STARÁ ĽUBOVŇA. Na Ľubovnianskom hrade pokračujú rekonštrukčné práce za viac ako 1,1 milióna eur. Podarilo sa už v rámci nich zrevitalizovať štvrté nádvorie a odvodniť jeho hlavnú časť.
V súčasnosti sa podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka pracuje na murovaní hradobného múru, ktorý v roku v 2011 spadol a takto odhalil časť pôvodných vojenských historických kasární zo 17. storočia.
Podľa riaditeľa práce pokračujú zatiaľ podľa harmonogramu.

Zachraňujú múr, studňu i cisternu
S rekonštrukciou a obnovou začali na hrade vlani v septembri. Zhotoviteľ, ktorý v minulosti obnovoval ako víťaz verejného obstarávania aj tamojší palác Lubomirských, má na práce 18 mesiacov.
Po zimnej prestávke začala firma s prácami na hradobnom múre a objekte niekdajších vojenských kasární.
„Súbežne s tým sa realizuje archeologický výskum, v rámci ktorého už máme aj nejaké nálezy keramiky, no našli sa napríklad aj delové gule,“ informoval Mikulík.
Zároveň sa z niektorých častí hradu zahrnutých do projektu odstraňujú nánosy.
„Napríklad na štvrtom nádvorí sa dávajú dole staré násypy, nehistorické, ktoré siahajú miestami až do výšky piatich metrov,“ poznamenal riaditeľ múzea.
Zámerom projektu je okrem severovýchodného múru zachrániť aj hradnú studňu či cisternu a následne prezentovať historické vojenské kasárne formou stálej expozície s využitím moderných digitálnych technológii. Okrem toho vznikne aj nové zázemia pre sokoliarov, ktorí s hradom spolupracujú sedemnásť rokov.
Práce prehliadky neovplyvnili
Aj napriek prácam návštevníci hradu nie sú ukrátení o prehliadku.
Ako vysvetlil Mikulík, týkajú sa nádvoria a hradby, ktorá pre nich ani bežne nie je prístupná, a teda nie je súčasťou prehliadkovej trasy.
„Dokonca sme pre návštevníkov otvorili ďalšiu časť hradu, a tou je izba kastelánov. Aj napriek rekonštrukcii tak uvidia paradoxne ešte viac ako vlani,“ skonštatoval. Izbu zriadili vo vynovenom priestore renesančnej veže, v ktorej kedysi skutočne bola izba kastelána či kapitána hradu.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš