STARÁ ĽUBOVŇA. Mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva plánuje podať odvolanie voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV v súvislosti s prípadom segregácie vzdelávania rómskych detí v Základnej škole v Podsadku v Starej Ľubovni.

Súd právoplatne rozhodol
Ten počas pojednávania v utorok 7. mája nezaviazal žalovaný štát zastúpený ministerstvom školstva a mesto Stará Ľubovňa odstrániť segregáciu rómskych detí na spomínanej škole. Informoval o tom programový koordinátor organizácie Štefan Ivanco.
O segregácii na miestnej škole už právoplatne rozhodol Najvyšší súd SR v decembri 2022. Mestský súd rozhodoval len o časti žaloby, ktorou sa organizácia domáha nápravy protiprávneho stavu na danej škole.
„Mestský súd Bratislava IV nevyhovel časti nášho návrhu na odstránenie daného nezákonného stavu, pretože je podľa neho nevykonateľný. Nepostačovala mu naša požiadavka na žalovaných, aby nezákonný stav odstránili a do budúcna mu zabránili. Bližšie zdôvodnenie však na pojednávaní neuviedol a budeme si v tomto smere musieť počkať na doručenie rozsudku,“ uviedla k rozhodnutiu právna zástupkyňa poradne Vanda Durbáková.
Pripomenula, že najvyšší súd vo svojom rozsudku konštatoval, že štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia. „Po doručení a oboznámení sa s rozsudkom mestského súdu podáme voči nemu odvolanie,“ dodala.

Podali verejnú žalobu
Primátor Starej Ľubovne ešte v utorok po skončení súdu uviedol, že mestský súd si vyžiadal, aby bol žalobný návrh konkretizovaný tak, aby bol vykonateľný.
„Máme za to, že nie je úlohou mimovládnej organizácie navrhovať v tejto veci konkrétne opatrenia. Je zodpovednosťou štátu a samosprávy, aby navrhli a uskutočnili konkrétne kroky, ktoré nezákonnú segregáciu vo vzdelávaní odstránia,“ komentoval rozhodnutie programový koordinátor mimovládky Štefan Ivanco.
Mimovládna organizácia podala v prípade verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona v roku 2015.
„V súdnom konaní sme namietali, že samospráva a zodpovedné štátne orgány, vrátane ministerstva školstva, neprijímaním dostatočných opatrení na ochranu pred diskrimináciou a opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí v základnej škole v mestskej časti Stará Ľubovňa – Podsadek, porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou,“ priblížila organizácia.
Mimovládka považovala opatrenie za nesystémové
Žalovaní podľa nej namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené deti z priľahlej rómskej komunity, a to vybudovaním modulovej prístavby otvorenej v školskom roku 2014/2015.
„Toto opatrenie sme považovali za nesystémové a podľa nás segregáciu rómskych detí na danej škole len udržiava. V konaní sme poukazovali na to, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovný prístup k vzdelaniu a navrhovali ich inklúziu na školách spolu s ostatnými deťmi v meste,“ opísala mimovládna organizácia ďalšie dôvody žaloby.
Primátor mesta od začiatku opakuje a zdôrazňuje, že rešpektuje slobodnú voľbu výberu rodičov pre základnú školu. Poukázal na to, že žiadna zo základných škôl nevydala Rozhodnutie o neprijatí dieťaťa a na každej škole v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti sa vzdelávajú rómske deti.
„Za mimoriadne dôležité považujeme to, aby deti chodili do školy a vyučovací proces nevymeškávali,“ napísal v utorok na sociálnej sieti. Segregáciu odmieta aj riaditeľka Základnej školy v Podsadku Viera Kičurová, podľa ktorej rodičia detí boli pred zápisom oboznámení s možnosťou zapísať svoje deti aj do iných mestských škôl.
Väčšina z nich takúto možnosť podľa jej slov odmietla, výnimkou boli podľa nej štyria rodičia.
Minister pozastavil asi šesť projektov
Základná škola v Podsadku v súčasnosti funguje v dvojzmennej prevádzke, kapacitne nepostačuje. Počet žiakov rastie z roka na rok.
Kým v roku 2003 ju navštevovalo 138 žiakov a v roku 2012 už 216, v tomto školskom roku je to už okolo 400 detí. Samospráva chcela problém vyriešiť výstavbou novej školy a financie získať z plánu obnovy.
Tie jej boli podľa riaditeľky zamietnuté práve pre spomínanú žalobu. Minister školstva SR Tomáš Drucker ešte v závere februára informoval o tom, že pozastavil asi šesť projektov, ktoré sa uchádzali o financie na odstránenie dvojzmennej prevádzky. Podľa jeho slov boli absolútne v rozpore s 3D princípom.
Rozumie sa pod ním destigmatizácia, desegragácia a degetoizácia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš