Predseda Horskej služby Pieninského národného parku Marko Popovič hovorí, že aktuálna pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny ohrozuje fungovanie dobrovoľných záchranárov.
Novela má obmedziť činnosť dobrovoľníkov v národných parkoch či rezerváciách. Podľa záchranára to môže znamenať neskorší príchod pomoci pri ohrození života a v kritických situáciách.
Popovič poukazuje na to, že novelou sa tiež zvýšia náklady pre štát, keďže štátna záchrana je drahšia, zatiaľ čo dobrovoľníci pomáhajú zadarmo. Štát by ich mal podľa neho podporovať, nie vytláčať.
Novela má nadobudnúť účinnosť 15. októbra 2025. Ide o obdobný návrh zákona ako bol predložený v máji 2024. Po zaslaní pripomienok zo strany dobrovoľných záchranárskych združení bol v celom rozsahu stiahnutý.
Záchranári vytvorili aj teraz hromadnú pripomienku, v ktorej navrhujú novelu zákona odmietnuť.
V rozhovore si tiež prečítate:
- ako funguje prijímanie dobrovoľných záchranárov,
- ako rezort reaguje na pripomienky dobrovoľníkov,
- čo prináša novela,
- ako by mala vyzerať ideálna horská záchrana.
Upozorňujete na to, že aktuálne pripravovaná novela zákona ohrozuje fungovanie dobrovoľných záchranárov. Poukazujete však aj na porušovanie zákona v rezorte vnútra a na nekonečný akreditačný proces týkajúci sa občianskych združení združujúcich dobrovoľných záchranárov. O čo ide?
Novela zákona o integrovanom záchrannom systému hovorí, že ostatné zložky tohto systému by mali požiadať o akreditáciu ministerstva vnútra. Vydanie certifikátu odporúča komisia. O akreditáciu sme požiadali ešte v roku 2023, rozhodnutie sme dostali dávno po lehote.
Akreditáciu nám zamietli, takže sme podali opravný prostriedok. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zrušil rozhodnutie, teda zamietnutie akreditácie, a vec vrátil prvostupňového orgánu (rezort vnútra, pozn. red.). Stalo sa to v polovici septembra 2024. Je záver februára 2025 a do dnešného dňa sme nedostali rozhodnutie. Vidíme, že je to zámerné a nedeje sa to len nám. Aj iné združenia horských záchranárov majú podobný problém (V Horskej službe Čergov a Veľkej Fatre žiadosť o akreditáciu poslali pred dvoma rokmi, stále nie je uzavretá. Blokuje ich to v pomoci profesionálnym záchranárom, pozn. red.).
Čo to pre vás znamená?
Akreditácia nás neoprávňuje robiť záchrannú činnosť či vstupovať do národných parkov. Po jej schválení sa však stávame zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá je v prípade mimoriadnych udalostí, ako sú napríklad živelné pohromy či veľké pátracie akcie, k dispozícii. Pre nás je dôležité, aby sme boli v zákone niekde ukotvení ako záchranná zložka, aby sme mali oprávnenia, právomoci.
Pôvodne občianske združenia boli v zákone o Horskej záchrannej službe, ktorý platil od roku 2003. V roku 2015 sa zákon zmenil a vypadli ustanovenia o občianskych združeniach. Dnes je v podstate len zákon o jednej organizácii – tou je štátna organizácia Horská záchranná služba. Občianske združenia ako tie naše, v žiadnom zákone ukotvené nie sú.
Táto novela nás navyše do hôr už ani nepustí. Bude sa novelizovať nielen zákon o Horskej záchrannej službe, ale aj o ochrane prírody. Ten hovorí, kto môže vstupovať do chránených území a má to byť len príslušník Horskej záchrannej služby a osoby, ktoré s ňou majú zmluvný vzťah.
Obmedzenie dobrovoľnej stráže
- Dobrovoľná stráž má podobne ako dobrovoľní záchranári z chránených oblastí prakticky vymiznúť. V súčasnosti je na Slovensku približne 800 dobrovoľných strážcov prírody, profesionálnych je približne 100. Sú to ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase prešli školením, skúškami a monitorujú dianie v chránených územiach.
- Od januára je ich činnosť podmienená tým, že musia mať súhlasy vlastníkov území.
- Dobrovoľní strážcovia pracujú zadarmo. Napríklad v Národnom parku Poloniny pomáhajú zamestnancom s monitoringom zubra v zime. Je to veľká pomoc pre štátnych ochranárov, ktorých je málo.
- „Máme prípady, keď odhalili aj pytliactvo alebo sa častejšie stávalo, že niekoho prichytili pri zbere čučoriedok v piatom, najprísnejšom stupni ochrany. Boli dvojitou kontrolou. Správa Národného parku Poloniny má pritom len dvoch zamestnancov – strážcov,“ povedala vlani v rozhovore ekologička Zuzana Burdová.
Ekologička Burdová: Kuffa jazdil na štvorkolke v Poloninách, teraz to povolili v zákone Čítajte Dobrovoľní záchranári pritom štát nič nestoja, podobne ako dobrovoľní strážcovia prírody. Robíte to bez nároku na finančnú odmenu.
Áno, šetríme finančné prostriedky štátu. Dokonca sme piaty rok nedostali žiadnu dotáciu. V Pieninskom národnom parku máme 23 dobrovoľných záchranárov a dvoch čakateľov. V prvom rade robíme preventívnu činnosť. Za 20 rokov sa ani raz nestalo, že sme nešli na záchrannú akciu alebo žeby sme pri našej činnosti pochybili. Napriek všetkému nás vytláčajú a tvrdia, že to nedokážeme robiť a že to musí robiť Horská záchranná služba.
Cez rôzne projekty financované za európske peniaze sme cvičili s Poliakmi, Nemcami, Rakúšanmi, Čechmi, Gruzíncami či Ukrajincami. Model horskej záchrany aký je u nás nie je nikde inde. Veľkú časť zásahov robia dobrovoľníci, v niektorých krajinách ako Nemecko a Rakúsko výhradne dobrovoľníci a zvládajú to. Tam profesionálni záchranári vôbec nie sú. Nehovorím, že sme na to u nás pripravení, ale nepotrebujeme takýto veľký počet profesionálnych záchranárov. Je ich asi 150. Pred rokom 2003 bolo údajne dokopy 1 200 záchranárov, dokopy profesionálni aj dobrovoľní, no vraj sa osvedčil model približne celkovo 450 záchranárov (profesionálni aj dobrovoľní, ktorí majú zmluvu s horskou službou, pozn. red.).
Dobrovoľným záchranárom sa pritom nestane len tak hocikto. Sú to ľudia s dobrou fyzickou kondíciou, poznajú terén, v ktorom pracujú. Navyše musia prejsť výcvikom.
V občianskych združeniach sa nestane záchranárom niekto hneď po prijatí. Je tam dvojročná čakacia doba. Počas nej musí záujemca splniť podmienky akreditovaného strediska, vykonať skúšky prvej pomoci a následne robiť základnú odbornú činnosť. Musí aj zapadnúť do kolektívu.
V čom vidíte problémy novely?
Podľa nás je zlá ako celok. Do zákona chcú napríklad dať, že záchranná činnosť pre účely zákona má byť aj záchranná činnosť na lyžiarskych tratiach. V súčasnosti tam robí Horská záchranná služba nelegálnu činnosť, keďže je to vec prevádzkovateľa strediska. Horská záchranná služba je štátna rozpočtová organizácia a štátny orgán môže konať len podľa zákona. Môžu slúžiť na lyžiarskych tratiach, ktoré sú ohrozené lavínami. U nás je len Lomnické sedlo a Spálená dolina.
Podľa novely by tiež nikto nemohol používať označenie Horskej záchrannej služby. Ale je to služba, aj naša, ako inak to máme nazvať? Navrhujú tiež odznak Horskej záchrannej služby, bude to aj v zákone o ochrane prírody. Podľa novely tiež nemôže ísť dobrovoľný záchranár mimo značeného chodníka. To de facto znamená koniec činnosti združení dobrovoľných horských záchranárov.
(zdroj: FB/Horská služba Pieninského národného parku)Ako to komunikujete s rezortom?
V medzirezortnom pripomienkovom konaní dávame hromadnú pripomienku. Identický zákon bol navyše v parlamente minulý rok, išlo to ako poslanecký návrh. Dával ho poslanec Samuel Migaľ (na konci januára ho predseda Hlasu Šutaj Eštok zo strany vylúčil, pozn. red.). Boli sme v parlamente, jednali sme s ním, vysvetlili sme mu to a nakoniec pán Migaľ zákon v celom rozsahu stiahol. Ani nie po pol roku idú zákon predkladať v tej istej podobe. Naše pripomienky však označili za neakceptovateľné.
Aké bolo zdôvodnenie?
Žiadne.
Z laického pohľadu to vyzerá tak, že dobrovoľní záchranári sú užitoční. Štát ich neplatí, obmedzením dobrovoľnej záchrannej činnosti tak neušetrí ani v čase konsolidácie. Má teda zmysel a je logické, aby to fungovalo. Ako si vysvetľujete, že chcú obmedziť ich činnosť?
Vidia v nás konkurenciu. Hľadajú kadejaké prostriedky, aby nás absolútne zlikvidovali. Nikdy sme neboli osobní. Jednali sme aj s predošlou vládou, ale povedali nám, že ich partnerom je Horská záchranná služba. Doteraz sme poukazovali na nehospodárnosť, na to, ako sa zbytočne míňajú v Horskej záchrannej službe peniaze.
Aj keď sme totiž mali ako občianske združenie zmluvu s Horskou záchrannou službou v minulosti, niekedy nás na záchranné akcie vôbec nevolali. Podobne je to aj vo Vysokých Tatrách. Mám k dispozícii list z dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby z roku 2009. Vytýkali riaditeľovi Horskej záchrannej služby, prečo ich nezavolali na záchrannú akciu, keď ich je dostatočný počet a veľmi dobre poznajú terén. Namiesto toho volajú záchranárov z iných oblastných stredísk, čo stojí peniaze a dotyčnú osobu sa ani nepodarilo zachrániť. Pri pátracej akcii potrebujete na začiatku nasadiť strašne veľa ľudí. Aj teraz sa to deje.
Ekologička Burdová: Kuffa jazdil na štvorkolke v Poloninách, teraz to povolili v zákone Čítajte Môžete byť konkrétny?
V Tatrách pod Priečnym sedlom zamrzli na turistickom chodníku dve Lotyšky (stalo sa to v roku 2015, pozn. red.). Nepodarilo sa ich zachrániť, zomreli na podchladenie. Kde bolo tých 450 záchranárov z Horskej záchrannej služby?
Nezavolali dobrovoľníkov, tam je ten problém. Nechcú ich zobrať, povedia im, že nemajú odbornú spôsobilosť z ich školiaceho strediska, za ktorú si musia platiť. To je nonsens. Veď sú to ľudia, ktorí žijú v Tatrách a poznajú terén. Podobne to bolo aj v januári 2022 na Gerlachu, keď zahynuli traja Poliaci.
Mobily im zvonili márne. Troch nezvestných poľských turistov našli mŕtvych Čítajte Pre porovnanie, v roku 1989 po polnoci 24. decembra vyslali 34 záchranárov pátrať po dvoch chlapcoch z Važca, boli na Kriváni. Neboli to profesionálni záchranári. Tiež to skončilo tragicky, no išli tam hneď. Čas je stále proti záchranárom, treba to riešiť. Odvtedy si nepamätám, že by sa urobila takáto akcia.
Hovoríte teda o potrebe reformy horskej záchrany. Ako by to malo z vášho pohľadu fungovať?
Horskí záchranári by mali fungovať ako jeden celok a malo by to fungovať na samosprávnom princípe. Aby to bola neštátna organizácia a každá oblasť si to riadila sama.
Mobily im zvonili márne. Troch nezvestných poľských turistov našli mŕtvych Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
