V tatranskom hoteli pracoval nemanželský syn cisára Františka Jozefa I.

VYSOKÉ TATRY. Hotelierstvo vo Vysokých Tatrách pozná viaceré legendy. Zapísal sa medzi ne aj Josef Pollak (1900-1986), nemanželský syn cisára Františka Jozefa I., ktorý počas dôchodku pracoval ako recepčný v hoteli v Starom Smokovci.

Nechcené dieťa

Ovládal päť jazykov a mal zmysel pre humor, a to aj napriek dramatickému životu. Ako ďalej v rozhovore priblížil jeho vnuk Stanislav Háber, vyrastal ako nechcené dieťa v Čechách, mučilo ho gestapo, prenasledovali komunisti.

V Grandhoteli v Starom Smokovci, ktorý si v tomto roku pripomína svoje 120. výročie, mu spolu s ďalšími dvoma pracovníčkami odhalili pamätnú tabuľu.

Josef Pollak sa narodil vo Viedni.

„V rodnom liste má uvedené - otec neznámy. Matka je tam napísaná v nemčine ako pomocná robotníčka, ako sa kedysi označovali prostitútky,“ priblížil jeho vnuk Háber. Bol synom predposledného cisára Rakúsko-Uhorska Františka Jozefa a českej prostitútky, no ako nechcené dieťa vyrastal v tvrdých podmienkach u strýka v Čechách.

Naverboval ho Štefánik

Počas prvej svetovej vojny ho prinútil, aby narukoval namiesto jeho syna.

„Ako šestnásťročný bojoval na Piave, kde padol do zajatia. Osobne ho do Československých légií naverboval Milan Rastislav Štefánik,“ pripomenul Háber. Jeho starý otec stál so Štefánikom pri odovzdávaní československej bojovej vlajky Československým légiám v Taliansku 24. mája 1918. Doma má z tohto času aj fotografiu.

Po vojne pracoval Pollak na Košicko-bohumínskej železnici ako obchodný cestujúci. Oženil sa a s manželkou býval na Slovensku vo Važci, kde sa im narodili tri deti.

Po vyhlásení Slovenského štátu ale museli preč zo Slovenska.

Zatklo ho gestapo

„Gardisti hlásili 'Česi peši do Prahy', mohli si zobrať len to, čo mali na sebe. Prišli o celý majetok, o dom, záhradu, o všetko, čo mali. Keď prišli do Čiech, bola to najväčšia chyba jeho života. Zatklo ho gestapo, zaživa mu stiahli kožu z chrbta. Skončil najprv vo väzení na Pankráci a potom v koncentračnom tábore,“ opísal v skratke ďalšie dramatické udalosti Háber.

Pollak totiž ešte počas vojny vstúpil do komunistickej strany, čo vtedy prakticky znamenalo odboj proti fašizmu. Ďalším dôvodom zatknutia bola aj krádež odznaku esesákovi. Jeho manželka bola v tom čase tehotná, kde je jej manžel, nevedela.

Orgány Slovenského štátu jej povolili návrat na Slovensko, musela sa však za ňu zaručiť jej sestra. Neskôr v pivnici v pridelenej obecnej chalupe pri lese schovávala ruských partizánov. Jej mužovi sa medzitým podarilo utiecť z koncentračného tábora.

Žobrák z ulice

„Prešiel celé Nemecko až do Viedne. Tam zistil, kto bola jeho matka. V tom čase už bola veľmi bohatá, mala svoj vlastný hotel. Prišiel za ňou a pred všetkými hotelovými hosťami jej ako žobrák z ulice oznámil, že je jej syn, ktorého dala preč. Začala veľmi plakať, no zaprela ho, povedala, že žiadneho syna nemá. Poslala za ním recepčného s peniazmi, ktoré on neprijal,“ pripomenul posledné stretnutie Pollaka s mamou jeho vnuk.

Neskôr syna ustanovila ako svojho dediča. Aj napriek skromným podmienkam, v ktorých s rodinou žil, majetok odmietol prevziať.

Nemanželský syn cisára sa vrátil na Slovensko za rodinou do Sečoviec, no slobodu si neužil. Rusi ho podľa Hábera zatkli ako nemeckého špióna, bol nad ním vynesený rozsudok smrti. Nakoniec pomohla intervencia partizánky, ktorá počas bombardovania Sečoviec v pivnici odrodila jeho ženu.

Vystúpil zo strany

Po takzvanom Víťaznom februári v roku 1948, keď komunisti prevzali moc a robili medzi sebou čistky, vystúpil zo strany.

„Povedal, že ho potom bičovali na železničnej trati zo Spišskej Novej Vsi do Popradu. Tak, ako ho týrali fašisti, tak ho týrali komunisti. Dostal Jáchymov, uránové bane ako politický väzeň,“ povedal Háber.

Slobody sa jeho starý otec dočkal v roku 1960, keď po Gottwaldovej smrti rehabilitovali politických väzňov. Vtedy sa podľa neho začal písať jeho príbeh v Tatrách. Pre nízky dôchodok začal pracovať v Grande v Starom Smokovci ako recepčný, kde bol až do svojej osemdesiatky.

„Mal úžasnú povahu, nikdy sa nesťažoval na nič a bol veľmi zábavný človek. Prežil pekelný život, ale stále sa zabával, to bol jeho modus vivendi. Možno práve preto, že sa zabával, si jednak narobil problémy, no na druhej strane, možno preto to všetko prežil,“ skonštatoval jeho vnuk.

Zomrel v Košiciach

V starobe spomínal aj na udalosti z raného detstva.

„Ešte ako malého ho jeho matka brávala k Františkovi Jozefovi, dokonca mu sedel na kolenách v kočiari. Pamätal si, ako išli po Pratri vo Viedni a on mu dával mince, aby ich vyhadzoval z okna kočiara. Deti za nimi bežali a zbierali ich. Musela to byť asi veľmi silná spomienka,“ skonštatoval jeho vnuk.

Nemanželský syn cisára zomrel 11. augusta 1986 v Košiciach.