SPIŠ. Mestá na Spiši majú pred sebou náročný rok.
Podielové dane, konsolidačný balíček i odmeny zamestnancom vo verejnej službe ich pri príprave budúcoročného rozpočtu potrápili.
Už skôr na to upozorňovalo Združenie miest a obcí Slovenska.
Problémy potvrdili Levoča, Spišská Nová Ves i Stará Ľubovňa.
Mestá Poprad a Kežmarok sa k otázkam v súvislosti s budúcoročným rozpočtom a opatreniam nevyjadrili.
Rozpočet klesol o dva milióny
Podľa primátora Levoče Miroslava Vilkovského (nezávislý) bude zrejme rozpočet mesta v budúcom roku o dva milióny eur nižší ako v roku 2023.
Poukázal pritom na ekonomickú situáciu na Slovensku, ktorá je podľa neho ďaleko horšia ako počas krízy vyvolanej na realitnom trhu v roku 2009.
„Mesto Levoča sa snažilo na túto situáciu pripraviť už v priebehu tohto roka, šetrili sme na chode správy mesta aj v prípade príspevkových organizácií. Ceny tovarov a služieb však narastajú a levočská samospráva, tak ako aj ostatné samosprávy, bude musieť prijať opatrenia na zníženie nákladov a hľadať rezervy v príjmovej časti rozpočtu,“ uviedol.
Musia okresať výdavky
Levoča musí podľa Vilkovského okresať výdavky na podporu športových klubov, kultúry a kultúrnych zariadení v meste, aby zachovalo činnosť základnej umeleckej školy a centra voľného času.
„V nasledujúcom roku už samosprávy nedostanú od štátu finančné prostriedky na školské jedálne, iba na chod materských a základných škôl, takže aj na to budeme musieť reagovať. Prehodnotiť musíme všetky nájomné zmluvy s mestom Levoča, okrešeme všetky výdavky, u ktorých to bude možné, tak, aby to obyvatelia pocítili čo najmenej,“ dodal.
Pripravený bude aj návrh na úpravu dane z bytov, nie však pozemkov a rodinných domov.
„Poplatky za komunálny odpad by sme mali upraviť tak, aby mesto už nemuselo doplácať na náklady spojené so spracovaním a odvozom odpadu,“ avizoval primátor.
Zároveň skonštatoval, že roky 2025 a 2026 budú pre všetky samosprávy na Slovensku náročné.
„Ekonomický rast Slovenska ale dáva predpoklad, že po týchto dvoch rokoch sa situácia samospráv, ako aj ich obyvateľov zlepší práve ekonomickým rastom,“ dodal.
Úsporné opatrenia nepokryjú výdavky
Návrh výdavkovej časti rozpočtu na rok 2025 v Spišskej Novej Vsi postavili na výške výdavkov z roku 2024 s požadovaným predpokladaným znížením o päť percent.
Informovala o tom pracovníčka pre styk s médiami Edita Gondová.
„Napriek tejto snahe úsporné opatrenia neprinesú dostatok zdrojov na elimináciu dopadov z výpadku podielovej dane a pre konsolidačný balíček. Úlohou mesta teda bude hľadať a nachádzať rezervy aj počas celého budúceho roka,“ skonštatovala.
Zároveň dodala, že po skúsenostiach z roku 2024, keď predpoklady na získanie podielových daní zverejnené v roku 2023 ostali nenaplnené, bude mesto pri zostavovaní rozpočtu 2025 oveľa opatrnejšie.
V Spišskej Novej Vsi tiež analyzujú dopad konsolidačných opatrení na rozpočet mesta.
„Týka sa to najmä oblasti objednávania si služieb a nákupu tovarov pre výkon samosprávy zo strany tretích osôb, ktoré budú postihnuté transakčnými poplatkami a navýšením DPH. Zvýšenie DPH prinesie i navýšenie výdavkov mesta v rozbehnutých, ale aj pripravovaných projektoch z európskych fondov,“ ozrejmila Gondová.
Priznala, že už dnes samospráva uvažuje o úvere na zabezpečenie spolufinancovania týchto projektov, keďže vlastné zdroje na tieto rozvojové projekty nepostačujú.
Odmeny nebudú
Gondová zároveň uviedla, že do pripravovaného návrhu rozpočtu na rok 2025 určite nezaradia štátom požadované vyplatenie jednorazových odmien 800 eur na zamestnanca.
„Okrem nárokov zamestnancov prechádzajúcich do vyšších stupňov z titulu veku a v dôsledku zvyšovania priemerných platov v národnom hospodárstve sme v tejto oblasti vychádzali z rozpočtu 2024 bez valorizácie,“ dodala.
Mesto sa podľa jej slov pri prijímaní opatrení riadi zásadou: najprv opatrenia na úrovni samosprávy a až potom nepopulárne zvyšovanie daní a poplatkov.
Úplne sa však tomu v Spišskej Novej Vsi nevyhnú.
Nové zdroje do rozpočtu by podľa Gondovej mala priniesť aj postupná aktualizácia zmluvných vzťahov v oblasti predaja a prenájmu majetku.
„Použitie bežných výdavkov obmedzujeme na nevyhnutný rozsah. Dnes nevieme, kde sa tento proces úsporných opatrení zastaví. Máme zrekonštruované športoviská, ktoré vo veľkej miere využívajú športové kluby, ale i verejnosť. Neradi by sme obmedzili prevádzku týchto zariadení, ale je to opatrenie, ktoré, ak to bude potrebné, využijeme ako posledné,“ poznamenala.
Obdobná situácia je podľa jej slov i v oblasti kultúry, kde redukovali rozsah a kvalitu kultúrnych podujatí so zameraním hlavne na neprofesionálnu kultúru.
Majú problém zostaviť rozpočet
Problém zostaviť rozpočet má aj mesto Stará Ľubovňa. Potvrdil to primátor Ľuboš Tomko (nezávislý).
„Ak by sme nechceli obmedziť žiadnu z rozpočtových kapitol, neostane nám prakticky ani jedno euro na rozvoj mesta, na kapitálové výdavky. Čiže by sme úplne zastavili aj čerpanie, aj spolufinancovanie, čo je, jednoducho, neprijateľné, pretože máme schválené projekty, ktoré si vyžadujú nemalú mieru spolufinancovania,“ poznamenal.
Aj podľa jeho slov čaká nielen Starú Ľubovňu mimoriadne náročný rok.
„Bude to stáť obrovské úsilie, aby sme rok 2025 vôbec finančne ustáli,“ skonštatoval.
V súčasnosti sa podľa jeho slov sústreďujú na všetky výdavky, ktoré nie sú zo zákona povinné.
„Chceme všetko, čo máme v našom meste, udržať. Nechceme nič zatvárať, nechceme, aby sa skončila činnosť nejakého športového klubu,“ ozrejmil Tomko.
Kým vlani prerozdeľovali dotácie vo výške 180-tisíc eur, teraz to bude podľa jeho slov 140-tisíc či podľa pracovnej verzie možno 100-tisíc eur pre športové kluby, subjekty v sociálnej oblasti a kultúru.
„Opatrenia a škrty budú aj u nás, aby sme sa vôbec vmestili do vecí, ktoré súvisia s rozpočtom roku 2025,“ dodal Tomko.
Prijali nepopulárne opatrenia
V Starej Ľubovni už z uvedených dôvodov prijali podľa primátora aj nepopulárne opatrenie, v rámci odpadového hospodárstva zvýšili poplatok za komunálny odpad o 10 eur.
„Mali sme ho vo výške 40,15 eura ročne na obyvateľa, nová sadzba poplatku je takmer 51 eur. Aj tak to nevykryje náklady na likvidáciu odpadového hospodárstva. Ak by sme tak chceli urobiť, museli by sme ho zvýšiť o 20 eur, teda na 61 eur,“ zhodnotil Tomko.
Miestne dane však zvyšovať mesto neplánuje.
„Dane sme nechali tak, pretože si uvedomujeme aj zložitú situáciu v rámci konsolidácie a nemyslíme si, že je vhodná doba zvyšovať ich,“ uzavrel primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
