GELNICA. Začiatkom adventu bolo parkovisko pred gelnickým Tescom plné áut. Miesto je jednou z hlavných obchodných zón okresu. Na prvý pohľad sa to tu ničím nelíšilo od iných menších slovenských miest.

Že sme v jednom z najchudobnejších regiónov krajiny, bolo zrejmé hneď po vystúpení z auta. Na chodníku vedľa parkoviska nás oslovil odhadom desaťročný chlapec. Pýtal si drobné, plechovky alebo plastové fľaše.

Reagovali sme otázkou, prečo v bežný pracovný deň okolo poludnia nie je v škole. Chlapec nemal očividne náladu na rozhovor týkajúci sa jeho školskej dochádzky. Bez slova pokračoval k ďalšiemu zákazníkovi, ktorý zaparkoval auto s domácim evidenčným číslom neďaleko nás. Starší muž odbil žobrajúce dieťa zašomraním a gestom ruky ho poslal preč. Za to si vypočul štipľavú nadávku.

Biedne podmienky, v ktorých vyrastá časť novej generácie Gelničanov, má riešiť výstavba bytov nižšieho štandardu pre marginalizované komunity. V akom stave je projekt, nevedno. Radnica, ktorú vedie primátor Dušan Tomaško (nezavislý), mlčí.

V roku 2021 sa pritom ponáhľala so zámenou pozemkov pre tento zámer s miestnou rodáčkou, dnes manželkou pražského obchodníka s realitami Jiřího Lormana.

Gelnica získala za mestom parcelu s rozlohou zhruba 3,3 hektára, na ktorej bola možná výstavba sociálnych bytov, no musela sa vzdať vyše 20 hektárov poľnohospodárskej pôdy v najatraktívnejších rozvojových územiach.

Zámena prebehla v čase zmien a doplnkov územného plánu mesta, ktoré by výrazne navýšili cenu mestského majetku. Kruh sa uzavrel v roku 2024, keď mestské zastupiteľstvo schválilo aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie, čím zhodnotilo majetok, ktorý už dnes patrí Lormanovcom. Na časti týchto pozemkov v najatraktívnejšej lokalite Bognár je možná výstavba desiatok rodinných domov.

Radnica sľubuje byty pre Rómov dlhé roky. Projekt sa nehýbe (13 fotografií)

Primátor mesta Gelnica Tomaško (nezávislý) neodpovedal na naše otázky, hlavná kontrolórka mesta však trvá na tom, že mesto získalo pozemky, ktoré sú preň prioritou a že výstavba nájomných bytov pokračuje. Hoci, ako sme sa sami boli presvedčiť, na pozemku, ktorý radnica od Lormanovcov zámenou získala, sa nedeje nič.

Riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško upozornil, že sociálne problémy mesta nemôžu byť zámienkou pri nedodržiavaní pravidiel.

„Ak by sa preukázalo, že pri bývalých mestských majetkoch sa už počas zámeny rátalo so zmenou ich využitia na stavebné parcely a mesto tieto okolnosti pri oceňovaní nebralo do úvahy, mohlo by teoreticky dôjsť k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom obce. Nič na tom nemení ani úsilie radnice riešiť ťaživý sociálny problém mesta, čo nemôže slúžiť ako argument pre zanedbávanie iných zákonných povinností pri správe majetku mesta,” povedal Piško.

Aj samotný zámer vybudovať ďalej za mestom rómske sídlisko pritom vyvoláva otázniky. Viacerí Gelničania sa obávajú, že by sa tým iba vytvorilo nové geto podobne, ako sa to stalo v Košiciach na Luníku IX. Iní Rómovia, s ktorými sme sa v Gelnici rozprávali, by však aj toto riešenie prijali. Mestské domy, v ktorých bývajú teraz, boli totiž v zúfalom stave už vtedy, keď ich tam mesto sťahovalo.

Korzár spolupracoval na článku s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.

Pre deti z centra je ihriskom ulica. (zdroj: Korzár/Michal Lendel)

Rómsky strážnik: Zodpovednosť za žobrajúce deti majú dospelí

Pri našej návšteve gelnického centra sme na Hlavnej ulici natrafili na dvoch členov miestnej občianskej a preventívnej služby. O financie na hliadky mohli žiadať mestá a obce, v ktorých žije rómska komunita s minimálne 80 členmi.

Podľa hliadkujúcich žobrajúce rómske deti už nie sú v meste častým javom. Nevylúčili však, že niektoré využívajú situáciu, keď nie je nablízku žiaden dozor.

„Nemôžeme byť všade. V teréne sme skutočne celý deň okrem polhodinovej prestávky. Ostatní Rómovia nám hovoria, akú skvelú robotu sme dostali. Ale nie je to vôbec jednoduché. Dohliadame na poriadok, riešime napríklad opitých, ktorí robia na ulici problémy. Je to tu ťažká robota,“ povzdychol si jeden z dvojice príslušníkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zmluvy nemajú, nič neplatia. Gelnica chce Rómom z centra stavať byty za mestom Čítajte 

Doplnil, že zodpovednosť za žobranie detí je na dospelých – rodičoch, ale aj tých, ktorí im dávajú na ulici peniaze.

„Decko nerozmýšľa, rozum mu majú dať rodičia. Cudzí nech im peniaze nedávajú, iba ich tým kazia. Na druhej strane, títo rodičia čelia tlaku, aby nepúšťali svoje deti vonku. No nemyslím si, že je to celkom správne. Rómske rodiny tu bývajú v jednej alebo dvoch miestnostiach. Nemajú tam priestor, vodu, kúpeľňu či záchod. V tejto časti mesta nie je ani žiadne ihrisko, preto sa deti hrajú na ulici,“ pokračoval strážnik, ktorý nás odprevadil pred jeden z mestských domov v centre, v ktorom žijú rómske rodiny.

Rozbité okno prelepené igelitom, opadaná fasáda, deravá strecha a nefunkčný odkvap. Takýto pohľad na mestskú nehnuteľnosť sa naskytne okoloidúcemu na Hlavnej ulici. Z dvora sa napriek teplote okolo nuly dral hnilobný zápach.

Po našom vstupe za plechovú bránu sme zbadali jeho pravdepodobný zdroj. V záhrade sa totiž kopili haldy odpadu. Za domom stála drevená latrína. Pred vchodom do domu nás privítal jeho obyvateľ Zoltán Kačány.

„Žijeme tu takto ôsmi dospelí ľudia a tridsaťdva vnúčat. Pred 30 rokmi ma vedenie mesta uisťovalo, že do tohto domu ideme provizórne na dva až tri roky. Mali sme sa presťahovať hneď, ako sa postavia mestské nájomné byty. Tie sa však spomínajú vždy iba pred voľbami, potom je okolo toho ticho,“ bezradne pokrčil plecami 57-ročný Gelničan.

Podľa jeho slov mali byť mestské domy v centre určené na asanáciu už v čase, keď sa tam rómske rodiny sťahovali. Dnes považuje dom za nebezpečný. Rodina však nemá kde ísť.

Od roku 2021 je okolo rómskych bytov ticho

Kačány pripomenul, že v Gelnici sa naposledy verejne rozprávalo o výstavbe nájomných sociálnych bytov na jeseň 2021. Bolo to zhruba rok pred komunálnymi voľbami, v ktorých Tomaško obhájil post primátora. Zároveň sa mu podarilo dostať aj do krajského parlamentu, kde si ho košický župan Rastislav Trnka (nezávislý) vybral ako jedného z podpredsedov.

Diskusia spred troch rokov k bytovkám pre sociálne odkázaných súvisela so získaním pozemku v lokalite Pod Hájom, ktorá sa nachádza niečo vyše kilometra od mesta. Najbližšie je mestská časť Háj, ktorú má od plánovaného rómskeho sídliska oddeľovať hlavná cesta.

Obytný satelit Gelnice pozostáva z necelej štyridsiatky rodinných domov, z ktorých časť využívajú majitelia už iba ako chalupy. Háj nemá obchod, školské či predškolské zariadenie, nie je napojený na pitnú vodu ani plyn.

Avšak má vlastnú rómsku osadu, ktorá vznikla pred rokmi po vysťahovaní tamojších obyvateľov z „vybývanej” bytovky. Presídlenie Rómov na nové sídlisko sa má týkať aj ich. Pridať by sa mali obyvatelia obydlí z ulíc Slovenská, Hlavná, Hnilecká a Turzovská. Kapacita územia Pod Hájom má byť minimálne 400 ľudí.

Kačány má zo sťahovania Rómov z celej Gelnice na jedno miesto obavu. „Väčšinou sa tam bude piť a nikto tam nebude vedieť spraviť poriadok. Mám už za tie roky svoje skúsenosti. Bol som členom rómskej hliadky, robil som aj rodinného poradcu, takže viem svoje. Mesto malo dávno postaviť sociálne byty, no nie za mestom, ale priamo v Gelnici, aby sme žili ako ľudia medzi ostatnými,“ uzavrel Kačány.

Pozitívnejší postoj k výstavbe sociálnych bytov za mestom mali obyvatelia z ďalšieho dvora. Obe rómske enklávy bez hygienického zariadenia oddeľuje paradoxne prevádzka kúpeľňového štúdia a jeden rodinný dom.

Obyvatelia druhej mestskej nehnuteľnosti označili podmienky na bývanie za katastrofálne. „Ľudia, čo tu bývajú, majú po šesť alebo sedem detí a tlačia sa v jednej izbe. Niektorí tu spia na kope po zemi. Nemajú ani vodu. Investovať do bývania, keď nevedia, ako dlho tu budú, nemalo zmysel,“ povedal Valter Girga, ktorého sme stretli na dvore.

Podľa jeho slov tu býval u svojho otca donedávna aj on. Pred časom sa odsťahoval k svokrovi do susedných Žakaroviec. Stále má však trvalý pobyt na gelnickej Hlavnej ulici a je tu aj členom rómskej hliadky.

Je presvedčený, že ak mesto zabezpečí sociálne bývanie pre tunajších Rómov hoci aj za mestom, bude to prínos. Vzdialenosť nového bývania od mesta hodnotí Girga ako nepodstatnú v porovnaní s tým, v akých podmienkach v súčasnosti komunita žije.

Primátor Gelnice Tomaško. (zdroj: FB/Dušan Tomaško.)

Po troch rokoch žiadajú peniaze na dokumentáciu

Kam sa pohol za tri roky projekt výstavby bytov pre marginalizované komunity Pod Hájom, sme sa od radnice nedozvedeli. V telefonickom rozhovore si primátor vyžiadal otázky písomne. Odpovede na ne sme nedostali.

Tomaško naposledy komunikoval túto tému v roku 2021. Záujem verejnosti vtedy vzbudilo získanie pozemku na výstavbu rómskeho satelitu. V tom čase informoval o výstavbe maximálne 50 kontajnerových bytov umiestnených v radovej zástavbe. Súčasťou projektu sú chodníky do centra mesta, výstavba komunitného strediska a materskej školy.

Primátor vtedy odhadol termín sťahovania Rómov do nových domovov na štyri až päť rokov, avšak iba v prípade, ak pôjde celý proces hladko. Samospráva plánovala získať na svoj zámer externé zdroje. Aké kroky v tejto veci zrealizovalo vedenie mesta, dnes nie je známe.

Podľa Kancelárie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity Gelnica predložila žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vypracovanie projektovej dokumentácie len prednedávnom.

„Aktuálne k žiadosti prebieha administratívne overovanie. Bližšie informácie v priebehu kontroly nie je možné poskytnúť,” reagovala riaditeľka mediálneho odboru kancelárie splnomocnenca Miriam Žiaková.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poslanec má zákazky od mesta, hlasoval za projekt, ktorý robil pre investora. Zákon to nezakazuje, tvrdí kontrolórka Čítajte 

Kancelárie splnomocnenca sme sa zároveň pýtali, či je lokalita za mestom vhodná na bývanie pre marginalizované skupiny a či projekt pri Gelnici nepripomína počiatky problémov sídliska Luník IX. Naň totiž ešte v deväťdesiatych rokoch zhromaždili Košice rómskych nájomníkov z lukratívnych mestských nehnuteľností najmä v centre mesta. Tie potom končili v súkromných rukách.

Lokalitu Pod Hájom pri Gelnici podľa Žiakovej preskúmajú počas administratívneho overovania žiadosti mesta. Zámer musí totiž prispieť k zníženiu segregácie, sociálneho vylúčenia, getoizácie a stigmatizácie.

Na mestské pozemky v lokalite Pod Hájom sme sa boli pozrieť. Rozsiahla lúka sa od hlavnej cesty mierne zvažuje smerom k rieke Hnilec. Horná časť pozemku poskytuje panoramatický výhľad na zalesnené kopce za riekou.

Obyvatelia mestskej časti nám potvrdili, že na pozemku za cestou nevideli nikoho z mesta už niekoľko rokov. Naposledy sa tam podľa nich realizoval hydrogeologický prieskum. Zároveň priznali, že sú tomu radi, pretože sú proti rómskemu sídlisku v ich blízkosti.

Biznis s Miss Spiša a prezidentom komory

Radnica získala vyše trojhektárový pozemok Pod Hájom na jeseň roku 2021 od Michaely Lormanovej, ktorá zámenu nehnuteľností iniciovala. Spolu s manželom Jiřím Lormanom z Prahy sa pohybujú v českom realitnom biznise.

Lorman je majiteľom a akcionárom v niekoľkých realitných firmách a vystupuje tiež ako prezident Realitní komory České republiky. Súkromný spolok združuje viaceré, zväčša lokálne, české realitné kancelárie. Lorman pôsobí zároveň ako člen oblastnej rady, ktorá je súčasťou regionálnych štruktúr politickej strany ODS.

Pražského podnikateľa spája s Gelnicou jeho manželka Michaela, ktorá ako slobodná, pod menom Čechová, uspela v roku 2013 v súťaži krásy Miss Spiša. Podľa českého obchodného registra pôsobí aktuálne Lormanová vo vedení akciovky Real Estate Czech Republic a spolu s manželom Jiřím sú vedení ako akcionári firmy Národní realitní holding.

Rodená Gelničanka, na ktorej meno bol pozemok Pod Hájom vedený, žiadala za 3,3 hektára pôdy 20 hektárov mestských pozemkov - to znamená šesťnásobok výmery súkromnej parcely. Neskôr primátor v zastupiteľstve pri schvaľovaní zámeny prezradil, že vlastník pôvodne žiadal až 32 hektárov.

Na zozname nehnuteľností, ktoré si Lormanovci vyhliadli, sa veľká časť nachádza v lokalite Bognár. Podľa našich prepočtov šlo o deväť hektárov. Zelená plocha leží nad hlavnou cestou a susedí so štvrťou rodinných domov „Legy”. Miesto poskytuje jedny z najkrajších výhľadov na gelnickú časť Hnileckej doliny. Nachádza sa tam aj vyhliadková veža, v dolnej časti stojí poľnohospodárska stavba s ovčincom.

Červené plochy v lokalite Bognár získali Lormanovci zámenou pozemkov s mestom. Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie. (zdroj: Mesto Gelnica)

Za súčinnosť sľuboval „pomoc”

O pozemky na Bognári mali Lormanovci záujem minimálne od roku 2018. Potvrdzuje to písomná komunikácia medzi pražským developerom a radnicou. Okrem klasickej pošty máme k dispozícii aj emaily, ktoré zasielal Lorman primátorovi a vedúcemu oddelenia inžinierskej činnosti a územného plánovania mesta.

Tomaškovi a vedúcemu zamestnancovi radnice v nich vysvetľoval okrem iného svoje predstavy o využití atraktívneho priestoru nad mestom, ktorý mal slúžiť v budúcnosti na vybudovanie športovísk s vonkajším bazénom. Uvažoval vraj tiež o detskej zoo a ihrisku na minigolf.

Prisľúbil, že ak mu vyjde pri jeho žiadosti o predaj mestských pozemkov Gelnica v ústrety a bude súčinná aj pri získavaní okolitých nehnuteľností od Pozemkového fondu, je pripravený podať radnici pomocnú ruku.

„Budem veľmi rád mesto Gelnica podporovať. Rovnako tak nemám problém v rámci priateľských vzťahov: 1. zaplatiť/zaistiť vypratanie horľavých predmetov + črepov z hotela Smrečina, odhad nákladov 1 500 eur; 2. zaistiť/zaplatiť poistenie hotela Smrečina v prospech TJ Slovan Gelnica,” napísal Lorman.

Nefungujúci hotel Smrečina, ktorý sa nachádza neďaleko Bognára, však mestu nepatrí. Je majetkom spomínaného občianskeho združenia TJ Slovan Gelnica, ktorého štatutárom je Dušan Tomaško starší, otec primátora.

K predaju mestských pozemkov na Bognári Lormanovcom však nakoniec nedošlo. V auguste 2019 síce schválilo mestské zastupiteľstvo odpredaj časti majetku s celkovou rozlohou 3,2 hektára, no český investor nesúhlasil s cenou 56-tisíc. Lormanovci sa k pozemkom na Bognári nakoniec dostali inak.

V lokalite Pod Hájom je plánované sídlisko pre marginalizované rómske komunity už roky. Zatiaľ existuje iba na papieri. Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie. (zdroj: Mesto Gelnica)

Podiel v pozemku Pod Hájom mesto za 6-tisíc nekúpilo

Cesta k získaniu pozemkov na Bognári sa investorom otvorila, keď odkúpili inú nehnuteľnosť. Lormanová totiž postupne v rokoch 2020 až 2021 nadobudla tri spoluvlastnícke podiely v pozemku Pod Hájom, na ktorom plánuje Gelnica rómske sídlisko.

Dokázala sa dohodnúť aj s vlastníčkou, ktorá mala dlhodobo odmietať odpredaj svojej časti majetku mestu práve preto, že nesúhlasila s plánovanou výstavbou rómskych bytoviek.

V roku 2020 však mohla Gelnica odkúpiť štvrtinový spoluvlastnícky podiel v parcele Pod Hájom ešte pred Lormanovou a to za priaznivých podmienok. Majetok sa totiž ocitol v konkurze kvôli dlhom vtedajšieho vlastníka. Správca konkurznej podstaty vtedy ponúkol mestu podiel za 6-tisíc eur. Peniaze museli byť vyplatené v lehote desiatich dní.

Napriek tomu, že primátor Tomaško mal súhlas na kúpu podielu priamo od zastupiteľstva, obrátil sa na komisiu majetku. Väčšina jej členov to neodporučila. Poslankyňa Gabriela Oravcová (Smer), ktorá komisii predsedá, to v súčasnosti vysvetľuje Tomaškovým argumentom pred hlasovaním, že mesto nemá na kúpu vyčlenené peniaze v rozpočte.

„Vedenie mesta malo konať tak, ako predtým rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Komisia majetku nemá kompetencie rozhodovať o rozpočte, tak ako aj ostatné komisie sme iba poradným orgánom poslaneckého zboru,” vraví Oravcová.

Primátor na otázku, prečo radnica spoluvlastnícky podiel v rámci konkurzu neodkúpila, nereagoval. Namiesto mesta ho tak mohli získať Lormanovci, ktorí potom celú parcelu s mestom pre nich výhodne zamenili.

Poslankyňa: Pozemok zdražel za rok o 119 percent

Zámenu pozemkov medzi Gelnicou a Lormanovcami schválilo zastupiteľstvo v októbri 2021. Dôležité informácie o dohode odzneli už na augustovom rokovaní. Primátor Tomaško vtedy spomenul rozdiel v hodnote zamieňaného majetku vo výške viac ako 110-tisíc.

Napriek nepomeru v rozlohe pozemkov Lormanovcov a mesta - jedna k šiestim, malo byť manko na strane Gelnice. Vyplýva to zo znaleckých posudkov, ktoré si nechala k zámene vypracovať radnica u popradských znalkýň Zuzany Schindlerovej a Barbory Hoghovej.

Majetok mesta bol ohodnotený na 127-tisíc a hodnota pozemku, ktorý ponúkali Lormanovci, mala predstavovať sumu 237-tisíc. Podľa dohody s Lormanovcami nemusela Gelnica rozdiel doplácať.

Oravcová, ktorá je zároveň vedúcou gelnického katastra, na rokovaní pred schvaľovaním zámeny pripomenula, že mesto malo k súkromnému pozemku Pod Hájom v tom čase rok starý znalecký posudok, ktorý si nechalo vyhotoviť k dražbe štvrtinového spolupodielu. Podľa staršieho posudku mala byť hodnota celej nehnuteľnosti iba 108-tisíc.

„To predstavuje nárast ceny oproti roku 2020 o 119 percent. S týmto nepomerom sme sa však nevysporiadali, hoci sme to navrhovali vyriešiť znaleckou komorou,” pripomenula počas rokovania v auguste 2021 poslankyňa.

Pre úplnosť treba uviesť, že developer daroval Gelnici okrem spomínanej parcely Pod Hájom aj spoluvlastnícke podiely v štyroch pozemkoch mimo jedného v zastavanom území mesta. Ich celková výmera je 6 600 metrov štvorcových, ktoré ohodnotili znalkyne na 37-tisíc eur.

Po zámene však narástli na hodnote aj pôvodne mestské pozemky, ktoré Lormanovci od radnice získali.

Poslankyňa: Meníme územný plán. Počkajme

Nízka hodnota pozemkov, ktoré mesto v rámci zámeny dávalo Lormanovcom, súvisí aj s tým, že v tej dobe boli vedené ako poľnohospodárske plochy. V rovnakom čase však už bol rozbehnutý proces zmien a doplnkov územného plánu Gelnice, ktorý rátal s tým, že časť pozemkov zmení svoje funkčné využitie a poslúži na výstavbu.

Poslankyňa Oravcová preto na rokovaní žiadala, aby mesto so zámenou počkalo do času ukončenia procesu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie. Nestalo sa tak. Zastupiteľstvo zámenu pozemkov schválilo. Primátor podpísal zmluvu s Lormanovcami ešte v ten istý mesiac.

Tomaška sme sa snažili pýtať aj na to, či považuje zámenu v čase zmeny územného plánu za výhodnú pre mesto. Odpoveď sme sa ani v tomto prípade nedozvedeli. Reagovala však hlavná mestská kontrolórka Zuzana Kleinová.

Podľa jej slov s odložením zámeny pozemkov do momentu aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie nesúhlasili Lormanovci: „S možnosťou posunúť proces zámennej zmluvy na dobu po schválení zmien a doplnkov bola druhá zmluvná strana oboznámená, ale nesúhlasila s tým a podmienila uzavretie zámennej zmluvy v lehote pred uzavretím procesu,” doplnila Kleinová.

Prečo sa mesto tak ponáhľalo, keď dodnes žiadne bytovky pre Rómov v skutočnosti stavať nezačalo, sme sa však od zodpovedných nedozvedeli. Kleinová napriek tomu považuje priebeh zámeny za korektný a v zmysle zákona. Tvrdí, že proces výstavby bytov pre Rómov pokračuje: „Získaný majetok je pre mesto prioritou, proces výstavby sociálnych bytov prebieha aj v súčasnosti,” tvrdí.

Navyše vďaka nemu podľa jej slov získa radnica odchodom Rómov z centra priestor pre rozvoj tejto časti Gelnice. Odmietla, že by bolo možné považovať postup vedenie radnice za nehospodárne nakladanie s majetkom obce.

„Druhá zmluvná strana získala zámenou pozemky, ktoré považovala za vhodné pre jej ďalšie zámery, ktoré sa však doteraz nerealizovali,” dodala Kleinová.

Na časti pozemkov sa už dá stavať

Avšak majetok, ktorý získali Lormanovci, na hodnote získal. V júni 2024 totiž nakoniec prešli zmeny v územnom pláne.

Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie pre lokalitu Bognár opisuje premenu funkčného využitia lokality z poľnohospodárstva na „bývanie v rodinných domoch”.

„Lokalita sa nachádza v katastrálnom území mesta, mimo zastavaného územia. Navrhovaným funkčným využitím sa rozširujú možnosti využitia pozemkov na výstavbu rodinných domov v nadväznosti na existujúcu zástavbu,” píše sa v materiáli k zmene územného plánu. Spoločne so susednou lokalitou „Vodárenská” sa v tomto území počítalo s prírastkom 140 rodinných domov.

Zo zverejnenej a aktualizovanej verzie územnoplánovacej dokumentácie však vyplýva, že masívna výstavba domov na Bognári procesom prípravy zmien neprešla, nakoniec sa počíta s realizáciou „iba” 35 domov.

Podľa košického architekta a urbanistu Viktora Malinovského plán na tak rozsiahlu výstavbu zredukoval referát pôdohospodárstva Okresného úradu Košice, nesúhlasil so záberom pôvodne poľnohospodárskej pôdy.

Zároveň však Malinovský súhlasí s tvrdením, že aktualizácia územného plánu aj tak zhodnotila pozemky, ktorých sa zmeny dotkli. V súčasnosti patria pozemky na Bognári Jiřimu Lormanovi. K prevodu vlastníctva z jeho manželky došlo ešte v roku 2022.

Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka. Projekt je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš