POPRAD . Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) v Poprade pred 80 rokmi nasledoval teror zo strany nacistov. Nemecké okupačné jednotky za jeden deň vytlačili povstalcov z mesta a 1. septembra 1944 definitívne obsadili Poprad. O pár dní aj celý Popradský okres.
Ako opísal spisovateľ a publicista Marcel Maniak, ktorý sa dlhé roky venuje dejinám druhej svetovej vojny, vzápätí sa začalo zatýkanie ľudí, ktorí boli do Povstania zapojení, no predovšetkým obyvateľov židovského pôvodu.
Centrum odboja na Spiši
Prípravy na povstanie v Poprade sa podľa Maniaka začali už počas leta v roku 1943, keď ilegálni pracovníci v meste založili Revolučný okresný národný výbor. Práve Poprad sa stal centrom odboja na Spiši.
„Predstavoval dôležitý cestný a železničný uzol pre povstalecké i nemecké velenie. Stál na križovatke ciest vedúcich na Spiš, Liptov, Horehronie i do Vysokých Tatier,“ vysvetlil spisovateľ spod Tatier.
Rovnako sa tam nachádzali kasárne Pod Gerlachom, letecké kasárne, proviantný i muničný sklad a letisko.
Samotné prípravy na ozbrojené povstanie vyvrcholili koncom augusta 1944.
„Počas 29. augusta sa v kasárňach začali sústreďovať dobrovoľníci, z Liptova dorazili aj menšie partizánske oddiely a k povstalcom sa pridali aj príslušníci miestnej žandárskej stanice,“ opísal Maniak.

Tvrdé boje
Tieto udalosti zaktivizovali miestnych Nemcov, ktorí tvorili takmer 30 percent obyvateľstva Popradu.
Ostreľovanie nádvoria kasární však povstalci v boji prekonali, podarilo sa im obsadiť aj kúpalisko. Obsadili tiež úrady v meste i železničnú stanicu.
Už 31. augusta približne o 17.00 však na Poprad zaútočili nemecké obrnené jednotky. Povstalci začali ustupovať okolo 21.00, nemecké jednotky obsadili Poprad na druhý deň ráno 1. septembra.

Nacistický teror
S vypuknutím SNP odštartoval v Poprade a jeho okolí nacistický teror.
„Prvou obeťou Nemcov v Poprade bol partizán Vojtech Bierbrenner zo Spišskej Soboty, ktorého 29. augusta zastrelili príslušníci Heimatschutzu, teda polovojenskej jednotky domobrany. Vo Veľkej Nemci na druhý deň zastrelili obyvateľku židovského pôvodu Frídu Kleinovú. V Matejovciach 31. augusta zaistili a popravili štyroch miestnych obyvateľov,“ vymenoval Maniak.
Pri Spišskej Sobote podľa jeho slov zajali partizána Jána Lojeka, ktorého na výstrahu zastrelili, a pri Veľkej popravili Júliusa Muntaga.
V úvode septembra 1944 prišli do Popradu nemecké elitné jednotky SS, bojové skupiny i bezpečnostné oddiely.
„Nacisti si svoje veliteľstvo, Orstkomando, zriadili v budove Reduty. Väzenie zase zriadili v budove okresného úradu, a zajatcov väznili aj na okresnom súde v Spišskej Sobote, ktorá v tom čase ešte netvorila časť Popradu,“ priblížil ďalej Maniak.
Teror podľa jeho slov pokračoval aj počas septembra. Ako pripomenul, piatich obyvateľov židovského pôvodu nacisti zaistili a zastrelili pri Spišskej Teplici, v polovici mesiaca zase v lese pri Kvetnici šiestich Rómov.

Zo zatknutých študentov prežil len jeden
Okrem toho príslušníci Gestapa 18. septembra zatkli piatich študentov Obchodnej akadémie v Poprade.
„Išlo o mladých chlapcov z Veľkej, ktorí sa zapojili do odboja. Na poliach v okolí mesta zbierali zbrane po bojoch a posúvali ich partizánom. Všetkých vypočúvalo a mučilo gestapo v Poprade, Kežmarku a Prešove. Potom boli v novembri deportovaní do koncentračných táborov Sachsenhausen, Bergen-Belsen a Buchenwald. Prežil iba jeden z nich, Jozef Skokan,“ uviedol miestny historik.
Udalosti po ôsmich desaťročiach v Poprade už podľa Maniaka pripomínajú len pamätníky, pamätné tabule či názvy ulíc. Na sídlisku Západ sa napríklad nachádza ulica Partizánska, 29. augusta a Slovenského odboja, v centre mesta Popradskej brigády, vo Veľkej ulica Slovenského národného povstania či Odbojárska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš