KEŽMAROK. Na kežmarskú radnicu sa po čase vrátil hlásnik, ide o sochu z dreva. Umiestnili ju na rovnú strechu budovy.
Ako ďalej informovala samospráva na sociálnej sieti, drevená socha je z lepených častí, pomedzi ktoré do medzier prenikla voda, preto bola potrebná jej oprava.
Kým v minulosti chodil hlásnik po streche či veži radnice dookola a sledoval, či neprichádza nepriateľ alebo nevypukol požiar, dnes je jeho návrat iba symbolický v podobe sochy.
Strážil mesto
Hlásnici či strážnici pôsobili v Kežmarku ešte pred postavením radnice v 15. storočí.
„Už v roku 1434 a zrejme aj skôr nachádzame v starých mestských knihách vyplácanie strážnikov,“ ozrejmila miestna historička a spisovateľka Nora Baráthová.
Prvá radnica bola podľa jej slov postavená v roku 1461, veža pribudla v roku 1641.
„Strážnik sa prechádzal buď po rovnej streche alebo na veži, ale s účelom pozorovať, či niekde nevypukol oheň. Je možné, že aj radnica mala svoju stráž, ktorá dbala na poriadok v meste, tá sa však už podobala dnešnej polícii,“ dodala historička.
V Kežmarku bol hlásnik podľa mesta veľmi dôležitou osobou. Poplach ohlasoval trúbením alebo zvonením na malý zvonček na radničnej veži.
Ohlasoval čas
Ďalšou funkciou v meste bol podľa Baráthovej nočný strážnik zvaný aj hlásnik, ktorý chodil po uliciach, svojou trúbou udával čas a spieval.
V Kežmarku po nemecky, vzhľadom na výrazný podiel Nemcov v rámci obyvateľstva. Jeho úlohou bolo oznamovať každú hodinu, niekedy dokonca aj štvrťhodiny.
„Odbila desiata hodina, chváľ každý duch Hospodina, opatrujte svetlo, oheň, aby ľuďom nebol škoden,“ pripomenula Baráthová osobitný verš, ktorým čas ohlasoval.
Strážnik, ktorý sa teraz vrátil na radnicu, tak podľa nej zosobňuje všetky funkcie, ktoré kedysi strážcovia v Kežmarku predstavovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
