KEŽMAROK. Z koncentračných táborov sa po ich oslobodení či skončení vojny nevrátilo aj mnoho židovských detí, ktoré tam boli deportované. V školách po nich zostali len prázdne stoličky.
Na životné príbehy niektorých z nich poukazuje práve projekt s názvom Prázdna stolička. Ide o výsledok práce študentov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, s ktorým dnes cestujú po Slovensku.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu a zároveň 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, ktorý pripadá na 27. januára, predstavili v nedeľu projekt aj v budove Evanjelického lýcea v Kežmarku.
Po židovských študentoch ostali prázdne stoličky. Pred 80 rokmi stratila škola tretinu žiakov Čítajte Veľké pátranie študentov
Na začiatku všetkého bola podľa pedagogičky a koordinátorky výstavy Prázdna stolička Ľudmily Kónyovej z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v roku 2021 kniha s názvom Záblesky v temnote, ktorú napísal Róbert Cvi Bornstein. Aj on patril medzi žiakov tohto gymnázia, z ktorého bol však v roku 1940 ako Žid vylúčený.
„Povedali sme si, že sa skúsime pozrieť na to, či bolo takýchto študentov židovského pôvodu vylúčených viac. V archíve na Biskupskom úrade Východného dištriktu sme našli ročenky či výročné správy, v ktorých sú uvedené počty žiakov. Zistili sme, že takýchto žiakov bolo v roku 1940 v našej škole 102. Začalo sa veľké pátranie,“ opísala Kónyová.
(zdroj: FB/Prázdna stolička)Študenti tak spoločne zisťovali, čo sa stalo s týmito žiakmi, ich rodinnými príslušníkmi, či prežili holokaust. Pátrali v archívoch, spolupracovali s Dokumentačným strediskom holokaustu v Bratislave či Múzeom holokaustu v Seredi a písali aj do archívu Auschwitzu.
„Chceli sme tiež vypátrať a potvrdiť si mená dievčat, ktoré boli odvlečené v prvom transporte. Potvrdilo sa nám, že v ňom bolo šesť dievčat z našej školy,“ dodala pedagogička.
Zároveň zistili, že spomedzi 102 žiakov 51 neprežilo hrôzy holokaustu. Spomedzi preživších už v súčasnosti nikto nežije. Aj samotný Róbert Cvi Bornstein zomrel v máji minulého roka.
„Sme vďační aj za stretnutie s ich potomkami. Niekedy sú obohatením nielen oni pre nás, ale aj my pre nich, a tiež naše dokumenty. Napríklad pán Bornstein spoznal na jednej fotografii z inej triedy žiaka, svojho kamaráta, ktorého poznal ako dieťa, no v živote ho už nestretol. Zomrel totiž v koncentračnom tábore v Auschwitzi,“ objastnila Kónyová.
Selfie sa tam nerobí. Detské topánky a dievčenské vrkoče v Osvienčime vás umlčia Čítajte Môžu spoznať svojich príbuzných
S výstavou zamierili do Kežmarku aj preto, že medzi žiakmi židovského pôvodu na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu boli aj takí, ktorí mali nejaké spojenie s týmto mestom či regiónom.
„Príkladom bola rodina Herzova. Išlo o troch súrodencov, ktorí pochádzali z Plavnice, čo je neďaleko Kežmarku, a študovali potom u nás v škole. Tiež sme mali žiakov a príbuzných, ktorí sú spojení s Kežmarkom. Očakávame aj to, že sa opäť objavia potomkovia, ktorí nájdu nejaké súvislosti, a prípadne aj svojich príbuzných a predkov, práve v žiakoch, ktorých tu vystavujeme,“ povedala koordinátorka výstavy.
„Zo začiatku sme predpokladali, že aj na Evanjelickom gymnáziu v Kežmarku študovali židovskí žiaci. Potom sme si uvedomili, že išlo o nemecké reálne gymnázium a takéto gymnázia vôbec neprijímali židovských študentov ešte pred vojnou. Už vtedy boli ovplyvnení nacistickou ideológiou, ktorá sa šírila od nástupu Adolfa Hitlera v Nemecku,“ nadviazal kežmarský evanjelický farár Roman Porubän.
Výnimku nenašli ani v dobových školských správach.
„Z daného obrobia nemáme záznam o žiadnom židovskom dieťati, ktoré by v tom čase študovalo na evanjelickom gymnáziu,“ priblížil.
V meste pritom pred vojnou tvorilo židovské obyvateľstvo jednu pätinu.
(zdroj: FB/Prázdna stolička)Výstava sa rozrastá
Projekt Prázdna stolička trvá už päť rokov, Kónyová na ňom spolupracuje s pedagógom Miroslavom Čurlíkom a ďalšími kolegami i študentmi, dnes sú už viacerí maturanti. Ako vysvetlila, v rámci výstav však približujú len niektoré životné príbehy.
„Stojíme pred dilemou, a teda, či budeme panely časom obmieňať, pretože máme veľmi zaujímavé životné príbehy, ktoré sme zatiaľ nezverejňovali. Výstava sa totiž postupne rozrastá a z kapacitných dôvodov zatiaľ nevieme vytvoriť viac panelov,“ doplnila.
Už teraz je však jej súčasťou aj druhá časť, ktorú podľa jej slov iniciovali samotní žiaci.
„Nechceme poukazovať len na veci z minulosti, ale snažíme sa prepájať a hľadať súvislosti aj so súčasnosťou, aby sme sa dokázali z mnohých vecí poučiť. A tak vznikol projekt Príbehy ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké,“ vysvetlila. Študenti robili rozhovory s ľuďmi, ktorých si sami vybrali.
Bola medzi nimi Rómka, bezdomovec, zdravotne postihnutý, Ukrajinka, homosexuálne orientovaný či žena, ktorá sa narodila v koncentračnom tábore.
Samotnú výstavu Prázdna stolička si v priestoroch lýcea v Kežmarku môže verejnosť pozrieť do piatka, prístupná je v čase od 8.00 do 15.00 hod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
