POPRAD. Ľudia strácajú pamäť. Dejiny sa krútia dookola, no keď sa o nich neučí, nečíta, nehovorí, potom sú skreslené, hovorí tridsaťpäť rokov po udalostiach Nežnej revolúcie jedna z vedúcich osobností Novembra 1989 v Poprade, aktivistka Eva Kulová.
Spoluorganizátorka a zakladateľka hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v meste porozprávala o dianí pod Tatrami v čase historických zmien. Tvrdí, že vtedy neočakávala zázrak, ani to, že z Česko-Slovenska a neskôr Slovenska sa stane za päť rokov Švajčiarsko.
Protesty organizujú takmer rok. Ľudia im ďakujú aj hrozia, počuli už i to, že ich Fico priškrtí Čítajte Zatelefonoval jej syn z Prahy
O udalostiach na pražskej Národnej triede zo 17. novembra, ktoré odštartovali pád komunistického režimu v Česko-Slovensku, sa Kulová, ktorá mala v tom čase 48 rokov, dozvedela z rozhlasu. Proti študentom v Prahe vtedy brutálnym spôsobom zasiahla polícia.
„Zatelefonoval mi syn z Prahy, ktorý tam študoval prvý rok na vysokej škole, a povedal mi, aby som si zapla Slobodnú Európu, potom položil. Urobila som tak a dozvedela som sa, čo sa tam deje,“ povedala.
Chcela volať späť do Prahy, ale na pošte jej povedali, že Prahu neprepájajú. O tom, že jej syn je v poriadku, sa dozvedela až v pondelok večer, keď telefonoval, že na druhý deň ráno príde do Popradu.
Počas osláv Novembra '89 osadili nové kosáky a kladivá. Je to provokácia, tvrdí bývalý kňaz Čítajte Čakalo ho tam stretnutie s riaditeľom gymnázia. Mal mu porozprávať o tom, čo v Prahe zažil.
„V ten deň som išla do práce. Keď som prechádzala cez vrátnicu, vrátnik sa na mňa zvláštne pozeral. Neskôr, keď sa vracal z nočnej, za mnou prišiel do kancelárie. Zatvoril za sebou dvere a ospravedlnil sa. Priznal sa mi, že dostal príkaz prezrieť mi tašku. Reflexívne som mu jej obsah vysypala na stôl. Nato mi povedal, že to nepotrebuje vidieť. Odpovedala som mu, že áno, pretože sa ho budú pýtať na to, čo som mala v taške,“ zaspomínala si Kulová, ktorá vtedy pracovala ako vedúca personálneho oddelenia vo fabrike Vagónka s viac ako 4-tisíc zamestnancami. V roku 1990 tam dostala výpoveď.
„V ten utorok za mnou neskôr pribehol do kancelárie syn. Zmrznutý, bolo vtedy asi mínus dvadsať stupňov Celzia, vo vetrovke, ktorá bola pokvapkaná voskom zo sviečok ešte z Národnej triedy. S hrčou v hrdle mi rozprával, čo sa stalo v Prahe i u riaditeľa. Ten mal povinnosť hlásiť každú návštevu vysokoškoláka ŠtB. Syn sa vtedy veľmi ponáhľal. Chcela som mu dať dole vosk z vetrovky a on mi povedal „mami, nerob to, lebo keď to nedopadne dobre, tak si to nechám na pamiatku“ a odišiel,“ spomína jeho mama.
Ukrytý balík a prehliadka
Večer sa so synom, dcérou a mamou stretla ešte pre istotu nie doma, ale u jej priateľky. Pred návratom do Prahy stihol syn odovzdať mame balík s požiadavkou, aby ho niekam ukryla.
„Chodila som najprv s tým balíkom po byte a po nejakej chvíli som ho rozbalila. Bolo tam video zo 17. novembra a mnoho textov, právnické i občianske rady, ako sa máme správať, čo máme robiť, aby sme sa vyhli zatknutiu. Vôbec som nespala, do rána som to čítala. Pustila som si kazetu,“ opísala Kulová.
Ostnatý drôt rozdelil most na dva svety. Sloboda rýchlo podlieha skaze, odznelo v Humennom Čítajte Vedela, že pre synovu návštevu bude jej rodina kontrolovaná. Už vo štvrtok v podvečer u nej zazvonili dvaja páni v civile, chceli spraviť domovú prehliadku.
„Povedala som im, že ak majú povolenie, môžu. Nemali. A tak som povedala, že 'ľutujem', a zatvorila som dvere. Po zatvorení som sa zviezla popri dverách na podlahu a skákali mi od strachu kolená,“ spomína.
Pridali sa len traja, vládol strach
Medzitým jej každý deň volal syn, ktorý bol medzi ostatnými študentmi zhromaždenými na akademickej pôde v Prahe. Zisťoval, či jeho mama robí niečo na podporu revolúcie aj v Poprade.
Kulová tak oslovila viac ako 250 ľudí, známych aj zo ´68. Ochotní pridať sa k nej boli traja, ostatní mali podľa jej slov strach.
Týždeň po pražských udalostiach nasledovala stužková slávnosť Kulovej dcéry, na ktorej mala za rodičov predniesť prípitok. Ukončila ho otázkou, či si teraz budú pripíjať.
„Nie všetci, ale študenti, ktorí moju narážku pochopili, položili poháre naspäť na stôl,“ povedala.
Študenti o Nežnej revolúcii: Vtedy ste vedeli proti komu bojovať, dnes to nevieme Čítajte Za jedným stolom však s ňou nechcel sedieť nikto z rodičov, okrem jedného manželského páru.
„Okolo pol tretej ráno, keď som už bola zo stužkovej doma, mi volala dcéra. Jej spolužiaci si chceli spraviť dozvuky u nás a pozrieť si videonahrávku zo 17. novembra. Súhlasila som. Prišlo ich veľa. Posadali si okolo televízie, pustili sme video. Tým, že vtedy neboli mobily, toto veľmi pomohlo. Všetci sa potom rozbehli domov k telefónom a bez toho, aby sme sa dohodli, bolo v Poprade za pár hodín medzikostolie plné ľudí. To už bolo 26. novembra,“ zaspomínala si.
Generálny štrajk
Udalosti potom nabrali rýchly spád. Spolu s Kulovou sa aktivizovali aj Peter Iždinský, Ján Rybák, Zdeňek Urban, Pavol Strážay, Renáta Paľová, vtedy Liptáková, Iva Mullerová a Michal Trembáč.
Nasledoval generálny štrajk v pondelok 27. novembra, do ktorého sa zapojili aj ľudia v Poprade. Pôvodne sa mal konať na zimnom štadióne, pre veľký počet ľudí ho však presmerovali na futbalový štadión, prišlo ich tam vtedy odhadom 12-tisíc.
V ten deň ráno dostala Kulová od nadriadeného pozvánku na seminár kádrových pracovníkov do Studénky na Morave. Zraz sa tam konal večer, seminár sa začínal v utorok ráno. Komunisti jej tak chceli znemožniť účasť na štrajku v Poprade.
V Košiciach si pripomenú November 89 silným trojdňovým programom Čítajte „Povedala som, že nepijem a tak tam nemusím byť v pondelok, ale v utorok tam budem a neporuším pracovnú disciplínu. Nevedela som, prečo tam mám ísť ja, pretože som nebola kádrovým pracovníkom,“ uviedla a priznala, že mala veľký strach.
Generálny štrajk jej ostal v živej pamäti.
„Od Matejoviec aj od mesta išli davy ľudí ako v prvomájovom sprievode. O chvíľu nám chodili ľudia hlásiť, že sa už ďalší ľudia na štadión nedostanú, že je plný. Cez mikrofón som prosila ľudí, aby sa bezpečne presúvali na štadión,“ povedala zakladateľka VPN v Poprade.
Slovo však dodržala, a neskoro večer nasadla do vlaku na Moravu.
Osamelá optimistka
VPN začala v Poprade fungovať v priestoroch osvetového kultúrneho strediska najprv na námestí, neskôr v budove Výkrik. Jeho predstavitelia chodili po podnikoch, organizovali mítingy po obciach, a snažili sa robiť osvetu medzi ľuďmi. Keď Rumunsko postihlo zemetrasenie, vyhlásili finančnú zbierku na pomoc.
„Spoločnosť bola naštartovaná,“ skonštatovala Kulová, ktorá sa dodnes považuje za skôr osamelú optimistku.
Bol by dnes Kryl proruský antivaxer? Ako sa mladá Prešovčanka dostala k jeho tvorbe Čítajte „Neočakávala som nejaký zázrak, že tu budeme mať za päť rokov Švajčiarsko. Vedela som, že to nebude proces niekoľkých týždňov. Pripomínala som si citát Tomáša Garrigue Masaryka, ktorý päť rokov po vzniku prvej Československej republiky povedal, že každý nový politický systém je funkčný po dvakrát tak dlhej dobe, ako trval ten predchádzajúci. Vychádzalo mi to na sto rokov. Nepredpokladala som však, že po tých tridsiatich piatich rokoch sa to dostane až do takej hrubosti, neslušnosti, drzosti a vulgárnosti, zloby a nenávisti,“ zhodnotila posun Slovenska od revolúcie.
Eva Kulová, ktorej rodina bola ešte pred samotnou revolúciou v hľadáčiku komunistov, napokon v roku 1996 vycestovala do Spojených štátov amerických. Po trinástich rokoch legálneho života tam sa vrátila.
Aj dnes organizuje protesty
Vždy si myslela, že pred ľuďmi bude rečniť už len pri spomienkových udalostiach. Nakoniec aj dnes patrí medzi organizátorov občianskych zhromaždení v rámci občianskej platformy Poprad za demokraciu. V Poprade sa konajú od decembra minulého roka, reagujú na súčasné politické a spoločenské dianie.
Každoročne organizuje pietnu spomienku na zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.
Od februára 2022 sa podieľa na organizácii diskusií a zhromaždení na podporu Ukrajiny.
Eva Kulová verí, že pravdu ani spravodlivosť nemožno zlikvidovať.
„Dá sa pokriviť, ale nedá sa zničiť. Slová Štefánika pri vzniku prvej Československej republiky, ale aj Masaryka či neskôr Václava Havla a Zuzany Čaputovej o službe v občianskej spoločnosti, sú pre mňa motívom, ktorým by sa podľa mňa mali inšpirovať aj ďalšie generácie. To, že história sa opakuje v sínusoidách, je fakt. Poučenia sú hrozivé. Mať občiansku slobodu sa spája so zodpovednosťou každého za seba a neopakovať chyby,“ uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
