ŽAKOVCE. Kňaz Marián Kuffa a zároveň štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach dostal na svoj sociálny podnik 65-tisíc eur od vlády. Stalo sa tak počas jej januárového výjazdového rokovania v Červenom Kláštore.
Pôvodne mali peniaze poslúžiť na kúpu auta, neskôr vláda uznesenie zmenila a financie pôjdu na vybudovanie výťahu k budove inštitútu.
Marián Kuffa je bratom a strýkom štátnych tajomníkov ministerstva životného prostredia Štefana a Filipa Kuffovcov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS. Osobne boli aj na výjazdovom rokovaní vlády.
Filip Kuffa zverejnil krátko po rokovaní vlády na facebooku príspevok, v ktorom vymenoval schválené dotácie.
Ako poslednú uviedol peniaze pre svojho strýka. „65-tisíc eur pre Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach, ktorý pomáha ľuďom v núdzi – podpora výťahu a zakúpenie automobilu."
Ledecký: Peniaze podľa straníckych tričiek
Dotácia sa nevyhla kritike. Poslanec parlamentu za SaS Vladimír Ledecký upozornil, že inštitút dostal peniaze bez akýchkoľvek pravidiel či výberového konania.
„Áno, kňaz Kuffa robí aj záslužnú činnosť, ale to robia na Spiši mnohé organizácie či sociálne podniky, ktoré nedostávajú od štátu absolútne nič. A ak aj niečo dostanú, tak za prísnych pravidiel a podmienok. Nerozumiem, prečo ostatné sociálne podniky zostali vynechané," uviedol.
Ledecký reagoval aj na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša z Hlasu. Hovoril o tom, ako na výjazdových rokovaniach vlády rozdávajú financie obciam, a hlavne občanom.
„Len akosi zabudol spomenúť kľúč, podľa ktorého rozdávajú, pričom rovnomerný veru nie je. Najviac svojim starostom, menej nezávislým a najmenej obciam, kde je starosta z opozičnej strany," hovorí Ledecký.
Inak to podľa neho nebolo ani na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore.
„Vyše jeden milión eur pre koaličných starostov (z toho 65-tisíc eur Kuffovi na 'sociálny podnik'), 630-tisíc eur nezávislým a do obcí, kde je starosta z opozičnej strany, len 285-tisíc eur."
„Ak si to prerátam priemerne na jednu obec, rozdiel medzi koaličným a opozičným bol viac ako dvojnásobný, a to 26 561 eur verzus 12 391 eur."
Opozičný poslanec napísal, že to považuje za absolútnu malosť koaličných politikov, keď ešte aj v regiónoch rozdávajú tisíce podľa straníckych tričiek.
Premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní v Červenom Kláštore uviedol, že vláda vyčlenila peniaze tak, aby príspevok dostala každá jedna obec v oboch okresoch bez toho, akého politického zafarbenia je jej starosta.
Kuffovci v zadnom rade na výjazdovom rokovaní vlády. (zdroj: FB/Filip Kuffa)Príspevky od štátu
Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach v okrese Kežmarok vznikol v roku 1990.
Na čele rovnomenného občianskeho združenia stojí predstavený Marián Kuffa. Riaditeľom je Peter Vilček, štatutárnym zástupcom je Ján Geci. Geci a Vilček zväčša podpisujú dotácie od štátu.
Inštitút má pod sebou viaceré zariadenia sociálnych služieb v okrese Kežmarok, medzi nimi domov sociálnych služieb v Žakovciach, kde majú aj útulok pre mužov a zariadenie núdzového bývania. Prevádzkujú tiež útulok pre ženy v Ľubici.
V získavaní štátnych peňazí sa inštitútu darí dlhodobo. Z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že len za január 2025 dostal od štátu približne 750-tisíc eur na poskytovanie sociálnych služieb z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Peniaze išli pre fungovanie troch zariadení na tento rok, a to na interiérové zariadenie a tiež ako príspevok za nocľah pre ľudí v núdzi v troch domovoch -Dom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Dom Lazár a na nocľaháreň Dom Betánia.
Napríklad príspevok pre fungovanie Domu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zahŕňal 26 eur na jedno miesto na deň a na interiérové zariadenie vo výške 337-tisíc eur. Kapacita zariadenia je 35 ľudí.
Na fungovanie ďalšieho zariadenia, nocľahárne Dom Betánia, dostali z rezortu 45-tisíc eur.
Rezort práce prispieva aj na fungovanie iných neziskových organizácií, ktoré sa venujú pomoci ľuďom, vyplýva to zo zmlúv v centrálnom registri.
Dubéciho zoznam: Kuffovci dostali na dotáciách milióny, najviac inštitút v Žakovciach Čítajte Platba aj na poľnohospodársku činnosť
Inštitút je v získavaní dotácií úspešný okrem štátu aj inde. Z Banskobystrického samosprávneho kraja dostal v januári príspevok 14-tisíc eur na prevádzku sociálnej služby za 1. štvrťrok 2025.
Župa pod vedením Ondreja Luntera (nezávislý) pridelila za posledné dva roky inštitútu spolu necelých 124-tisíc eur.
Prispela aj prešovská župa, za rovnaké obdobie inštitútu vyplatila viac ako 1,1 milióna eura. Ide o peniaze prideľované poskytovateľom sociálnych služieb, nie o tie z krajských dotačných schém.
Inštitút dostal koncom vlaňajšieho novembra dotáciu 4,5-tisíca eur z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Išlo o štátnu schému pomoci pri poskytnutí dotácie na podporu živočíšnej výroby v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine.
Cieľom schémy je podľa zmluvy reagovať na následky krízy, ktorá vznikla v dôsledku vojny na Ukrajine, teda zlepšiť nedostatočnú likviditu, ktorá ohrozuje poľnohospodárske podniky pôsobiace v živočíšnej výrobe.
Jedným z cieľov schémy je udržať konkurencieschopnosť poľnohospodárskych mikro, malých, stredných a veľkých podnikov.
Inštitút, v ktorom pôsobí kňaz Kuffa, sa nevenuje poľnohospodárskej činnosti. Potvrdil to aj jeden z jeho štatutárov Ján Geci, s ktorým sme sa skontaktovali telefonicky.
Z PPA však dostal v minulosti niekoľko dotácií synovec kňaza Kuffu, Gregor Kuffa, ktorý je farmárom. Konkrétne išlo o šesť dotácií spolu za vyše 105-tisíc eur a jeden príspevok (necelých desaťtisíc) z úradu práce na vytvorenie pracovných miest.
Podpora aj z rezortu kultúry
Dotáciu 35-tisíc eur poskytlo inštitútu aj ministerstvo kultúry vlani v októbri, a to na podporu realizácie projektu v Spišskom Štiavniku. Ide o obnovu kultúrnej pamiatky.
V zmluve je uvedený účel poskytnutia dotácie, ktorá mala ísť na prípravnú dokumentáciu či zameranie skutkového stavu pamiatky. Išlo o výzvu Obnovme si svoj dom v podprograme Obnova kultúrnych pamiatok.
Dotácia je účelovo viazaná, poskytovala sa v roku 2024 prioritne podľa zmluvy napríklad na obnovu strechy pamiatok, kaštieľov či na podporu projektu, ktorého kultúrna pamiatka je v okrese nachádzajúcom sa v zozname menej rozvinutých okresov alebo v lokalite s potenciálom rozvoja cestovného ruchu.
Inštitút sa v zmluve zaviazal realizovať projekt v rokoch 2024 až 2027.
Táto schéma bola problematická, ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) blokovala peniaze. Objem financií v programe znížili o šesť miliónov eur.
Zabrzdené peniaze a zdĺhavý proces vyhodnotenia dotačnej výzvy prinútil zástupcov pamiatkových združení a odborníkov protestovať.
Napríklad pri Hanigovskom hrade žiadala o 80-tisíc eur obec Hanigovce. Rezort jej napokon schválil 30-tisíc. Združenia či obce si žiadosti o dotácie podali ešte koncom roka 2023.
Dotácia na obnovu hradov príde, ale je koniec sezóny. Vyčerpajú ju, ak zvýšia platy (rozhovor) Čítajte Kritika poslanca
Na úspešnosť inštitútu pri získavaní dotácií upozornil vlani predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska a poslanec Národnej rady Martin Dubéci. V septembri zverejnil zoznam, aké dotácie dostal inštitút Mariána Kuffu.
Podľa Dubéciho zoznamu bolo inštitútu pridelených od roku 2014 do 2024 z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR trinásť príspevkov na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v celkovej sume vyše štyri milióny eur.
Výška základného príspevku sa postupom času zvyšovala. Kým v rokoch 2014 až 2017 išlo o necelých 212-tisíc eur (základná), vlani to bolo 650-tisíc. V tomto roku to už bolo takmer 692-tisíc eur.
Poslanec Národnej rady Martin Dubéci (zdroj: SITA)Živočíšnu výrobu nemajú
Inštitútu sme sa pýtali na získané dotácie, aj na reakciu na kritiku Ledeckého a Dubéciho. Otázky sme smerovali aj ministerstvu životného prostredia, kde pracuje Filip Kuffa ako štátny tajomník.
Na otázky nám z inštitútu neodpovedali, telefonicky sme sa skontaktovali so štatutárom Gecim.
Ten povedal, že otázky videl, no nechce sa k nim vyjadrovať. Tí, ktorí ich kritizujú, sa majú podľa neho prísť pozrieť na to, s akými klientmi pracujú, na to, čo robia a ako sa boria a trápia.
Povedal, že sa práve venuje klientom v núdzi a na otázky má odpovedať predstavený inštitútu, teda kňaz.
Na doplňujúcu otázku ohľadom dotácie z PPA Geci reagoval, že si to máme overiť priamo u agentúry, či im bola dotácia priznaná legálne. Na otázku, či realizujú aj živočíšnu výrobu, odpovedal, že nie.
Pýtali sme sa na to Pôdohospodárskej platobnej agentúry, aj rezortu pôdohospodárstva. Na otázky neodpovedali.
Dotácie na seba nikdy nedostal
Na naše otázky Marián Kuffa neodpovedal, zareagoval videom na facebooku. Uviedol v ňom, že svojpomocne, bez dotácií štátu postavili dom pre ľudí v núdzi.
„Máme hrubú stavbu a moji spolupracovníci požiadali o dotáciu na výťah,“ povedal.
Sám bol vraj mimoriadne prekvapený, že dotáciu dostali a že ho zavolali na rokovanie vlády. „Patrí sa mi poďakovať, ani som sa nechystal. Prišiel som tam, liberálne médiá hneď do mňa šprtali,“ uviedol.
Na výjazdovom rokovaní vlády sa ho novinári pýtali na konflikt záujmov kvôli tomu, že dostal dotáciu. „Ja som dostal? Nie moji ľudia? Bezdomovci patria Kuffovi alebo štátu? Vy závidíte týmto ľudom? Závidíte, že dostali na výťah?“ hovorí vo videu.
Denník Korzár sa s Mariánom Kuffom na výjazdovom rokovaní vlády nerozprával a ani sa ho na konflikt záujmov na mieste nepýtal.
Vo videu tiež povedal, že za 34 rokov, počas ktorých sa venuje pomoci ľuďom, nikdy za sociálnu prácu nedostal ani cent od vlády, ministerstva, kraja. „Úplne zadarmo to robím, ani od cirkvi som nedostal za sociálnu prácu, Marián Kuffa nedostal,“ povedal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
