ILIAŠOVCE. Pri solárnych paneloch sa pasú ovce. Bol to zámer energetickej spoločnosti, ktorá sa rozhodla využiť v novej elektrárni v Iliašovciach v okrese Spišská Nová Ves agrovoltiku. Ide o kombináciu poľnohospodárskej produkcie a výroby solárnej energie na jednej pôde.
Ovce pochádzajú z košiara miestnych farmárov a slúžia ako živé kosačky.
„Pre nás je výhodou, že je to oplotené, netreba ich pásť, byť celý deň s nimi. Sú samostatné. Môžu tu byť celý deň samy. Keď vypasú jednu časť, pustíme ich do druhej,“ hovorí farmár Marián Vavrek.
Hospodárstvo má roky, ovce chová druhý rok. Na nové miesto sa dostali úplnou náhodou.
„Mám aj stavebnú firmu a počas stavby elektrárne som tu bol ako subdodávateľ. Majitelia si zmysleli, že tu chcú ovce a zhodou náhod sme ich mali my. Tak sme ich tu dali,“ vraví Vavrek. „Tu majú väčší priestor, majú sa lepšie, už si zvykli.“
Ovečky sú užitočné, pomáhajú spásať trávu. Ak by sa nekosila, zavadzala by fotovoltickým panelom a vyrábali by menej energie. Navyše sa dostanú aj na menej dostupné miesta pod panelmi, kde je počas suchých dní tráva zelenšia, keďže je v tieni.

Kozy? Nie!
Niekde využívajú ako živé kosačky kozy. Napríklad slúžili na Šarišskom hrade, okrem trávy ohlodávali aj náletové dreviny.
Vo fotovoltickej elektrárni by však kozy podľa farmára urobili viac škody ako osohu. Skáču, mohli by poškodiť solárne panely a často spúšťať pult centrálnej ochrany. Zato ovce tam majú optimálne podmienky.

„Sú nenáročné. Stačí im tráva, nejaký list, soľ. Keďže tu nie je tečúca voda, nosíme im každé dva - tri dni čerstvú vodu. Keď boli letné horúčavy, tak aj denne. V zime ich možno prikrmovať aj zrnom a senom. Majú rady aj ovocie a zeleninu, ako jablká, mrkvu, kapustu. Keď som im dnes dal jabĺčka, nebudú ani piť vodu. V tých jablkách majú dostatočný objem vody,“ opisuje Vavrek starostlivosť o štvornohé kosačky.
V areáli budú kopytníky celoročne, dostanú prístrešok, vodu a budú ich prikrmovať.
Bude ich viac
V súčasnosti ich je 23, celkovo ich má byť päťdesiat.
„Je to cieľový počet, ale budeme to vedieť až na budúci rok. Či to stíhajú vypásať. Za chvíľku k nim pribudne baran a ak sa podarí spojiť všetko, tak v jarných mesiacoch môžeme očakávať ďalší prírastok, malé jahniatka,“ ozrejmuje spišský farmár.
Ovce, ktoré sú v tejto iliašovskej lokalite, ľudovo zvanej Rejbark, nedoja. Produktom z nich je vlna a mäso. Všetci odberatelia sú lokálni.

Problém menom šakal
Výhodou podľa Vavreka je, že ovečky sa nachádzajú v bezpečí oploteného areálu.
Kamerový systém, ani infrazávory nezabránia, aby tam zavítali aj iní zvierací návštevníci. Našťastie takí, ktorý daj ovciam pokoj.
„Líšky tu chodia v noci a zajace sú tu permanentne,“ podotýka Vavrek.
Sám je aj poľovníkom a hovorí, že v súčasnosti začína byť najväčšou hrozbou šakal. Šíri sa k nám z Ázie a napríklad v Maďarsku už s ním majú problém. „Robí strašne veľkú paseku. Na lovnej zveri i na hospodárskych zvieratách,“ hovorí.

Zo slnka do pivovaru
Elektrina zo solárneho parku ide do distribučnej siete, z ktorej rovnaký objem bude od nového roka čerpať lokálny pivovar. S dodávateľskou firmou, ktorá park postavila, podpísal desaťročný kontrakt. Vyrobená elektrina pokryje 92 percent prevádzky pivovaru, zvyšok dodajú vlastné fotovoltické panely.
Všetka elektrina pre prevádzku má od budúceho roka pochádzať zo slnka a uhlíková stopa výroby sa zníži o osemnásť percent. A ovce, ktoré pomáhajú kosiť a zúrodňovať pôdu, sú pridanou hodnotou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš