POPRAD. Železničnú stanicu v Poprade, kde sa od roku 2002 nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca prvý transport židovských žien a dievčat zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz z 25. marca 1942, navštívila niekoľkokrát aj americká spisovateľka a režisérka Heather Dune Macadam.
Tá dlhé roky odhaľuje ich tragické osudy.
Ako uviedla, na počiatku bolo stretnutie s preživšou Renou Kornreich (1920-2006), potom nasledoval takzvaný domino efekt.
Tvrdí, že vždy ju zaujímali ľudské práva a odvaha a odolnosť preživších.
Renin sľub
Ešte v roku 1995 napísala Macadam spolu s Renou Kornreich jej monografiu s názvom Renin sľub, u nás známu ako Sestrin sľub.
Rena prežila koncentračný tábor spolu so svojou sestrou Dankou.
„O 25 rokov neskôr som objavila Editu Grosman (1924-2020). Priviedla ma k ešte väčšiemu príbehu transportu, ktorý zahŕňal jej priateľky zo školy, a to ma následne priviedlo k ďalším preživším,“ vysvetlila americká spisovateľka a režisérka, ktorá navštívila Poprad i Osvienčim po prvýkrát v roku 2012.
„Rena utiekla z Poľska a skrývala sa na Slovensku. Editin príbeh zahŕňal komunitu v Humennom, kde sa Rena skrývala. Obe poznali Adelu Gross, ktorá predstavovala spojku. Adela neprežila, a práve jej zmiznutie bolo to, čo ma skutočne inšpirovalo k bádaniu a túžbe objaviť ďalšie príbehy dievčat, ktoré sa vytratili z povrchu zemského,“ opísala začiatky Macadam.

Túžila nájsť ich fotografie a spojiť ich s menami na zozname a tak aspoň niektorým z nich vrátiť pamiatku na takýto spôsob života.
„Aby sa na ne nezabudlo,“ poznamenala.
Vďaka informáciám uvedeným v spomínanej knihe sa napríklad Adelini rodinní príslušníci dozvedeli o tom, čo sa stalo s ich sedemnásťročnou sestrou a tetou, ktorá zmizla v roku 1942.
Od roku 2012 postupne nachádzala aj ďalšie rodiny, ktorých matky, sestry či sesternice boli v prvom transporte s Renou.
999 dievčat a žien
Podľa Múzea holokaustu v Seredi bolo v transporte 999 mladých dievčat a slobodných žien vo veku od 16 rokov a jeden lekár.
Americká spisovateľka sa ich príbehom venovala aj v rozsiahlejšom diele s názvom 999 – Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu, ktoré vyšlo v roku 2016.
Z takmer tisícky dievčat z transportu vypraveného z Popradu prežilo vojnu podľa svedectiev len približne dvadsať.

Žijú už len dve
Keď v roku 2023 zomrela v Amerike vo veku 98 rokov Regina Pretter, hovorilo sa vtedy o nej ako o pravdepodobne poslednej preživšej.
V úvode marca tohto roka sa však objavila informácia, že nažive sú ešte ďalšie tri ženy z prvého transportu.
Upozornil na to na sociálnej sieti vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, ktorý sa vtedy odvolal na zistenia Macadam.
V súčasnosti už žijú len dve z nich.
Ako potvrdila samotná spisovateľka, 11. marca 2025 zomrela vo veku sto rokov v Izraeli Oľga Grosz Lichtig.
„Narodila sa v Prešove v roku 1924. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 656 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1933,“ objasnilo pri príležitosti blížiacej sa pietnej spomienky na prvý transport Múzeum holokaustu v Seredi.

Pochádzali z obce Lemešany a mesta Lipany
V Spojených štátoch amerických žije ešte stále Judita Spielbergerová, narodená v roku 1925.
„Pochádzala z obce Lemešany v okrese Prešov. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 646 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1800. Dnes žije v ortodoxnej židovskej rodine v Spojených štátoch amerických,“ informovali z múzea.
Druhou naďalej žijúcou je podľa neho Antónia Reichnerová, narodená v roku 1924.
„Pochádzala z mesta Lipany v okrese Sabinov. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 844 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1437. Dnes žije v Izraeli,“ uviedlo múzeum.
Podľa Macadam sú ich svedectvá zaznamenané na nahrávkach.

Spolu až 57 transportov
Prvým transportom 25. marca 1942 začali predstavitelia vlády vojnovej slovenskej republiky deportáciu svojho židovského obyvateľstva.
V prvej vlne deportácií, ktorá pokračovala do konca októbra 1942, bolo z územia Slovenska deportovaných v 57 transportoch takmer 58-tisíc Židov.
Za každého jedného z nich vláda vojnovej Slovenskej republiky zaplatila predstaviteľom nacistického Nemecka 500 ríšskych mariek.
Každoročne sa na železničnej stanici v Poprade v deň výročia konajú pietne spomienky.
Aj v najbližší utorok tam o 14.00 položia vence predstavitelia samosprávy, mesta, zástupcovia diplomatických zborov z minimálne 15 krajín sveta za účasti predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richarda Dudu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš