POPRAD. Na železničnej stanici v Poprade si v utorok popoludní pripomenuli tragické 83. výročie vypravenia prvého transportu Židov zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz.
Posledné dve preživšie
Spomedzi takmer tisícky dievčat a žien prežilo podľa svedectiev vojnu len približne dvadsať, dnes už žijú v Spojených štátoch amerických a Izraeli len posledné dve z nich - Judita Spielbergerová, narodená v roku 1925, a Antónia Reichnerová, narodená v roku 1924.
Transport z marca 1942 bol historicky prvým kompaktným židovským transportom do koncentračného tábora Auschwitz. Bolo v ňom 999 mladých dievčat a slobodných žien vo veku od 16 rokov a jeden lekár. Medzi nimi boli napríklad aj Adela a Marta Bachnerové, domov sa už nevrátili.
„Išlo o sestry môjho otca, teda moje tety. Mladšia z nich, Adelka, mala osemnásť rokov, a bola to veľká bojovníčka. Po príchode do tábora povedala, že na Nemcov pracovať nebude, a rovnako tak radila aj ostatným dievčatám. Hovorila im, že ich Nemci aj tak zabijú. Jeden z Nemcov ju následne strelil do brucha,“ opísala Alexandra Tóthová.
Adela zomrela na následky vykrvácania. Nemci totiž zakázali pridelenej pomocnici nacistického lekára Josefa Mengeleho ošetriť ju.
„Je vedená ako prvé slovenské dievča, ktoré tu zahynulo rukou Nemca,“ povedala ďalej novinárom Tóthová počas svojej prvej návštevy Osvienčimu, deň pred spomienkou na spomínaný transport. O ďalšej tete Marte a jej osude však informácie nemá.
Číslo 1366
Medzi takmer tisíckou dievčat vyvezených z Popradu bola aj Klára Lustbaderová, prezývaná Babi.
„Prežila toho veľmi veľa. Z piatej triedy Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove ju zobrali, ostala po nej prázdna stolička. Ako 16-ročná odišla do koncentračného tábora v Osvienčime, kde bola až do oslobodenia Sovietskou armádou v roku 1945. Mala vytetované číslo 1366. Tých žien tam v koncentračnom tábore v čase jej príchodu ešte veľa nebolo, ale zahynulo ich tam potom státisíce,“ uviedol jej syn, tajomník Židovskej náboženskej obce v Prešove Peter Chudý.
Podľa jeho slov prežila za veľmi ťažkých podmienok. „Mengele robil na nej pokusy, domov sa vrátila veľmi chorá. Ťažko onemocnela, potom sa ešte nešťastne vydala. Narodil som sa ja, potom môj brat, ktorý bol postihnutý pokusmi, ktoré na nej Mengel v tábore robil, teda sme sa o neho museli starať, otec nás nechal,“ opísal osud svojej mamy Chudý.
Napísal scenár k Obchodu na korze
Hoci sa hovorilo, že posledná preživšia z prvého transportu zomrela v roku 2024, najnovšie historické výskumy však podľa vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka odhalili, že v súčasnosti žijú ešte dve vyššie spomínané ženy. Judita Spielbergerová, ktorá pochádzala z obce Lemešany v okrese Prešov a žije v USA, a Antónia Reichnerová, ktorá pochádzala z mesta Lipany v okrese Sabinov a dnes žije v Izraeli. Dňa 11. marca tohto roku zomrela v Izraeli Oľga Grossová, ktorá bola tiež preživšia z prvého transportu. Medzi ďalšími v transporte bola napríklad aj Edita Grosmanová (1924-2020), rodená Friedmanová, a jej sestra Lea.
Manželom Edity bol Ladislav Grosman, ktorý napísal scenár k oscarovému filmu Obchod na korze.
Historické prednášky o ženách z prvého transportu si dnes mohlo vypočuť aj približne tristo študentov v Poprade i vo Svite. Pripravilo ich Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, mestom Poprad a Tatranskou galériou v Poprade.
Emotívne výpovede
Samotné kladenie vencov na železničnej stanici v Poprade sa uskutočnilo za účasti predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richarda Dudu, predstaviteľov samosprávy, mesta a zástupcov diplomatických zborov z viacerých krajín sveta.
V Tatranskej galérii v Poprade bude tiež pre verejnosť sprístupnená výstava Martina Korčoka s názvom Svedectvá preživších.
„Vznikla počas nakrúcania filmových dokumentov v rokoch 2009 až 2025. Dopĺňajú ju emotívne výpovede mužov a žien, ktorí dnes môžu ako poslední povedať, že prežili hrôzy holokaustu. Osobné svedectvá sú spomienkami ľudí, ktorí mi vyrozprávali svoj životný príbeh z takých bolestných, a pre súčasnú generáciu už takmer nepredstaviteľných čias. Výstavou chcem prispieť k tomu, aby ich slová nikdy nezapadli prachom,“ uviedol autor.
Za každého 500 ríšskych mariek
Prvým transportom dňa 25. marca 1942 začali predstavitelia vlády vojnovej slovenskej republiky deportáciu svojho židovského obyvateľstva. V prvej vlne deportácií, ktorá pokračovala do konca októbra 1942 bolo z územia Slovenska deportovaných v 57 transportoch takmer 58-tisíc Židov.
Za každého jedného z nich vláda vojnovej Slovenskej republiky zaplatila predstaviteľom nacistického Nemecka 500 ríšskych mariek. Židia prechodom hraníc na územie okupovaného Poľska stratili slovenskú štátnu príslušnosť. Prvú vlnu deportácií židovského obyvateľstva prežilo len niekoľko sto jednotlivcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
