očierňovanie poctivej práce Správy Tatranského národného parku.
"V tomto prípade ide o spracovanie kalamity náhodnou ťažbou, kde Správa TANAP-u postupuje v zmysle platnej legislatívy a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu. Ak vzniknú dôvody na náhodnú ťažbu, či už vplyvom vetrovej alebo lykožrútovej kalamity, tak envirorezort bude aj do budúca takéto porasty sanovať," informovali z odboru komunikácie ministerstva.
TANAP: Postupujeme v zmysle legislatívy
Správa TANAP-u sa podľa Martiny Petránovej z jej komunikačného oddelenia k spracovaniu kalamít náhodnou ťažbou v Tatranskom národnom parku vyjadrila už v súvislosti so spomínaným medializovaným prípadom v Kôprovej doline.
"Opäť len zopakujeme, že postupujeme v zmysle platnej legislatívy, vydaných rozhodnutí a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu," reagovala.
Majko: Nebuďme ľahostajní
Bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko uviedol, že verejnosť by nemala byť ľahostajná k tomu, čo sa deje v národných parkoch.
"Je to majetok nás všetkých a občania tejto krajiny majú právo si povedať a rozhodnúť, či chceme parky európskeho a svetového formátu, alebo niečo úplne iné," skonštatoval.
Zároveň je podľa neho na vedení národného parku i rezortu životného prostredia, či zachová ozajstné národné parky, kde má prednosť všetko živé, alebo ich postupne premení na "malé lesné závody s nálepkou národný park," kde bude prioritou ekonomika a ťažba dreva.
Slovenskej inšpekcii životného prostredia spomínaný podnet zatiaľ nebol doručený, informoval o tom v stredu popoludní jej hovorca Dávid Vido.
"V prípade, ak sa tak stane, naši inšpektori začnú výkon štátneho dozoru, nakoľko
dôkladne preverujeme každý podnet," dodal.
Slivinský: Stromov napadnutých lykožrútom by bolo menej
Stromov napadnutých lykožrútom by bolo podstatne menej, ak by mohla byť kalamita v Tatranskom národnom parku (TANAP) spracovávaná priebežne.
Tvrdí to vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina zo Správy TANAP-u Ján Slivinský vo videu na sociálnej sieti, ktoré zverejnil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa.
Kuffa zároveň poznamenal, že v prípade ďalšieho očierňovania podajú žalobu za poškodzovanie dobrého mena.
„Pod náhodnú ťažbu patria aj stromy spracované z vetrovej kalamity. Sme povinní spracovať aj vetrovú kalamitu, pretože následne by sa v nej opäť množil lykožrút. Tie stromy, ktoré sa vám zdajú, že sú spílené nelegálne, nie je to tak. Všetko je legálne,“ hovorí vo videu Slivinský.
Podľa Slivinského je za problémom kalamity lykožrúta aj časové obmedzenie.
„Tým, že polroka máme plošne zablokované spracovanie kalamity, umožňujeme lykožrútovi množiť sa bez problémov. Preto je také množstvo napadnutých stromov,“ vysvetlil ďalej vo videu. Ako dodal, nebránia sa čiastočným obmedzeniam, ale nie plošným, ktoré sú podľa jeho slov kontraproduktívne.
Na margo ťažby stromov, v ktorých sa už lykožrút nenachádza, vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina vo videu uviedol, že ich odstránenie je dôležité aj z pohľadu bezpečnosti.
„Tieto stromy musíme dať dole. Ak máme následne pracovať na týchto plochách, ak máme zalesňovať, starať sa o tieto plochy, ľudia musia mať zabezpečenú aj bezpečnosť na týchto plochách,“ dodal.
Aj z protipožiarneho hľadiska je podľa neho nutné dané lokality zbavovať suchého dreva, pretože je veľmi zápalné.
(sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
