Protest organizuje po 20-krát: Treba zabojovať, aby sme sa vedeli pozrieť deťom do očí

V centre Popradu sa vo štvrtok uskutoční už 20. protestné zhromaždenie proti krokom súčasnej vlády, ktoré organizuje občianska platforma Poprad za Demokraciu. Jednou z tém bude kultúra. Na zhromaždenia v zimných mesiacoch chodili proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry protestovať stovky ľudí, v Poprade si nedali pauzu ani vtedy, keď v iných mestách neprotestovali.

Spoluorganizátorka zhromaždení LENKA SAKO LESNÁ hovorí, že rada za niečo bojuje, najmä vtedy, keď vidí nespravodlivosť. Ľudia v Poprade sa na protesty pýtajú a chcú sa stretávať. Sako Lesná hovorí aj o tom, ako v združení riešia angažovanie organizátorov zhromaždení v politických stranách.

Vo štvrtok organizujete už 20. zhromaždenie, začali ste v polovici vlaňajšieho decembra. Ste jediné mesto na Slovensku s takýmto počtom mítingov. V zime, keď si niektoré mestá dali pauzu, vy ste stále organizovali zhromaždenia. Z čoho plynie tá vytrvalosť?

V Poprade je prebudená občianska spoločnosť, ľudia stále chodili na protesty. Aj teraz, aj predtým sa pýtali, kedy budú ďalšie. Po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer) sme s protestami nepokračovali, ale organizovali sme besedy, aby sa ľudia stretávali aj počas leta. Nadviazali sme na túto šnúru, keďže to, proti čomu protestujeme, stále rezonuje. Ide o novelu trestného zákona, zmeny v polícii či zmeny v kultúre. Sme presvedčení, že nemôžeme ostať ticho v čase, keď sa dejú v našej spoločnosti takéto veci.

Chceme žiť v slobodnej krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie a iných nadnárodných celkov, ktorá je založená na demokratických princípoch. Na Slovensku sú podľa nás teraz tieto princípy ohrozené. Máme potrebu veci pomenovať a venovať sa im, nebyť ticho, dať najavo, že sú tu stále ľudia, a nie je ich málo, ktorí aj napriek tomu, že voľby vyhral niekto iný, sú stále aktívni a vadí im to.

Na ďalšom zhromaždení chcete poukázať na aktuálne spoločensko-politické dianie. Jednou z hlavných tém bude oblasť kultúry a umenia. V kultúre sa teraz toho deje veľa, na čo chcete poukázať?

Myslím si, že kultúra je zásterka pre to, čo sa deje v justícii. Kultúra má byť zo svojej podstaty slobodná. Keď na ňu štát zaútočí, je to prejav toho, ako chce vláda kontrolovať spoločnosť. No ako hovorím, je to zásterka pre iné veci. Prepúšťajú sa zločinci, ktorí sú opakovane, a aj za súčasnej Ficovej vlády, odsúdení za to, za čo už sedeli, ako napríklad bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Takže tieto kauzy treba minimálne pripomínať.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Vláda chce ovládnuť RTVS, súkromné médiá vydiera. Tatranci: Treba pritvrdiť Čítajte

O polícii by sa malo hovoriť na zhromaždení tiež. Kontaktovali sme viacerých bývalých vyšetrovateľov NAKA, no spojili sme sa s nimi neskoro a nemohli už na štvrtkové podujatie prísť. Ale ak do budúcna budú môcť prísť, tak aj od nich niečo zaznie na námestí. Odkazom zhromaždenia bude, že sa blížime k tomu, čo sme tu už mali v minulých režimoch. V spoločnosti sa predhadzujú domnelé kauzy, procesy, aby vládnuca garda zakryla iné veľké veci, ktoré robia.

Koľko ľudí tvorí platformu Poprad za demokraciu?

Je to približne desať ľudí, najmä organizátori. Na platformu sú napojení aj ďalší ľudia, ktorí pravidelne chodia aj na zhromaždenia či besedy.

Vy ste spoluorganizovali aj protesty počas zimných mesiacov. Ako ste sa k tomu dostali?

Pochádzam z Popradu a vždy ma zaujímali verejné veci, vždy som bola občiansky aktívna. Istý čas som bola v zahraničí, vrátila som sa v roku 2016. Keď došlo ku vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, začali sme organizovať v Poprade zhromaždenia. Organizovali sme aj spomienky na Kuciaka a Kušnírovú a po nástupe novej vlády sme premýšľali, ako oživiť občiansku spoločnosť. Táto snaha trvá už niekoľko rokov.

V zahraničí ste študovali a pracovali. Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Zaujímalo ma, ako to tu funguje. Mala som tu dohodnutú prácu, chcela som vidieť, aké to tu bude. Vydala som sa a teraz mám maličké deti. Zatiaľ sme tu a uvidíme, ako sa situácia vyvinie.

Súčasná situácia na Slovensku vás zatiaľ neodrádza od toho, aby ste odišli? Často sa to teraz skloňuje, ľudia premýšľajú, či ostávať v krajine, kde nie sú úplne stotožnení s tým, čo sa tu deje.

Na jednej strane ma súčasné dianie na Slovensku odrádza a na druhej nie. Rada za niečo bojujem, hlavne vtedy, keď vidím nespravodlivosť. S manželom nemáme problém s uživením rodiny, čo mnoho ľudí na Slovensku začína mať, preto to takto nepociťujeme. Manžel pracuje v IT, ja som lekárka.

V zahraničí by sme možno zarábali oveľa viac, ale stále ostávame. Máme tu rodiny, nikto nie je v zahraničí. Preto treba zabojovať, aby sa z našej krajiny nestali autokratické režimy a aby sme sa vedeli pozrieť svojim deťom do očí. Uvažujeme aj o odchode, nemôžem povedať, že nie. Je to hlavne kvôli deťom, keď to tu už bude úplne zúfalé, ale zatiaľ sa to nestalo.

Protest v Poprade. (zdroj: Júlia Drobná)

Kým viaceré zhromaždenia či protesty sa v iných mestách konali pod záštitou opozície, v Poprade pokračujú aj naďalej ako občianska iniciatíva. Jedna zo spoluorganizátoriek protestov Sofia Karina Trommlerová však po vlne zimných protestov kandidovala v eurovoľbách za Progresívne Slovensko. Ako to medzi vami riešite? Mali ste voči tomu od ľudí výhrady?

Osobne som sa s tým nestretla, nikto mi to nepovedal do očí, no niečo som videla na sociálnych sieťach. Nebolo to výrazne v zlom, len to niekto pripomenul. Existuje prepojenie medzi organizátormi občianskych protestov na celom Slovensku a je veľká téma, ako sa postaviť k aktívnym politikom. Zatiaľ sme však v tejto debate nedospeli k žiadnemu výsledku, ale riešime to. Osobne mi politická angažovanosť nevadí, ale nemôžem povedať, že akákoľvek. Niektoré politické strany majú všelijaké praktiky, ktoré s demokraciou nemajú veľa spoločné. U nás sme sa dohodli, že nepozývame aktívnych politikov. Rečnil síce Andrej Kiska, ale je bývalý politik.

Vy ste mali často na zhromaždeniach aj študentov. Bolo sympatické vidieť, ako sa chcú zapojiť aj mladí ľudia. Často hovorili o tom, že im Slovensko nie je ľahostajné, že je to ich domov, že tu chcú žiť. Oslovujete ich vy, alebo sa pýtajú sami?

Aj oni, aj my ich. Aj na letné besedy chodilo veľa mladých ľudí. V našom tíme je navyše viacero stredoškolských učiteľov, ktorí majú väčší dosah na študentov.