DOBŠINÁ, GELNICA. Košický samosprávny kraj nedávno predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny za 4,5 milióna eur. Robil ho v lesoch v okolí Dobšinej a Gelnice. Mal zvýšiť vstrebávanie vody v lese, aby tam ostávala a neodtekala preč.
Župan Rastislav Trnka (nezávislý) sa tým 28. októbra pochválil aj na konferencii OSN v Kolumbii. Vo svojom statuse na sociálnej sieti zverejnil, že župa dosiahla veľký úspech na svetovej úrovni.
„Unikátny projekt na obnovu biodiverzity z východného Slovenska zaujal a mnohých svetových lídrov aj ohromil na konferencii Organizácie spojených národov v Kolumbii," uverejnil.
Správu o jeho zahraničnej ceste prinieslo aj komunikačné oddelenie župy.
„Európska únia si všimla náš unikátny a inovatívny projekt, ktorý bol v lesoch na Gemeri a Spiši zrealizovaný pravdepodobne v najväčšom rozsahu na svete,“ citujú župana v tlačovej správe.
Ešte predtým o projekte informovala česká Prima News v reportáži „Ako zabrániť povodniam". Trnka video zdieľal s komentárom, že päť rokov roboty a know-how z Košického kraja ocenili aj v Česku.
Opatrenia na 50 hektároch
Kraj robil práce založené na princípe narušenia zhutnených povrchov v lesoch rýpadlom. Pred týmto krokom odtekalo z lesov bez úžitku až 60 percent zrážkovej vody. Župa tvrdí, že vďaka opatreniam tam zostalo takmer sto percent.
Na rozrytie pôdy použil kraj eurofondy z výzvy ministerstva životného prostredia. Keď sa týmto projektom chválil župan vo svojom príspevku na Facebooku, tvrdil, že technologické riešenie robili na ploche s rozlohou 2 500 hektárov.
Správa, ktorá informovala o návšteve Trnku v Južnej Amerike, zas opísala, že opatrenia uskutočnili na ploche 2 500 hektárov, no z výsledku má úžitok až 4 500 hektárov lesa v okolí Gelnice a Dobšinej.
Ako vyplynulo z odpovede župy, mechanizmy však v skutočnosti pracovali na lesnej pôde s plochou 50 hektárov.
Vedúci Lesov Slovenskej republiky z Odštepného závodu v Rožňave Antonín Cicoň je lesníkom 36 rokov. V minulosti bol krajským poslancom i poslancom parlamentu za stranu Smer. Hovorí, že lesné cesty tvoria približne tri percentá plochy lesa.
Z toho iba časť je situovaná po spádnici a argumenty župana Trnku o 2 500 hektároch zasiahnutej plochy a 60 percentách odtekajúcej vody bez úžitku sú preto podľa neho smiešne a zavádzajúce.
„Slúžia iba na oklamanie laickej verejnosti. Podľa môjho odhadu nebolo zasiahnutých týmto opatrením viac ako 50 hektárov plochy z celkovej lesnej plochy mestských lesov okolo 5-tisíc hektárov,“ upozorňuje.
Kraj rozryl v lesoch plochu veľkú ako 70 ihrísk. Lesníci sa tam dostanú až o desiatky rokov Čítajte Skúšala to ešte jedna firma
Opatrenia robila eseročka LO-BE Slovakia so sídlom v Bratislave. Aj keď kraj v materiáloch k verejnému obstarávaniu píše, že predpokladaná suma zákazky mala byť 3,4 milióna eur, napokon to bolo 4,5 milióna eur.
O zákazku sa uchádzala aj eseročka Pemax Plus so sídlom v Banskej Bystrici. Ponúkla cenu približne o 20-tisíc eur viac.
Zmluvu podpísala župa s LO-BE Slovakia na geologické služby. Z rozpočtu projektu pol milióna eur išlo pre subdodávateľskú košickú eseročku Casyst, ktorá na práce prenajala pásové rýpadlá.
Firma LO-BE Slovakia má podľa Transparexu jedného zamestnanca. V roku 2023, keď zmluvu s krajom podpísala, vykázala najväčšie tržby a to takmer 4,3 milióna eur. Rok predtým to bolo 933-tisíc eur, dva roky dozadu 1,7 milióna eur.
Podľa obchodného registra je Casyst zameraný okrem prenájmu vozidiel aj napríklad na montáž dverí a okien, administratívne služby, stolársku výrobu či reklamnú a propagačnú činnosť. Na stránke majú uvedené, že požičiavajú pracovné stroje, náradie a záhradnú techniku.
(zdroj: Transparex)Prepočty poslankyne
K rozpočtu projektu má výhrady krajská poslankyňa a exprimátorka Krompách Iveta Rušinová (nezávislá). V tejto funkcii bola štyri volebné obdobia.
Počas ostatného krajského zastupiteľstva povedala, že ju zarazila výška nákladov na projekt. Zasadnutie sa konalo 28. októbra. V tento deň zverejnil Trnka svoj príspevok o úspechoch projektu počas konferencie OSN.
Rušinová pred poslancami hovorila o konkrétnych výpočtoch. Pracovala najprv s celým rozpočtom a upozornila, že na rozrušenie pôdy išlo 4,5 milióna eur, pričom pri takomto rozpočte dala župa na rozrytie jedného hektára lesnej pôdy 90-tisíc eur.
„Práce robili bagrom, aktuálna cena za jednu hodinu práce s 8,5-tonovým bagrom je 34,50 eura,“ konštatuje.
Pre zjednodušenie výpočtov pracovala so sumou 35 eur za hodinu. „Ak podelíme celkové náklady na projekt, teda 4,5 milióna eur, cenou práce traktora za hodinu, traktor by musel pracovať na 50 hektároch v lese 128-tisíc hodín.“
Poslankyňa prepočítala, že ak by bager pracoval osem hodín denne, vyšlo jej, že by to bolo spolu 16-tisíc dní, teda 44 rokov, a to každý deň, vrátane víkendov a sviatkov.
Hovorí, že čísla nepustia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
