Spišská katolícka charita dlhodobo pomáha ľuďom v núdzi a zároveň zdôrazňuje svoju snahu o podporu demokratických hodnôt, vzájomnej úcty a spoločnej zodpovednosti za budúcnosť Slovenska. V tomto duchu vydala aj vyhlásenie ako reakciu na hlasy politikov, ktorí sa ohradili proti protestujúcim občanom.
Dokument pripomína, že Slovensko bolo vybudované na princípoch slobody a demokracie, ktoré majú základ v kresťanskej láske k blížnemu. Odkazuje aj na svätých Cyrila a Metoda, ktorí zdôrazňovali jazyk pravdy a spravodlivosti ako základ spoločného dobra. Vyzýva k ochrane týchto hodnôt a k odmietnutiu rozdeľovania spoločnosti, diskriminácie či snahy o znevažovanie menšín.
Diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity PAVOL VILČEK v rozhovore porozprával, prečo prišla charita s týmto vyhlásením a ako vníma súčasnú slovenskú spoločnosť. Spišská katolícka charita zdôrazňuje vo vyhlásení dôležitosť hodnôt slobody, solidarity a zodpovednosti v spoločnosti.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Čo bolo priamym impulzom pre vyhlásenie Spišskej diecéznej charity,
- či sú sloboda a demokracia ohrozené,
- prečo je spoločnosť rozdelená,
- o stupňujúcej sa nenávisti voči Ukrajincom,
- ako mimovládny sektor supluje štát.
Prečo ste sa rozhodli ozvať práve v tomto čase? Bola to reakcia na aktuálne dianie?
Samozrejme, všetci na Slovensku vnímame, čo sa deje a že pnutie je obrovské. Reakcie politikov na to, že ľudia sa zišli na námestiach v Bratislave a v iných mestách, boli neadekvátne. Demokracia je práve v tom, že môžeme svoj názor vyjadriť aj tým, že niekde prídeme a stretneme sa. A to aj tí ľudia, ktorí s niečím nesúhlasia, aj tí, ktorí chcú niečo podporiť.
Tým konkrétnym impulzom boli protesty?
Ani nie protesty, ale práve neadekvátna reakcia politikov na ne. My pomáhame ľuďom bez ohľadu na to, koho volia, aj tým, ktorí nejdú voliť, alebo volili tých, čo sa do parlamentu nedostali. Demokratická spoločnosť má byť ľudská. Tá ľudskosť je v tom, že dokážem prijať aj iný názor, ako je môj, hoci s ním nesúhlasím. Môžem niečo vysvetľovať, ale určite neútočiť.

Aké ste mali odozvy na toto vyhlásenie?
Boli aj pozitívne, aj negatívne. Ak by neboli aj negatívne, asi by som bol prekvapený. Nerobíme to však kvôli odozvám v spoločnosti, či už takým alebo takým, ale preto, aby si spoločnosť uvedomila, že ak my nebudeme ľudskí, tak sa ani nám samotným tu neoplatí žiť, pracovať, tvoriť.
Boli pri negatívnych reakciách aj nejaké neočakávané či príliš príkre?
Kontrolujú to moji kolegovia, priznám sa, že to veľmi neriešim. Na čítanie diskusie treba veľa času a môj čas je potrebný skôr na to, aby som ľuďom pomáhal, než na to, aby som riešil negatívne ohlasy. A ak by som čítal len tie pozitívne, tak spyšniem (úsmev). Takže ani jedno, ani druhé mi veľmi nepomôže.
Zdôrazňujete, že Slovensko bolo vybudované na princípoch slobody a demokracie, ktoré majú základ v kresťanskej láske k blížnemu. Vnímate to tak, že sú tieto princípy ohrozené?
Samotná Ústava Slovenskej republiky hovorí, že celé Slovensko stojí na cyrilometodskom odkaze. Ich odkaz nebol ten, aby sme medzi sebou bojovali, ale aby nás zbližovala láska k Bohu, láska k blížnemu. Celé kresťanstvo je postavené na láske k Bohu a k blížnemu. Čiže ak by som na toto nepoukázal , bol by som sám proti sebe.
Nechcem moralizovať, na to právo nemám, ale chcem zdôrazniť, že samotné zlo je nedostatok lásky, nedostatok dobra. Teda ak my nebudeme dobrými, potom sa nečudujme, že tu máme zlo, vraždy, všelijaké útoky. Niekedy som sklamaný, že práve naši politici, ktorí by nás mali viesť k dobru, k láske, naopak vytvárajú napätie a nenávisť sa stupňuje.
A tie princípy slobody a demokracie sú podľa vás ohrozené?
Láska k blížnemu je základným princípom. Ak druhého nemám rád, nemôžeme sa baviť o slobode. Preto máme slobodu, aby sme mali tých druhých radi. Zoberme si vojnu na Ukrajine. To najhoršie, čo tam je, je nenávisť. Chceme dopadnúť tak, aby v našich srdciach bola nenávisť?
Veď to tu bolo pred osemdesiatimi rokmi. Bola nenávisť k Židom. Pred vojnou bola nenávisť k Čechom, po nej k Nemcom, potom k fabrikantom, k cirkvi, neviem ku čomu všetkému. Ako spoločnosť sme si tým už prešli. Múdra spoločnosť sa poučí a chýb z minulosti sa vyvaruje.
Vo vyhlásení spomínate dôležitosť nenásilného dialógu. Čo by mal podľa vás urobiť každý z nás?
Tesne po Nežnej revolúcii, keď sme pričuchli k demokracii, ma pozitívne šokovalo, keď sem prišla partia mladých dobrovoľníkov z Belgicka. Večer sme sedeli, oni hovorili svoje názory a diskutovali o nich. Boli tam pritom ľudia od Flámskeho bloku až po neviem akých ľavičiarov.
Mňa bolí, že my na Slovensku nie sme ochotní počúvať. Každý sa snaží presadiť len svoj názor... Ako spoločnosť sme tu aj preto, že nejaké hodnoty tu boli, platili a keď sme sa ich niekedy vzdali, mnoho ľudí za to zaplatilo životom. Zase chceme platiť tou najvyššou hodnotou, čo máme? Životmi ľudí?

Za kľúčové témy ste označili kvalitné vzdelávanie, dostupné zdravotníctvo, ochranu zraniteľných skupín a budovanie spoločnosti, kde má každý jednotlivec svoju hodnotu. Zlyhávame v tom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš