POPRAD. Malé farebné meštianske domy stoja v radovej zástavbe a obkolesujú malé námestie, ktorému dominuje stredoveký kostol, renesančná radnica a morový stĺp. Nie je komerčné, ani poznačené reklamným smogom.
Miestni aj turisti sa zhodujú, že popradskému Námestiu svätého Egídia dlhodobo rastie konkurencia. Je ňou komornejšie historické centrum v Spišskej Sobote.
Mestská časť leží v severovýchodnej časti Popradu, kedysi bola samostatnou obcou. Jeho súčasťou sa stala v roku 1946.
Počas pracovného týždňa je Spišská Sobota tichým miestom, ožíva popoludní a počas víkendov. Meštianske domy ponúkajú atraktívne ubytovanie, sú v nich reštaurácie a kaviarničky. V niektorých sú kultúrne a štátne inštitúcie ako knižnica, archív či pamiatkový úrad.
Miestni prevádzkari sa zhodujú, že sa na záujem verejnosti najmä počas voľných dní, zimnej a letnej turistickej sezóny sťažovať nemôžu.
„Prídu k nám na kávu či koláč. Často k nám z Popradu chodia rodiny s deťmi. Častejšie k nám zájdu aj turisti. Pochvaľujú si, že u nás je to také rodinnejšie a cítia sa tu útulne. Veľmi sa im tiež páči naše námestie,” hovorí čašníčka v jednej z kaviarní.
Pri bežnom preskúmaní cien za kávu, limonádu či jedlo sme zistili, že sa ceny dorovnávajú napríklad hodnotám v centre Košíc alebo Prešova.

Vyhľadávaná
Pamiatkarka Daniela Maximová z Krajského pamiatkového úradu Prešov, pracovisko Poprad, hovorí, že od čias pandémie, aj vďaka pribúdajúcim gastro prevádzkam a kaviarňam a zatiaľ nespoplatnenému parkovaniu, sa Spišská Sobota stáva vyhľadávanejšou lokalitou.
Myslí si, že k propagácii prispela návšteva viacerých významných osobností. Vlani tam zavítal holandský kráľ Viliam-Alexander a jeho manželka Maxima spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Navštívili kostol sv. Juraja.
V roku 2008 zase čakali na britskú kráľovnú Alžbetu II. stovky ľudí, remeselníci či rómsky orchester. Panovníčke taktiež ukázali kostol, kde sa zapísala do pamätnej knihy.
Dobrú službu podľa pamiatkarky v spoznávaní Spišskej Soboty urobil turistický vláčik, ktorý však už nepremáva.
Pokračuje, že historické centrum Spišskej Soboty je síce menšie, ale z historického hľadiska komplexnejšie zachované aj vďaka tomu, že už v roku 1950 tu bola schválená pamiatková rezervácia.
Spišská Sobota sa tak stala pamiatkovo chránenou v balíku s väčšími mestami ako Kremnica, Banská Štiavnica, Levoča, Kežmarok, Spišská Kapitula, Prešov a Bardejov.
„Vďaka pamiatkovej ochrane nie je centrum Spišskej Soboty poznačené reklamným smogom tak, ako komerčnejšie využívané centrum Popradu. Námestie je komornejšie a ľahko obsiahnuteľné pešou chôdzou za relatívne krátky čas. Verejné priestranstvá sú doplnené informačným systémom.”

Stále obľúbená
Aj z mestskej informačnej kancelárie VisitPoprad.sk potvrdzujú obľúbenosť sobotského centra.
„Áno, historická časť Popradu Spišská Sobota je vyhľadávaná turistami zo Slovenska alebo zo zahraničia, ale nemyslíme si, že by bola vyhľadávaná viac ako v minulosti. Popradčania navštevujú túto časť Popradu možno hlavne v lete, kde chodia najmä za vyhľadávanou zmrzlinou.”
Z VisitPoprad.sk pokračujú, že Spišská Sobota je krásnou mestskou pamiatkovou rezerváciou so zachovalou historickou architektúrou. „Asi najnavštevovanejší je Kostol svätého Juraja, je najstaršou stavbou na námestí. Turistom sa tiež páčia malé meštianske farebné domy.”

V Kostole sv. Juraja je hlavný oltár z dielne najslávnejšieho spišského rezbára Majstra Pavla z Levoče. Vynikajú na ňom jazdecká plastika svätca a výjav Poslednej večere v predele.
S kostolom susedí typická spišská renesančná zvonica z roku 1598. Nachádzajú sa v nej štyri zvony, z ktorých dva vyhotovili ešte v stredoveku.
Mestská informačná kancelária propaguje Spišskú Sobotu rôznymi kanálmi. Okrem sociálnych sietí aj v bedekri Poprad. „Dá sa u nás objednať aj prehliadka Spišskej Soboty, ktorú si objednávajú často u nás aj školské alebo seniorské kolektívy, a to nielen z Popradu," vymenúvajú z mestskej informačnej kancelárie.

Zachovaná radová zástavba
V čom spočíva atraktivita malej popradskej mestskej časti? Maximová vysvetľuje, že zachovaná je kompaktne radová uličná zástavba po obvode námestia. Hlavné popradské námestie ho takéto nemá, v meste Poprad došlo k plošnej asanácii historickej zástavby v juhozápadnej časti.
Pamiatkarka pokračuje, že radovú zástavbu po obvode Sobotského námestia tvoria historické meštianske domy, ktoré sú aj predmetom individuálne pamiatkovej ochrany ako národné kultúrne pamiatky a reprezentujú vývoj tohto typologického druhu od stredoveku cez dominantné renesančné úpravy, barokové, klasicistické a historizujúce prestavby.
Ozrejmuje, že viaceré meštianske domy sú prezentované pre oblasť Spiša typickým sedlovým zastrešením do námestia ukončené štítom a podlomenicou, pokryté typickou drevenou šindľovou krytinou.

Historický priestor námestia umocňuje zachovaná priestorová skladba a prírodné materiály spevnených plôch. Travertínové platne tvoria pôvodný materiál chodníkov. Typické sú tiež povrchové žľaby zo žulových okruhliakov doplnené žulovou a čadičovou kockou, žulovými platňami.
Chodníky dotvára stromoradie, súčasťou námestia je historický park vybudovaný v 19. storočí na ploche bývalého trhového námestia, ktorý v letných mesiacoch poskytuje príjemné posedenie a oddych.
Maximová za negatívum považuje, že s pribúdajúcou návštevnosťou rastie aj podiel dynamickej a statickej dopravy. Bude podľa nej potrebné ju riešiť, a to napríklad záchytnými parkoviskami, zrejme mimo centra.

Tvorca sochy na Karlovom moste
Mesto sa chystá zrekonštruovať jeden z meštianskych domov na Sobotskom námestí. Brokoffov dom je národnou kultúrnou pamiatkou.
Samospráva už vyhlásila verejné obstarávanie na vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie a výkon odborného autorského dozoru počas obnovy s predpokladanou hodnotou takmer 164-tisíc eur.
Zámerom je komplexná rekonštrukcia objektu i priľahlého areálu. V súčasnosti je časť omietok poškodená, rovnako drevené výplne okenných otvorov sú zastarané.

Dom je pamiatkou na spišského sochára a rezbára Jána Brokoffa (1652–1718). Medzi najznámejšie diela rodáka zo Spišskej Soboty patrí socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1683 umiestnili na Karlovom moste v Prahe.
Poprad zároveň pripravuje po vyše štvrťstoročí rekonštrukciu hlavného námestia. Na obnovu priestorov už stavebný úrad v Novej Lesnej vydal stavebné povolenie. Modernizácia sa dotkne centra mesta ohraničeného parkoviskom, Vajanského ulicou, uličnou zástavbou a tiež pešej zóny na ulici 1. mája.
Pred obchodným centrom Forum vznikne plocha na komerčné využitie, ako sú sezónne trhy či športové aktivity. Pri renesančnej zvonici má vzniknúť minipriestor s okrasnou zeleňou pre umenie a kultúru.

Nová fontána
Priestorom na zhromažďovanie má byť po novom východná časť námestia. Presunie sa tak z plochy medzi evanjelickým a katolíckym kostolom, kde má vzniknúť oddychová zóna. Osadia tam lavičky, urobia parkové úpravy, vysadia nízku zeleň.

Vo východnej časti námestia sa majú konať aj väčšie kultúrno-spoločenské podujatia. Jeho nosným elementom má byť fontána pred evanjelickým kostolom, ktorá nahradí existujúcu. Nová fontána bude mať bazénovú a pochôdznu časť a tiež 316 dynamických trysiek.
Na námestí kompletne vymenia betónové spevnené plochy za kamenné, verejné osvetlenie, osadia novú drobnú architektúru a mobiliár. Pribudnú retenčné nádrže na vodu, vymenia sa tiež všetky poklopy a zrekonštruujú sa odvodňovacie vpuste a žľaby za štrbinové.

História Spišskej Soboty
Spišská Sobota bola pre svoj neporušený stredoveký urbanistický charakter v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia písomná zmienka turistického skvostu Spiša sa nachádza v rovnakej listine, ako má Poprad, z roku 1256.
Mestečko vzniklo na území slovanskej trhovej osady a na križovatke obchodných ciest. V 13. storočí ho osídlilo nemecké obyvateľstvo. Hospodársky rozkvet zaznamenalo ako obchodné a remeselné centrum najmä v 17. storočí. Najväčší rozvoj zaznamenalo v 18. storočí, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov.
Symbolom zručnosti a umenia spišských remeselníkov je sochár a rezbár Ján Brokoff (1652-1718). Je právom považovaný za špičku barokového umenia, žiaľ, známejší je v Česku ako na Slovensku. Medzi jeho najznámejšie diela patrí socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1683 umiestnili na Karlovom moste v Prahe. Jeho sochy sú na manětínskom cintoríne, v kláštereckom parku, na nádvorí zámku Červený hrádok a v tachovskom Kostole Panny Márie.
Priemyselná výroba sa v Spišskej Sobote udomácnila až koncom 19. storočia. Vznikli tu menšie továrničky na spracovanie ľanu a kovov, súkromná elektráreň, pálenica a píla. Od roku 1869 v meste fungovala Sporiteľňa 5 hornospišských miest a Úverný ústav piatich hornovidieckych miest, neskôr filiálka kežmarskej Zipser Bank a katolícka Ľudová banka. Do roku 1923 bola Spišská Sobota centrom mestskej a okresnej správy.
Na prelome storočí sa mesto stalo centrom zdravotníckej starostlivosti. V roku 1890 tu vznikla stanica prvej pomoci odbočky Červeného kríža. V roku 1911 vznikla Nemocnica Tatra na pozemkoch pri evanjelickom kostole na konci Sobotského námestia.
(zdroj: poprad.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš