„Voda zaliala obecné cesty, rigoly nestíhali. Naplavilo blato, štrky, potrhalo asfalt. Chlapi sa snažili uvoľňovať cesty, aby sa ľudia dostali domov a boli prejazdné aj pre záchranné zložky,“ opísal situáciu pre Korzár.
Prvú ratovali obec, až o pár hodín neskôr prišla správa o vodnej lavíne plnej bahna a kameňov, ktorá sa prehnala Monkovou dolinou.
„Vznikli dva tímy, jeden pomáhal v obci, druhý šiel hore. Chlapi tam boli do pol jedenástej a v obci robili celú noc. Pospali pár hodín a už ich zase vidím robiť,“ komentoval v piatok ráno.
Oblasť, ktorú lavína zasiahla, je úplne zmenená. Vo štvrtok sa tam mali problém dostať aj záchranári.
„Už to tam nikdy nebude ako predtým, turistické chodníky neexistujú. Strhlo všetky mosty, lavičky. Voda vymyla hlboké ryhy. Je ešte predčasné hovoriť o otvorení, momentálne je táto oblasť pre turistov uzavretá,“ vysvetlil starosta, ktorý sa chystal na obhliadku.
Potvrdil, že odtiaľ záchranári dostali všetkých ľudí a nedisponuje informáciou od polície ani ubytovacích zariadení o nezvestných osobách.
Záchranné práce preto už nebudú smerovať k hľadaniu ľudí.
Bekeš nemal ani informáciu o tretej obeti, ktorú priniesla televízia Joj. Turista mal podľa jej zistení zomrieť v nemocnici. O potvrdenie informácie sme požiadali nemocnicu v Poprade, odpoveď sme zatiaľ nedostali.
„Ľudia mali zranenia, zlomeniny. Prežili náročné chvíle. Na záchranu niektorí čakali pod bahnom, úplne premočení. Hlavou im museli ísť hrozné myšlienky. Boli vystrašení, dezorientovaní.“
Jeden turista zostáva v popradskej nemocnici
Ako pre TASR uviedla asistentka generálneho riaditeľa nemocnice v Poprade Martina Petrášková, dve osoby boli po ošetrení prepustené do domácej starostlivosti.
„Jednej osobe naďalej poskytujeme zdravotnú starostlivosť," povedala v piatok dopoludnia.
Pod dreveným prístreškom sa pred dažďom schovávalo dokopy šestnásť ľudí.
Vedúci oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Štefan Pecuch uviedol, že obeťami sú 50-ročná Slovenka a 51-ročná Češka.
„Štyria ľudia boli zranení, pričom zranenia si vyžiadali aj hospitalizáciu. Na mieste boli nasadené všetky záchranné zložky. V prípade bolo povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Ždiar začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia," informoval.
Večer zasadne krízový štáb
Po dohode so správcom toku a územia bude podľa Bekeša známy ďalší postup prác.
"Je tam všetko zničené," povedal starosta na margo udalosti v Monkovej doline.
"V obci vykonávame záchranné práce, aby sa dalo fungovať. Potom začneme so zabezpečovacími prácami, to znamená to, čo je zničené, budeme opravovať," uviedol Bekeš pre TASR s tým, že mimoriadna situácia trvá ešte do piatkového večera.
"Večer zasadne krízový štáb a ten rozhodne, čo ideme ďalej robiť, lebo ide víkend. Takže, budeme naďalej držať mimoriadnu situáciu alebo tretí stupeň," vysvetlil Bekeš a doplnil, že v obci pomáhajú všetci ľudia.
Záchranu komplikoval rozbahnený terén
V Monkovej doline neďaleko obce Ždiar v Belianskych Tatrách sa v dôsledku silných dažďov vo štvrtok vytvorila vodná lavína.
Do dreveného prístrešku sa pred silným dažďom schovali turisti, vzniknutá lavína mala takú silu, že prístrešok zničila. Pod jeho troskami zostalo zakliesnených niekoľko osôb.
Záchranári mali pre počasie problém dostať sa na miesto.
„Na miesto smerovali záchranári Horskej záchrannej služby zo Starého Smokovca pozemne, súčasne bola o súčinnosť požiadaná posádka vrtuľníkovej záchrannej služby z Popradu ako aj zo Žiliny a Banskej Bystrice. Kolegom na pomoc smerovali aj záchranári z Nízkych Tatier s dvomi psovodmi a štrbinovou kamerou na prehľadávanie ruín," informovala Horská záchranná služba z Vysokých Tatier.
Pre rozvodnený potok, rozbahnený terén a popadané stromy bolo problematické sa na miesto dostať pozemne a pre búrkovú činnosť bolo možné nasadenie len popradskej posádky leteckých záchranárov.
Uzávera chodníkov
Oblasťou vedie nedávno otvorený náučný chodník a tak sa tam vyskytovalo množstvo turistov. Je to hlavná prístupová cesta do Belianskych Tatier.
Správa Tatranského národného parku na sociálnej sieti upozornila, že na turistickom chodníku Monkovou dolinou do Širokého sedla došlo k zosuvu pôdy a značkovaný chodník je nepriechodný.
„Zeleno značený chodník je uzavretý až do odvolania. Uvedenému miestu sa treba vyhnúť a neplánovať si v úseku ani túry počas nasledujúcich dní," doplnili.
Taraba i Kuffa chcú sanovať časti tatranských lesov
Na tragédiu v Monkovej doline reagoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tvrdením, že ak nepríde k akútnej sanácii vyschnutých a chorľavých lesov, podobných udalostí bude pribúdať. Podľa neho majú Tatry abnormálne veľké plochy umierajúcich lesov.
"Čím viac lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch, tým viac suchých stromov, ktoré nezadŕžajú vodu, tým slabší koreňový systém, tým väčšia erózia, tým väčšie teplo, a to aj v lesoch, a tým rýchlejší spád vody, ak sa zjaví," povedal Taraba.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa na sociálnej sieti zverejnil video o tom, že tragédiu v Monkovej doline dokumentuje priamo v teréne so Správou Tatranského národného parku.
Kuffa tvrdí, že voda prerazila cez odumretú veľkú plochu lesa. "Hmotu odumretého dreva naplavilo, nabralo, spravila sa hrádza a pod ťarchou toho materiálu následne došlo k pretrhnutiu a celá masa zbehla dole. To boli tony materiálu," uviedol Kuffa.
Doplnil, že protierózna vodozádržná funkcia funguje v živých lesoch.
Stohlová: Zneužívajú ľudské nešťastie
Na vyjadrenia predstaviteľov envirorezortu zareagovala opozičná poslankyňa parlamentu Tamara Stohlová (PS). Podľa nej vôbec neskrývajú svoju túžbu ťažiť v národných parkoch a zneužívajú na to ľudské nešťastie.
"Schopnosť zadržiavať vodu je na kalamitných územiach ponechaných bez zásahu vyššia ako pri aktívnom zásahu, ktorého výsledkom sú zhutnené holiny. Po tých voda okamžite stečie," uviedla Stohlová s tým, že klimatická zmena prináša extrémy počasia, s ktorými si žiaden ekosystém nemusí poradiť.
Vedenie ministerstva začalo podľa iniciatívy My sme les tragédiu zneužívať na obhajobu ťažby v chránených územiach.
Taraba podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy téme nerozumie a chýbajú mu základy z ekológie lesa. Tvrdí, že alternatívou k bezzásahu s mozaikou suchých a živých stromov by bolo rúbanisko bez stromov a živých koreňových systémov rozbrázdené cestami.
"Takto zničené svahy z hľadiska erózie predstavuje ešte násobne väčšie riziko ako bezzásahový les s nejakými suchými stromami," podotkol Kameniar.
Režim žiadnych alebo minimálnych zásahov predpísali podľa Kameniara na strmých svahoch vo vysokých nadmorských výškach aj lesníci.
"Túto prax potvrdzujú aj súčasné vedecké poznatky: lesy bez zásahov človeka sú lepšie v ochrane pôdy pred eróziou, v zadržiavaní vody aj v ochrane biodiverzity," skonštatoval.
(TASR)
Záchranár: Je potrebné mať veľký rešpekt pred búrkami
VYSOKÉ TATRY. Počas búrky sa v horách znásobuje nebezpečie. Je potrebné mať pred ňou rešpekt a pred turistikou sledovať počasie. Tvrdí to záchranár Horskej záchrannej služby (HZS) Ján Šustr, ktorý vo štvrtok (11. 7.) zasahoval v Monkovej doline v Belianskych Tatrách, kde došlo k tragickej udalosti.
"Je potrebné si vždy pozrieť podrobnú predpoveď počasia. Na radare je možné vidieť aktuálny stav búrok a zrážok. V Belianskych Tatrách je terén náročný a pôdny kryt nestabilný. Erózia je tam trvalý problém a keď spadne taký objem vody naraz, na takom malom území a v strmých svahoch, tak sa zosuvom pôdy nedá nijako zabrániť," uviedol Šustr.
Podľa jeho slov je potrebné mať veľký rešpekt pred búrkami.
"Výstraha pred búrkami bola vyhlásená a hory znásobujú toto nebezpečie. Nie je sa kde skryť. To, že bol prístrešok postavený v lese, nenasvedčovalo vôbec tomu, žeby to malo byť zasiahnuté zhora, ale tá dolina je strmá vo všetkých častiach. Spadlo tam násobne viac kamenných lavín. My sme ich narátali asi šesť, sedem a jedna z nich zasiahla to miesto, kde sa schovávali turisti," vysvetlil Šustr s tým, že išlo o masu zo stromov, hliny, vody a kameňov.
V júli pred desiatimi rokmi došlo k podobnej situácii vo Vrátnej doline, kde zasypalo i lanovku. "Našťastie tam nedošlo k obetiam na životoch, ale k veľkým materiálnym škodám," povedal.
V horách sa podľa neho násobí nebezpečie aj úder bleskom, keďže je tam ich frekvencia vyššia.
"V júli a auguste, keď sú veľké teplá, tak búrky vznikajú počas dňa. Je potrebné skoro ráno vyraziť na túru, aby človek už na obed bol niekde v bezpečí. Okolo obeda sa búrky tvoria a poobede je veľká šanca, že človeka zastihne. Keď sa to už stane, tak je potrebné nájsť si vhodné miesto. Nie pod nejakým skalným previsom alebo stromom, ale najlepšie niekde na voľnej ploche nejakú priehlbeň. Je ťažké sa pred búrkou skryť, treba ísť niekde do bezpečia," doplnil záchranár HZS.
Počas búrok už horskí záchranári v minulosti evidovali v Monkovej doline zosuvy alebo uväznených turistov. Počas búrok sa situácia môže podľa neho zopakovať.
"Tomu sa nedá predísť. Zatvorená bude dlhé obdobie, pretože sú tam obrovské zosuvy a škody na chodníkoch. Všetky mosty sú zničené," dodal Šustr s tým, že to bol jediný oficiálny chodník, ktorý pretínal Belianske Tatry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
