Napätie v spoločnosti, ktoré vyústilo do nedávneho pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica (Smer), má podľa spišského biskupa FRANTIŠKA TRSTENSKÉHO paralelu s tým, čo sa dialo a deje za našou východnou hranicou. Upozornil, že v oboch prípadoch nedošlo k zmene vo vzťahoch medzi ľuďmi zo dňa na deň. To, čo Slovensko zažíva, pomenoval eróziou spoločnosti.
Podľa neho však v skutočnosti nie je táto krajina čiernobielym svetom liberálov a konzervatívcov. Pripustil, že ľudia rezignovali na hľadanie objektívnej pravdy. Tú nahradzujú alternatívnou pravdou, ktorá im vyhovuje. „Pravda nemôže byť slúžkou pragmatizmu, platí to pre jednu i druhú stranu. Riešenie je jednoduché, znova začať počúvať argumenty názorového oponenta a hľadať spoločne pravdu,“ tvrdí biskup.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako hodnotí polarizáciu spoločnosti na Slovensku,
- aké sú jej zdroje,
- ako môže prispieť cirkev k zmieru,
- prečo nie je Slovensko čiernobiely svet liberálov a konzervatívcov,
- ako hodnotí evanjelium z pohľadu týchto ideológií,
- čo učí pápež František katolícku cirkev,
- prečo volia Slováci neautentických konzervatívcov,
- ako vníma farára Kuffu,
- či čelí útokom na sociálnych sieťach,
- ako sa diecéza vysporiadala s tragédiou počas cirkevnej akcie.
Jedným z akútnych problémov, ktorým čelí spoločnosť na Slovensku, je jej polarizácia. Vnímate to aj vy takto?
Samozrejme, je to tak, no ja by som to pomenoval skôr ako eróziu spoločnosti. Toto rozdelenie nevzniklo jednorazovou udalosťou, ale postupným rozkladom. Ten započal oveľa skôr, no jeho začiatok sme asi ani nepostrehli. K niečomu podobnému došlo za našou východnou hranicou, kde sa Rusko odhodlalo k vojnovej agresii, ale celý proces neprebehol z večera do rána. Erózia vzťahov medzi oboma krajinami sa tam začala dávno predtým, no všetci na celom svete sme to nejako prehliadali alebo bagatelizovali.
Aj na Slovensku to vyústilo do aktu násilia, teda atentátu na premiéra. Závažnosť situácie sa dlhodobo zľahčovala a nevyhodnocovala správne. Je teraz otázka, ako to celé na Slovensku zastaviť. Nestačí ako pri padajúcom domine vytiahnuť jednu tehličku z radu a v momente nastane zmier. Skôr by sme mali začať hovoriť o procese uzdravovania našej spoločnosti. Je však otázka, či sme ochotní ísť touto dlhou cestou.
Hovoríte o erózii, čo sa malo v spoločnosti na Slovensku narušiť?
Vnímam to celé ako ochladenie v medziľudských vzťahoch a čiastočne ako stratu ľudskosti ako takej. Dlhé roky sa hovorí o investíciách do výroby, o technológiách a podobne, no akosi sme zanedbali investície do oblastí, ktoré formujú človeka ako zdravú vzdelanú kultúrnu ľudskú bytosť, ktorá je súčasťou spoločnosti. Odborníci roky upozorňovali, že rezorty školstva, zdravotníctva a kultúry sú dlhodobo na okraji záujmu tohto štátu. Nakoniec sa to muselo nejako negatívne prejaviť.
Netvrdím, že keď sa teraz hneď nalejú milióny do výstavby nemocníc a škôl, že to bude zrazu všetko fungovať. Nie je to totiž iba o počtoch budov a úrovni vybavenia. Okrem týchto investícií je nutné nastaviť našu pozornosť na potreby rozvoja ľudí. Školám by nemalo záležať iba na tom, aby obsadzovali popredné miesta v rebríčkoch úspešnosti. Mám na mysli to, že okrem intelektu detí a mládeže by mali dbať aj na ich komplexnú formáciu.

Neprispel podľa vás k polarizácii spoločnosti aj spôsob komunikácie, ktorú vedú vo verejnom priestore najmä politici?
Politici, médiá či politickí komentátori... Pre každého je ľahšie identifikovať niekoho druhého, kto to zapríčinil. Istým spôsobom sme však do toho namočení všetci. Aj katolícka cirkev, pretože sme súčasťou tejto spoločnosti. Proces jej uzdravovania, ktorý som už spomínal, neprebehne na pokyn nejakého osvieteného štátnika, ktorý tu nastolí zo dňa na deň pokoj. Naopak, dopracovať sa k nemu môžeme iba zmenou v postoji k osobným konfliktom každého jedného z nás, apelovaním na okolie a pomaličkým nastavením procesov vo vnútri spoločnosti.
Pred časom som natrafil na citát svätca, na ktorého meno si teraz narýchlo nespomeniem: „Naplň svoje srdce pokojom a tisíce ľudí v tvojom okolí nájdu spásu.“ Keď je človek v akomkoľvek konflikte, vníma situáciu spôsobom, že prvý krok k zmieru má vykonať opačná strana sporu, no takto k jeho urovnaniu dôjde len málokedy. Tento citát nás však vyzýva, aby sme s krotením negatívnych vášní začali sami v sebe a postupne zistíme, že sa menia aj ľudia v našom okolí.
Môže zohrať cirkev v procese znižovania napätia nejakú úlohu?
Z mojej pozície kňaza a biskupa som sa snažil apelovať počas posledných dní, že nestačí byť iba hovorcom pokoja, ale musíme byť hlavne jeho tvorcami. Ako som už naznačil, týka sa to všetkých ľudí a všade. Ak máme nejaký konflikt s kolegom alebo spolužiakom, treba za ním ísť a podať mu ruku na uzmierenie ako prvý. Je jedno, kto konflikt začal alebo čo bolo jeho príčinou. Politici by mali ísť ostatným príkladom, pretože aj oni majú svoju časť zodpovednosti za vzniknutú situáciu.

Jeden z hlavných frontov konfliktu naprieč spoločnosťou sa tiahne po osi konzervatívci verzus liberáli. Ešte niekoľko rokov dozadu sa však slovenský volič identifikoval s politikmi skôr na základe ich príslušnosti k ľavici alebo pravici. Tá však neposkytovala taký bohatý zdroj napätia najmä v kultúrnych otázkach. Ocitlo sa Slovensko ozaj v tak čiernobielom svete?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš