LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Hoci astronomicky sa jar ešte nezačala, v podtatranskej obci Liptovská Teplička sa už snažia odohnať zimu a privolať jar symbolickým vynášaním Moreny.
Ide o zvyk, ktorý sa v obci viaže k nedeli, tri týždne pred Veľkou nocou a podľa kultúrnej referentky na obecnom úrade Kataríny Fedorovej sa prenáša z pokolenia na pokolenie.
Dievčatá v krojoch v dvojiciach na čele so slamenou figurínou, rovnako oblečenou do kroja, prechádzajú za spevu dedinou a pred vhodením do miestneho potoka ju vyzlečú a zapália.
Zvyk dodržiavajú každý rok
Podľa starostu obce Slavomíra Kopáča (nezávislý) organizujú vynášanie Majmoreny, ako tam Morenu nazývajú, každoročne.
„Vynášanie Majmoreny patrí k životu v obci už niekoľko storočí. Takto sa Tepličania lúčili so zimou a tešili sa, že konečne príde jar, a teda aj to lepšie obdobie. Obdobie zimy bolo totiž vždy náročné pre našich predkov,“ uviedol.
Folklorista Jaroslav Smolár doplnil, že do Liptovskej Tepličky, ktorá leží pod Kráľovou hoľou, prichádza jar dosť neskoro.
Výnimkou je podľa neho tento rok.
„Nemáme žiadny písomný prameň, ktorý by nám zaznamenával začiatok tohto zvyku. Vieme ale, že už pred prvou svetovou vojnou sa Majmorena vynášala, a to poza dedinu, končila vždy vo vode, niekde na konci dediny, kde ju dievčatá podpálili,“ opísala Fedorová.
Zároveň dodala, že dievčatá nesmeli počas tohto aktu stúpať na sneh, aby sa zima nevrátila.
„Je to symbolika, tým, že ju zapálime, odoženieme zimu a prinesieme sem teplo,“ priblížila folkloristka Eva Marušinová.
Podľa jej slov poväčšine po tomto období príde skutočne aj oteplenie, ale výnimkou nie je ani sneh.
Na nedeľu sa tešila
Rovnako podľa 82-ročnej Anny Madáčovej ide o pekný zvyk, ktorý si pamätá aj z detských čias.
„Ešte keď sme boli malé deti a videli sme dievčatá, ako išli s Morenou, išli sme za nimi. Keď ju hádzali do vody, smiali sme sa. Aj neskôr, ako mladé dievča, som sa na túto nedeľu vždy tešila. Hore dedinou sme išli, poobliekali sme sa do kroja a spievali sme,“ opísala.
Dnes tradíciu udržiava ďalšia generácia.
„Mnohé dievčatá v našej obci sú od malička vedené k folklóru a spevu. Myslím si, že je dôležité, že folklór nie je spojený len so spevom a tancom, ale s mnohými tradíciami našich predkov a my si to uchovávame a snažíme sa to predávať ďalším generáciám,“ poznamenala miestna folkloristka Alexandra Sýkorová.
Najdlhší šúľanec
Súčasťou nedele spojenej s vynášaním Moreny v obci býva už niekoľko rokov aj súťaž v príprave šúľancov a následne ich jedení.
Zapájajú sa do nej miestni obyvatelia, ale aj ľudia z ďalších obcí či organizácií.
Tímy tiež súťažia o to, kto vyšúľa najdlhší šúľanec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
