KEŽMAROK. V roku 2020 sa Súkromná stredná odborná škola v Trebišove zviditeľnila podozrením, že stovky jej žiakov mala len na papieri a poberala na ne štátne peniaze.
V tom čase ju prevádzkovala nezisková organizácia Biela voda, ktorá zriaďuje aj Súkromnú spojenú školu Kežmarok a v minulosti aj školu v Malčiciach v Michalovskom okrese.
Po kontrolách v Trebišove a v Malčiciach dala Štátna školská inšpekcia návrh na vyradenie zo siete škôl a podala aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania subvenčného podvodu.
Kežmarskú školu zase o niečo neskôr preveril Najvyšší kontrolný úrad, ktorý zistil závažné pochybenia. Na ne upozornil redakciu aj bývalý zamestnanec školy, ten tvrdí, že v Kežmarku to funguje podobne ako predtým v Trebišove. Riaditeľka školy Anna Jurgovianová to odmieta. Hovorí, že všetko robí legálne.
Pred kežmarskou školou sme sa boli v marci opakovane pozrieť. V jeden deň, asi pol hodinu pred začiatkom vyučovania, prišlo osem žiakov. V iný deň, počas maturít, to bol v rovnakom čase približne ten istý počet.
Podľa rezortu školstva školu oficiálne navštevuje 465 žiakov. Jej bývalý zamestnanec nám povedal, že tento údaj nesedí s realitou. Chcel ostať v anonymite, ale redakcia jeho identitu pozná.
Od štátu dostali vyše dva milióny
Škola stojí v priemyselnej časti na okraji Kežmarku. Oproti nej je sociálny podnik, kde sa žiaci učia s majstrami. Rozprávali sme sa s dvoma staršími žiakmi. Nežijú v Kežmarku, ale v iných mestách, na rekvalifikačný kurz chodia cez úrad práce.
Opísali, ako funguje vyučovanie. Majstrov si pochvaľujú, teoretické hodiny hodnotia slabšie. Podľa nich si žiaci skôr púšťajú na hodinách hudbu alebo sa hrajú na mobiloch. Odhadujú, že do školy ich chodí maximálne 50.
Súkromná škola vznikla 1. septembra 2009. Jej riaditeľkou aj spoluzakladateľkou je Anna Jurgovianová. Zriaďovateľom je nezisková organizácia Biela voda, jej štatutárkou je tiež Jurgovianová. Vzdelávaniu Rómov sa venuje viac ako 20 rokov. Pod neziskovku v minulosti patrili aj súkromné školy v Malčiciach a v Trebišove.
Škola dostala od ministerstva školstva na tento rok normatív vo výške 2,3 milióna eur. Výška príspevku sa odvíja od počtu žiakov, personálnej a ekonomickej náročnosti výučby.
Rozhodujúce je ich množstvo k 15. septembru, zriaďovateľ ho nahlási do 30. septembra. Ak sa aj ich počet počas roka zmení, príspevok sa neupravuje. Spôsob financovania tak nezohľadňuje reálne finančné potreby pre školu v priebehu roka.
Posledná kontrola pred piatimi rokmi
Z rezortu školstva pod vedením Tomáša Druckera (nominant Hlasu) reagovali, že školám vyplácajú normatívne príspevky na základe oficiálneho zberu dát.
„Za úplnosť týchto údajov sú zodpovedné regionálne úrady školskej správy. Kontroly môžu vykonať napríklad Štátna školská inšpekcia, odbor kontroly rezortu školstva, regionálne úrady školskej správy, Najvyšší kontrolný úrad, Ministerstvo financií SR či Úrad vládneho auditu,“ napísali z rezortu.
Kežmarskú školu ministerstvo naposledy kontrolovalo pred piatimi rokmi. V septembri 2020 zistilo, že poskytla nesprávne údaje o počte žiakov. Z rezortu však neuvádzajú, aký koľko ich najprv uviedli a aká bola skutočnosť. Škola dostala pokutu 33-tisíc eur.
Najvyšší kontrolný úrad zistil, že od roku 2018 až 2021 bolo v škole zapísaných v priemere 460 žiakov, ku koncu školského roka ich ostalo 284 až 340. Za posledné tri školské roky navyše zameškali jej žiaci 192-tisíc hodín, z toho takmer 89-tisíc neospravedlnených.
Do Kežmarku na teóriu je ďaleko
Súčasťou odbornej školy je aj učilište a šesť elokovaných stredísk na východnom Slovensku. Má dennú a externú výuku a tiež rekvalifikačné kurzy.
Navštevujú ich prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít. Získavajú tam nižšie a stredné odborné vzdelanie najmä v stavebníctve a krajčírstve. V praxi by to malo fungovať tak, že žiaci chodia na teóriu do Kežmarku a prax majú v elokovaných strediskách blízko rómskych osád.
V elokovanom pracovisku v Podsadku v okrese Stará Ľubovňa bolo počas našej marcovej návštevy pred školou niekoľko žiakov. Povedali, že na teóriu do Kežmarku chodia raz do týždňa vlakom. Znamená to, že z Podsadku by museli cestovať autobusom do Starej Ľubovne a tam prestúpiť na spoj do Kežmarku.
Pedagógovia popísali, že žiaci do Kežmarku nechodia, lebo je to ďaleko, preto ich v Podsadku učia teóriu. Učitelia sa zhodli, že elokované pracoviská pri osadách majú svoje opodstatnenie. Keďže sú pre žiakov dostupné, je väčšia pravdepodobnosť, že do školy prídu.
Z rezortu uviedli počty žiakov za štyri elokované pracoviská, kde chodia na prax - Podsadek (20 žiakov), Podhorany (42), Krížova Ves (29) a Ihľany (29).
Vynechané pracovisko
Ministerstvo školstva eviduje štyri elokované pracoviská. Škola si ich na stránke uvádza šesť. Napríklad elokované pracovisko v Ľubotíne rezort nemá v zozname.
Sídli v malých obecných priestoroch s výmerou 213 metrov štvorcových, sú súčasťou základnej školy. Majú tam výučbu v dvojročnom učebnom odbore – stavebníctvo a krajčírstvo. Kapacita je 28 žiakov.
V roku 2023 stredisko zatvorili hygienici. Riaditeľka nepredložila návrh na uvedenie priestorov do prevádzky, aj napriek tomu tam prebiehalo vyučovanie. Dostali pokutu 2 500 eur. Na mieste nám však povedali, že boli zatvorení kvôli dištančnej výučbe.
Prenajímajú vlastné nehnuteľnosti
Školu preveril v roku 2021 Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Zameral sa na tri uplynulé roky. Zistil, že si škola z verejných peňazí prenajíma štyri nehnuteľnosti, ktoré vlastnia riaditeľka a jej manžel. Podľa našich zistení ide o hlavnú budovu školy, kravín v Huncovciach a starší dom v Šarišskom Jastrabí a v Kežmarku.
Na nájom v rokoch 2018 až 2020 dala riaditeľka 29 až 47 percent z rozpočtu školy. Celoslovenský priemer v roku 2020 bol pri súkromných školách podľa NKÚ 21 percent. Zo sumy 295-tisíc eur dali za tri roky 124-tisíc eur na prenajaté nehnuteľnosti vo vlastníctve riaditeľky školy a jej manžela.
Kontrolóri hovoria o netransparentnom nakladaní s verejnými prostriedkami, pretože riaditeľka školy ako jediný štatutárny orgán uzatvára všetky zmluvné vzťahy školy, vrátane nájomných zmlúv.
Boli sme sa pozrieť na nehnuteľnosť v Huncovciach, ktorá je v katastri vedená ako kravín a má slúžiť ako dielňa pre žiakov. Budovu v súčasnosti rekonštruujú. Podľa bývalého učiteľa ho v pracovnom čase mali prerábať aj zamestnanci školy.
Nehnuteľnosť neobklopuje plot, nie je tam označenie "súkromný pozemok“. Z budovy vyšiel Jurgovianovej manžel. Vysvetlil nám, že žiaci tam zatiaľ nie sú, pretože sa ešte prerába.
Nevedel povedať, kedy ju začnú využívať na vyučovanie. Po krátkej chvíli reportérky Korzára konfrontoval s tým, že sú na súkromnom pozemku, nehnuteľnosť si nesmú fotiť a po telefonáte s riaditeľkou avizoval, že zavolá políciu.

Viaceré ocenenia
Jurgovianová na zaslané otázky Korzára nereagovala. Keď sme ju osobne konfrontovali, reagovala, že čelila viacerým kontrolám a všetko robí legálne. „Kto bude s týmito deťmi robiť?" položila rečnícku otázku.
V roku 2022 dostala Jurgovianová od Prešovského samosprávneho kraja, ktorý vedie Milan Majerský (KDH), cenu ako jedna z najúspešnejších pedagogických pracovníkov stredných škôl. Rok predtým ju ocenili v súťaži Slovenka roka.
Za komunitný rozvoj a občiansku spolupatričnosť ju pred piatimi rokmi župa ocenila v súťaži Srdce na dlani. Je aj držiteľkou ocenenia Gypsy Spirit 2013. V komunálnych voľbách 2022 neúspešne kandidovala do mestského kežmarského zastupiteľstva ako členka KDH. V súčasnosti je členkou strany.
Majerský hovorí, že sa s Jurgovianovou bližšie nepoznajú. Registruje ju ako riaditeľku školy v Kežmarku, ktorá už niekoľko rokov organizuje Festival študentského remesla.

Dom ako sklad
Aj keď NKÚ poukázal na prenájom nehnuteľností patriacich manželom škole, vlani sa situácia zopakovala. Jurgovianovci prenajali škole starší rodinný dom s ornou pôdou v Šarišskom Jastrabí v okrese Stará Ľubovňa. Škole zaň účtujú 800 eur mesačne. Táto nájomná zmluva je zároveň jedinou verejne dostupnou.
Z Kežmarku je obec vzdialená takmer hodinu cesty autom. V blízkosti sú obce Ľubotín aj Podsadek, kde má škola elokované pracoviská.
Rodinný dom sa nachádza na tichej ulici. Vlani v septembri bola na plote tabuľa s nápisom „sklad". Dom vyzeral rovnako aj v marci tohto roku. Suseda hovorila, že je obývateľný, menší, vhodný pre dvoch ľudí. „Je ho škoda ako sklad,“ povedala.
Škola si podľa zistení NKÚ prenajímala aj veľký rodinný dom vo vlastníctve riaditeľky a jej manžela v Kežmarku na ulici Biela voda v blízkosti hlavnej budovy školy.
Na nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve sa riaditeľke darí získať verejné peniaze aj inak. Napríklad strechu hlavnej budovy v Kežmarku, ktorú vlastní riaditeľka, opravili za 19-tisíc eur. Vlani ich škola dostala od Úradu vlády. V roku 2020 tiež získala z ministerstva práce dotáciu na prepojenie vzdelávania s praxou vo výške 215-tisíc eur.
Druckerovo ministerstvo nereagovalo na otázky týkajúce sa prenajímania riaditeľkiných nehnuteľností škole.
Získavať štátne peniaze sa však darí aj sociálnemu podniku JuBaSa v areáli školy, ktorý vlastní riaditeľkina dcéra Barbora Jurgovianová. Z úradu práce dostal od roku mája 2022 do októbra 2024 dokopy 73-tisíc eur.
Riaditeľka v škole zamestnáva viacerých rodinných príslušníkov. Podľa našich informácií má ísť o jej syna, dcéru, sestru či mamu.

Kontrolný mechanizmus
Neziskovka Biela voda je síce financovaná zo štátnych peňazí, ale na rozdiel od verejných škôl nemusí zverejniť nájomné zmluvy.
Kontrola súkromných škôl je všeobecne problematická. Upozornil na to aj NKÚ, podľa ktorého sa systém spolieha na kontrolnú úlohu zriaďovateľa, v tomto prípade Bielej vody.
Zároveň však systém umožňuje personálne prepojenie Bielej vody s vedením školy, teda s riaditeľkou. Kvôli tomu podľa kontrolórov nemá tento „kontrolný mechanizmus“ žiadny význam.
Z NKÚ navyše zistili, že informačné systémy ministerstva školstva nedokážu identifikovať fiktívne vykazovaných žiakov, a tak môže dochádzať k neoprávnenému čerpaniu verejných peňazí.
„Financovanie založené na počte žiakov k 15. 9. príslušného roka nezohľadňuje reálne finančné potreby na zabezpečenie vzdelávania a vytvára priestor pre účelové vykazovanie údajov k termínu zberu údajov,“ píšu kontrolóri.
Školu v Kežmarku kontrolovala v školskom roku 2018/2019 aj Štátna školská inšpekcia. Prišla na štyri porušenia právnych predpisov a nezaradenie dvoch elokovaných pracovísk do siete škôl a školských zariadení.
Kontrolu zopakovala o tri roky. „Nedostatky boli zo strany školy odstránené, ale dve elokované pracoviská stále neboli zaradené do siete škôl a školských zariadení,“ uviedla hovorkyňa štátnej školskej inšpekcie Katarína Matejková.
Čelili školským inšpektorom
Biela voda zriaďovala aj Súkromnú strednú odbornú školu v Malčiciach v Michalovskom okrese. V septembri 2017 ju kontrolovala Štátna školská inšpekcia, odhalila závažné pochybenia. Išlo napríklad o opakované nedostatky v pedagogickom riadení či neuskutočňovanie výučby podľa štátneho vzdelávacieho systému.
Záverom kontroly bol návrh na vyradenie školy. Termín zrušenia stanovila inšpekcia na júl 2018. Rezort školstva však rozhodol o jej nevyradení. Tri dni pred začatím školského roka súhlasil s presťahovaním školy z Malčíc do Trebišova, k bezprostrednej blízkosti rómskej osady.
Košický samosprávny kraj so zmenou nesúhlasil. „Kým škola najprv deklarovala, že ju navštevuje maximálne 60 žiakov, už 15. septembra mala nahlásených takmer 500 žiakov,“ upozorňoval košický župan Rastislav Trnka (nezávislý).
„Máme vážne podozrenie, že žiaci, za ktorých nezisková organizácia poberá normatív od štátu, sú iba na papieri a reálne školu navštevuje iba pár desiatok z nich. Opäť sa niekto snaží zarábať na marginalizovaných skupinách žiakov,“ povedal Trnka.
Aj po presťahovaní čelila škola školským inšpektorom, po kontrole opäť dospeli k rovnakému záveru ako v Malčiciach a navrhli ju vyradiť. Okrem toho podali trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu.
Inšpektori zistili, že prepadlo všetkých 493 prvákov. Škola to vysvetľovala dištančným vzdelávaním. V júni 2021 vydal rezort rozhodnutie o vyradení školy. Škola sa bránila, v decembri podala žiadosť o zmenu zriaďovateľa. Neziskovú organizáciu vystriedala fyzická osoba, Martin Farbár.

Zmena zriaďovateľa
Keď sa bol v tom čase na školu Korzár pozrieť, pred začiatkom vyučovania prišlo len zopár žiakov, aj v octavii s politickou reklamou Juraja Gymesiho a jeho krúžkom v parlamentných voľbách 2020, po ktorých sa stal parlamentným poslancom za OĽaNO.
Keď inšpekcia podala podnet na vyradenie školy, Gymesi sa o ňu začal zaujímať.
Podľa Denníka N požiadal o poslanecký prieskum na ministerstve školstva. Vysvetlil, že o školu sa zaujímal, lebo tam učí jeho matka. „Škola vyradená nebola, pretože všetky výmysly štátnej školskej inšpekcie sa ukázali ako nepotvrdené.“

Rezort školstva pod vedením Branislava Gröhlinga, dnes predsedu SaS, napokon zastavil rozhodnutie o vyradení školy. Strana bola koaličným partnerom OĽaNO.
Bývalá hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová, ktorá navrhla vyradenie školy, je dnes parlamentnou poslankyňou za Progresívne Slovensko. K prípadu sa vrátila a od rezortu si vyžiadala všetky rozhodnutia.
„Ak niekto účelovo zmení zriaďovateľa, to nemôže byť dôvod na to, aby škola ostala naďalej zaradená v sieti. To je potom návod pre každú školu, ktorá čelí riziku vyradenia zo siete škôl.“
Škola stále funguje
Ako si Kalmárová vysvetľuje nevylúčenie trebišovskej školy? „Správny orgán, teda ministerstvo školstva v procese rozkladu postupoval jednoznačne v rozpore so zákonom.“
„Rozhodnutie o rozklade sledovalo jediný účel, a tým je zachovanie existencie školy. To znamená, že aj správny orgán, ak sa odvolával na s prípadom nesúvisiace ustanovenie zákona o správnom konaní, konal v záujme osôb, ktoré stoja za existenciou školy,“ hovorí bývalá šéfka inšpektorov.
Podľa Kalmárovej mohol Gröhling konať inak. „Jednoznačne. V rozhodnutí, ktorým sa škola nevyraďuje, je jasne napísané, že všetky dôvody na vyradenie sú vecné a dokázané.“
Gröhling vraví, že si už nepamätá presné detaily prípadu. Odvoláva sa na zmenu zriaďovateľa, čo podľa komisie na ministerstve malo narušiť proces vyradenia.
Kalmárová sa vlani obrátila aj na ministra Druckera, ale bez výsledku. Mala škola alebo jej zriaďovateľ kontakty na ministerstve školstva alebo politické konexie, ktoré by pomohli jej nevylúčeniu zo siete škôl?
„Nebolo by korektné dať priamu odpoveď na túto otázku, keďže explicitné dôkazy nemám k dispozícii. Postup ministerstva však naznačuje, že k externému zásahu, ktorý úplne zmenil jeho pôvodný postoj, zrejme prišlo,“ uviedla pre Korzár Kalmárová.
Škola v Trebišove stále funguje. Na aktuálny rok dostala normatív vo výške viac ako dva milióny eur. Od série kontrol v roku 2020, ktoré viedli k návrhu na vyradenie zo siete škôl, tam školská inšpekcia nebola.
Projekt je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš