LEVOČA. Vladimír Štrama sa vrátil do rodnej Levoče po rokoch strávených štúdiom a prácou v zahraničí. Vyštudoval filozofiu a históriu na univerzite v anglickom Exeteri, absolvoval ročný študijný pobyt v Holandsku a rok strávil na Oxforde.

Keď študoval v Anglicku, Holandsku a pracoval v Česku, nikdy nesledoval miestne správy. Vždy ho zaujímalo, čo sa deje doma.

Na Slovensko sa z Prahy vracal vlani v deň parlamentných volieb. Kolegovia mu písali, či to ešte nechce otočiť.

Myslí si, že v Anglicku by mohol mať lepšiu kariéru a zarobiť si viac peňazí ako doma, no aj tak sa tam nerozhodol ostať. Na Slovensku sa, paradoxne, kvôli tomuto rozhodnutiu často stretáva s negatívnymi poznámkami.

„Stretávam sa s tým, že keď ľudia zistia, že som študoval na Oxforde, pristupujú ku mne s rezervou až neochotne namiesto toho, aby sa potešili, že sa aspoň niekto vrátil domov."

Vladimír narazil po príchode domov aj na iný problém. Diplomy zo zahraničných univerzít môžu byť na Slovensku prekážkou pri hľadaní práce. „Vo firmách sa domnievajú, že mi musia dať veľa peňazí," konštatuje.

S mladým Slovákom sme hovorili aj o tom, v čom ho láka rodná Levoča, prečo si štúdium v zahraničí netreba idealizovať alebo prečo sa na začiatku na Oxforde cítil, že tam vôbec nepatrí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vrátil sa kvôli práci, no je zhnusený z politiky. Mladým sa domov veľmi nechce Čítajte 

Študovala tam aj Rowlingová

Vladimír chcel vždy študovať v zahraničí, o Slovensku ani neuvažoval. „Najmä pre kvalitu škôl,“ hovorí bez váhania. Neuvažoval ani nad Českou republikou, chcel ísť ďalej.

Štúdium v Anglicku navrhla jeho bývalá priateľka. Tri roky strávil v anglickom meste Exeter na juhozápade krajiny. „Mesto je neďaleko mora, v celom kampuse boli agresívne čajky,“ spomína.

Keď v roku 2016 Vladimír maturoval, podal si prihlášku na päť anglických škôl. Súčasťou prihlášky bol motivačný list, referencia od učiteľa či známky z vybratých predmetov.

„Na anglických školách majú systém známkovania A, B, C. Na Exeteri chceli čisté áčka, maximálne jedno B,“ opisuje.

Anglické mesto s približne 117-tisíc obyvateľmi je známe aj tým, že tam študovala J. K. Rowlingová, autorka kníh o Harrym Potterovi.

„Na začiatku ulice Gandy street je budova, ktorá Rowlingovú inšpirovala pre budovu Gringott banky a pre vytvorenie Šikmej uličky," vymenúva.

Ťažké začiatky

Vladimír hovorí, že život v anglickom Exeteri bol veľmi drahý.

„Dostal som pôžičku od britskej vlády, ktorá mi pokryla školné, vreckové od školy, zvyšok financovali rodičia. Ubytovanie bolo veľmi drahé, nemal som takmer žiadne zvyšné peniaze. Paradoxne mi to však pomohlo, lebo som sa veľa učil.“

Prvý polrok na univerzite v Exeteri nebol jednoduchý.

„Myslel som si, že mám dobrú angličtinu, no boli to asi najhoršie tri mesiace môjho života.“ Profesori aj spolužiaci rozprávali s britským prízvukom, na ktorý nebol zvyknutý.

Aj štýl vyučovania ho najprv šokoval. Na začiatku semestra mal prečítať ľubovoľný článok a spraviť z neho poznámky.

„Išlo o historický článok, témou bolo cirkevné právo v Anglicku v 15. storočí. Otvoril som to, štyri hodiny som čítal dve strany a netušil som, o čom to je.“

Počas práce na skupinovom projekte mal navyše pocit, že ho spolužiaci neznášajú. „Ničomu som nerozumel, ťahal som známku dole.“

V angličtine sa zlepšil v holandskom Nijmegene, kde odišiel na rok na študijný pobyt. Veľa tam konverzoval so spolužiakom.

„Rozprávali sme sa, pozerali seriály v angličtine. Mal zvláštny prízvuk, ale pri ňom som si na to zvykol. Trvalo to pol roka, kým som si už bol v angličtine úplne istý.“

Na univerzite v Holandsku navyše zistil, že anglický systém výučby mu vyhovuje viac. „Holandský systém je blízky nášmu, viac sa tam memoruje, vedomosti overujú testami, eseje píšu strojovo,“ vymenúva.

Úspech na hrane

Po príchode zo študentského pobytu v Holandsku začal premýšľať nad tým, kam pôjde z univerzity v Exeteri ďalej. Študijný mentor mu odporučil, že sa môže dostať na magisterské štúdium na Cambridge alebo Oxford.

Na prijatie na magisterské štúdium na Oxford sú potrebné výborné známky, ktoré však Vladimír nemal.

„Po troch rokoch štúdia v Exeteri som mal priemer 66,5 percentuálneho bodu. Zaokrúhlil sa mi smerom nahor, takže som tesne splnil podmienku na podanie prihlášky. Oxford a Cambridge požadujú na prijatie priemer minimálne 67 bodov.“

Predtým, než sa prihlásil na Oxford, si prečítal príbeh o Slovákovi, ktorý tam študoval moderné európske dejiny. Pomáhal študentom s prihláškami a práve to podľa neho z veľkej časti spôsobilo, že napokon uspel.

„Mal som najlepšiu možnú predlohu,“ hovorí. Podmienkou bolo prihlásiť sa aj s témou diplomovej práce.

Vladimír Štrama v Oxforde. (zdroj: archív)

Históriou žijú nonstop

Na otázku, aké je štúdium na jednej z najprestížnejších škôl na svete, bez zaváhania hovorí, že sú tam všetci „veľmi namakaní“.

„Platí to o študentoch aj o učiteľoch. Nestíhal som ich tempo, bolo to neskutočné. Pred príchodom na Oxford som si myslel, že ma zaujíma história, no až tam som zistil, aké to je, keď to človeka naozaj zaujíma. Tí ľudia tým žili.“

Keď išiel so spolužiakmi v piatok večer von, dúfal, že si od histórie na chvíľu oddýchnu pri pive, čo sa nestalo.

„Po desiatich minútach rozprávania o bežných témach sa začala preberať história, a nie ľahké témy. Pásmo Gazy sme preberali v piatok večer tri hodiny. Tí ľudia majú takto nastavené mozgy, chcú to riešiť nonstop.“

Myslel si, že tam nepatrí

Na začiatku ho prekvapilo najmä množstvo literatúry, ktoré mali študenti čítať. „Profesori vedia, že sa to nedá prečítať všetko, no museli sme získať zručnosť načítať veľa informácií za krátky čas.“

Aj napriek tomu sa mu na seminároch stalo, že študenti vedeli odcitovať konkrétnu pasáž z konkrétnej strany povinného čítania. „Hovoril som si, že tam nepatrím, no veľa ľudí má na začiatku tento pocit. Je to intenzívna skúsenosť.“

O takzvanom imposter syndróme (psychologický jav, pri ktorom jednotlivec pochybuje o svojich schopnostiach, pozn. red.) hovoril aj s jedným z profesorov.

„Povedal, že je to v poriadku a že takýchto žiakov sa neboja, skôr takých, ktorí ho nemajú a myslia si, že tam patria.“

Ak nemá človek v pláne robiť na Oxforde výskum, magisterské štúdium trvá jeden rok. Vladimír tam nastúpil v októbri 2020 a kvôli pandémii covid-19 strávil na univerzite len jeden semester.

Počas neho však stihol študovať aj v historickej knižnici, ktoré predstavovali kulisy vo filme o Harrym Potterovi.

„Je skvelé študovať históriu v takomto prostredí. Historická časť knižnice však bola pomerne malá a miesta na štúdium boli obsadené za niekoľko minút," spomína.

Historická knižnica v Oxforde, ktorá sa objavila vo filmoch o Harrym Potterovi. (zdroj: archív)

Vrátil sa v deň volieb

Vladimír po roku štúdia na Oxforde dostal pracovnú ponuku v Prahe. Strávil tam dva roky, no podľa jeho slov ho to vždy ťahalo domov. „Levoču mám strašne rád, chcel by som sa tu usadiť,“ konštatuje.

Domov sa vracal v deň parlamentných volieb, vlani 30. septembra.

„Keď sme prechádzali hranice, prišiel prvý exit poll. Povedal som si, že to bude fajn, no potom to už tak nebolo. Kolegovia mi hneď písali, či to ešte neotáčam naspäť do Prahy,“ vysvetľuje.

Návrat domov však neoľutoval. Dokonca hovorí, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké kedy urobil. Spoločne s dlhoročným kamarátom začal pracovať na projekte, ktorý si dáva za cieľ priniesť históriu v zábavnej a modernej forme do turizmu a na školy.

„Začali sme robiť e-mailovú kampaň po celom Česku, až z toho nakoniec vypadol prvý klient.“

Okrem toho pomáhal po príchode domov renovovať knižnicu v Bazilike sv. Jakuba v Levoči, kde sprevádzal celé roky predtým, než odišiel študovať do zahraničia.

„Odkedy knižnicu postavili, ľudia do nej nemali prístup, preto ju chceme otvoriť turistom,“ hovorí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenka o štúdiu v Liverpoole: Brexitom prišla Británia o najlepších študentov Čítajte 

Baví ho to, lebo je tu veľa práce

Na Slovensku ho láka najmä to, že tu je čo robiť. „Krajiny ako Holandsko alebo Anglicko sú na vrchole západnej civilizácie. Takmer všetko tam funguje. Ľudia tam môžu veci zlepšovať, ale len v malom,“ konštatuje.

Na Slovensku je to podľa neho omnoho ľahšie. „Keď chceš zanechať stopu, vráť sa na Slovensko. Stále to hovorím ľuďom. Je tu menšia konkurencia. Nemusíš byť ani kreatívny človek, len prinesieš koncept zo zahraničia, ktorý tam funguje.“

Súčasná vláda ho vôbec neutvrdzuje v tom, aby na Slovensko zanevrel a odišiel.

„Skôr ma to ešte viac baví, lebo je tu viac práce. Je mi ľúto, že sú ľudia, ktorí po jedných zlých voľbách lámu nad Slovenskom palicu.“

Otázka, či ostať v tejto krajine, alebo odísť, je však podľa neho fér. „Človek si môže povedať, že má len jeden život, tak prečo by ho mal prežiť v krajine, v ktorej to nefunguje. Je to férový argument, ale ja takto nastavený nie som,“ dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš