SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Spišiaci sa vrátili k tradičným protestným štvrtkom. „Aj z toho dôvodu, že v meste je silné zastúpenie fanúšikov hokeja a piatok je hrací deň,“ vysvetlil spoluorganizátor Juraj Baláž, prečo sa zhromaždenie venované pietnej spomienke na Jána a Martinu uskutočnilo v Spišskej Novej Vsi už vo štvrtok 20. februára.
Na Radničné námestie pred Spišské divadlo prišlo v chladnom mrazivom počasí asi 500 ľudí. Spomienke na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej organizátori podriadili výber rečníkov aj hudobnej zložky. Niesla sa v pokojnom duchu.
Na východe budú spomínať na Jána a Martinu, pripomenú si aj výročie začiatku vojny na Ukrajine Čítajte Zhromaždenie otvoril moderátor herec Peter Čižmár. Povedal, že od smrti Jána a Martiny ubehlo dlhých sedem rokov a ich vražda stále nie je objasnená.
Pripomenul odkaz týchto dvoch mladých ľudí, na ktorých sa nesmie zabudnúť.„My sa postaráme, aby sa nezabudlo,“ zdôraznil.
Prítomní si dvojicu uctili minútou ticha.
Rečníci prišli z Oravy a Liptova
Prvým rečníkom bol Ondrej Bukna, ktorý od roku 2018 organizuje pietne spomienky na Jána a Martinu v Dolnom Kubíne. Povedal, že voľby v roku 2020 nám dali nádej, ktorá však nebola naplnená. Jeho bilancia uplynulých siedmich rokov smeruje k hanbe.
„Môžeme za to aj my? Kuciak za svoje ideály zaplatil najvyššiu cenu. Demokratické vlády musíme kontrolovať ešte viac ako nedemokratické, zvlášť na Slovensku, kde vládne populizmus. Bude ešte možný reparát?“ kladie si otázku.
Aktívna občianka a matka dvoch detí Katarína Rebovská prišla do Spišskej Novej Vsi z dolného Liptova. Zdôraznila, že je našou občianskou povinnosťou zúčastniť sa na pietnej spomienke.
„Každý rodič musí mať možnosť vychovávať svoje deti. Nedokážem si predstaviť, že by sa to stalo mne a mojej rodine. Aký by bol náš život prázdny a bolestivý ako život Kuciakovcov a Kušnírovcov, ktorí prišli o svojich milovaných,“ povedala.
Pellegrini opitý prezidentskou víziou, atentát na žurnalistiku. V Košickom kraji spomínali Čítajte Dôležitá je slušnosť
Domácu rečnícku scénu zastupoval pedagóg a pracovník s mládežou Matej Farky Farkalín, ktorý pred siedmimi rokmi stál na námestí za slušné Slovensko.
„Vtedy sa ľudia vôbec nebáli. Teraz sa však každý bojí, čo mu na to, že príde na zhromaždenie, povedia v práci, čo napíšu na sociálnych sieťach,“ povedal s tým, že sa najviac bojí o Slovensko.
Práve strach o budúcnosť krajiny i o to, ako rýchlo sa zabudlo na Jána a Martinu, ho priviedli opäť na námestie. „Chcem žiť v krajine, kde sa ľudia neboja a sú k sebe slušní. Prispejme k tomu, aby sme spolu budovali práve takúto spoločnosť,“ dodal.
Po jeho príhovore sa z ticha a tmy, ktorú osvetľovali len mobily, ozvala pieseň Milana Lasicu List do vetra.
Viac zodpovednosti za budúcnosť
Advokátka a spoluzakladateľka občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko v Spišskej Novej Vsi Anna Kopčáková zdôraznila, že jej spolu s kolegyňami Jankou Bandžuchovou a Miriam Meckovou nie je jedno, v akej krajine žijú.
Veľkým problémom spoločnosti podľa nej je, že žijeme bez zodpovednosti za našu súčasnosť a budúcnosť, čo sa nám vráti v podobe detí. „Aby sme tu nestáli znova aj o ďalších sedem rokov, potrebujeme mať všetci viac spoločných cieľov,“ dodala.
(zdroj: Veronika Vencelová)Prežívajú nočnú moru
Kopčáková prečítala list rodiny Kuciakovcov.
„Vďaka práci vyšetrovateľov neskorumpovaných vládnou mocou sa na naše pomery pomerne rýchlo podarilo odhaliť vykonávateľov aj objednávateľov týchto vrážd dvoch mladých odvážnych ľudí. Čo sa dialo potom, je pre nás nočnou morou. Začalo sa to rozpustením vyšetrovacieho tímu ešte pred úplným došetrením. Kam až siahajú páky objednávateľa vraždy a jeho 'priateľov'. Verejnosť sa dozvedela o zbieraní kompro materiálov na policajtov, sudcov, prokurátorov a vplyvných politikov, náš právny systém zase zlyhal. Skupina oligarchov, ktorá vznikla z prvej privatizácie, začala s ofenzívou. Kde sú peniaze, tam je u nás aj moc a pravda,“ napísal Jánov otec Jozef.
„Po protestoch sa zdalo, že slušnosť a spravodlivosť zvíťazí, žiaľ, tešili sme sa predčasne. Mafiánska vláda sa vrátila. Už z nahrávok z poľovníckej chaty sme sa dozvedeli, ako sa zbavia nepohodlných a neúplatných ľudí. A my sme im to našou pasivitou dovolili,“ pokračoval.
„My sme sa ani po siedmich rokoch trápenia spravodlivosti nedočkali a už sa bojím, že sa jej nedočkáme nikdy. Tí, ktorí vládli pri vytvorení systému 'našich' ľudí, sú tam zas a robia všetko pre to, aby neboli stíhaní oni, ani nikto z ich posluhovačov. Zmenili Trestný zákon, zrušili špeciálnu prokuratúru, rozbili NAKA, oslobodzujú právoplatne odsúdených, naťahujú trestné konania, šikanujú poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, klaňajú sa masovým vojnovým vrahom - nezastavia sa pred ničím. Máme teda dôvod veriť, že neoslobodia vrahov našich detí a my sa nebudeme musieť opäť báť?“ napísal v liste Jozef Kuciak.
Dodal, že za celé tie roky sú práve plné námestia dobrých ľudí to, čo im dodávalo silu, energiu a nádej.
„Veľa ľudí hovorí, že máme ticho smútiť a odpustiť. Odpustiť sa dá však iba tomu, kto vinu priznáva a úprimne ľutuje. Komu mám teda odpustiť? Z celého srdca ďakujeme, že ste tu. Potrebujeme vás...“
Prečítali list pani Zlatice
Senior a bývalý učiteľ Pavol Gubka prečítal list Zlatice Kušnírovej.
„Sloboda, demokracia, rovnosť, právo na názor a ostatné hodnoty, za ktoré sme bojovali v roku 1989, sú čoraz viac pošliapavané. Ľudia, ktorí by mali deklarovať a potvrdzovať to, že sme demokratická krajina, kde sa dobre žije a kde nevládne mrzutosť, zloba, nespravodlivosť a neslušnosť, sú dnes úplne na inom konci pomyselnej reťaze."
List Kušnírovej pokračuje slovami, že u nás vládne partia ľudí, ktorí by už dávno nemali byť tam, kde sú, ale mali by sedieť inde. „Vraciame sa v čase, do čias, keď sa za názor zatváralo a vyhrážalo. Toto je veľmi zlá cesta, na ktorú sme sa vydali,“ napísala mama Martiny.
Vyzvala všetkých, ktorým záleží na tom, kde žijeme, aby neboli ticho.
„Aby ukázali, že nie sme v našom boji osamotení. Aby tu boli s nami, aby sme spoločnými silami porazili zlo, ktoré nám tu vládne. Prosím, myslite na moje deti a na to, že oni len chceli, aby sme sa mali dobre, ako to náš Janko stále vravel,“ dodala.
Záver patril skladbe Predstavujem si krajinu.
„Nikdy neprestaňme snívať a nikdy nezabudnime. To, že sme tu, nám dáva nádej,“ ukončil pietne zhromaždenie moderátor Čižmár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
