Čo môže zabrániť takej tragédii, aká sa minulý týždeň udiala na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v Kežmarskom okrese? Pomôžu kamery, alebo tento problém neriešia? Kto pochybil?
Bezpečnostný analytik RADOVAN BRÁNIK bol priamo na mieste bezprostredne po tragédii na škole ako člen tímu krízovej intervencie Modrý anjel. Celkovo bolo z tohto tímu nasadených šesť odborníkov pod vedením skúsenej vojenskej psychologičky Gabriely Bačovej, ktorá zažila mnoho podobných situácií.
„Väčšinu času tam pracovali kolegovia z bližších lokalít. Má väčší význam, keď na mieste robia ľudia, ktorí vedia prísť z menšej vzdialenosti,“ poznamenal pred rozhovorom pre Korzár bezpečnostný analytik.

V rozhovore sa tiež dočítate:
- Aké signály vysielal útočník,
- kto zlyhal,
- prečo sú kamery hlúpy nápad,
- čo by pomohlo,
- či budú podobné prípady pribúdať,
- čo hovoria čísla,
- či máme dosť tímov krízovej intervencie.
Podľa vás ako bezpečnostného analytika existovali signály zo strany útočníka, ktoré naznačovali jeho úmysly?
Existovali, boli neskrývané. V dôsledku toho prebiehali roky snahy ho nejakým spôsobom dostať do bezpečnej vzdialenosti od ľudí. Dokonca aj v ten deň zástupkyňa riaditeľa, ktorá bola zavraždená, dve a pol hodiny pred vraždou prejavila explicitný strach o život a o nejakú formu vydania zákazu priblíženia. Takže tam to postupne stúpalo nezameniteľným spôsobom a ak už takto niekto prejaví strach, tak to zvyčajne znamená, že je to opodstatnené. Takže áno, dalo sa to čakať.
Boli podcenené hrozby?
Zo strany miestnej polície určite áno. Zo strany školy a konkrétnych zodpovedných osôb na škole áno. Miera zodpovednosti je stále predmetom vyšetrovania a je otázkou dlhšieho časového odstupu.
Dá sa povedať, čo zlyhalo?
Zlyhala primárna starostlivosť v čase, keď ešte bol v materskej škole a už sa prejavoval inak. O diagnóze hovoriť nebudem. Prejavoval sa výrazne iným spôsobom ako ostatné deti, v dôsledku čoho sám bol producentom správania, ktorého sa iní ľudia báli, ale zároveň bol aj cieľom rôznych šikanóznych správaní zo strany detí.

Ako to je so školami a zabezpečením bezpečného prostredia? Tragická udalosť sa prednedávnom stala aj na filozofickej fakulte v Prahe...
Dá sa čiastočne porovnať útočník a jeho motivácia v zmysle intrapsychického napätia a povedzme istej odlišnosti. Spája ich vysoká miera inteligencie a zároveň neschopnosť v plnej miere pociťovať určité emócie. Obaja mali pocit, že konajú správne.
Čo s tým? Objavili sa úvahy, že by mohli pomôcť kamery na školách. Mohli by?
Rok sa snažím k tomu vyjadriť a skorigovať tento nápad. Hovorme o kamerách, ale ak nemajú byť orientované do interiéru školy a ak sú vnímané ako prostriedok prevencie, je to hlúposť. Pretože vzhľadom na typický vektor útoku sú nepoužiteľné na prevenciu.
Zvlášť, keď od minulého týždňa vieme, že podľa ministerstva vnútra budú otočené len do exteriéru školy, pričom absolútna väčšina incidentov so smrteľnými následkami je páchaná v interiéroch školy alebo podobných zariadení. Čiže zmysel toho celého úplne uniká. Kamery nie sú žiadne riešenie, ak majú byť riešené tak, ako sú navrhované.
Ešte sa to dalo skorigovať. Mali byť orientované do interiérov, do rizikových zón, kde sa deti zgrupujú a odkiaľ sa uniká zo školy. To by malo zmysel, ak by tie záznamy boli patrične zabezpečené pred zneužitím a „šmírovaním“ (špehovaním) detí.
Možno povedať, že v tej podobe, ktorú ministerstvo vnútra prezentovalo ako definitívnu, je to obyčajná hlúposť.

A čo by pomohlo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš